Život v Libanone: kde kríza zmenila luxus na prežitie

Kvôli výpadkom elektriny niekedy nemôže pracovať online, inokedy sa zasa schladiť klimatizáciou. Náš kolega Ján Ostrolucký bude formou článkov prinášať svedectvá z Libanonu, kde momentálne pôsobí, a ktorý považujeme v Človeku v ohrození za kľúčovú krajinu pre naše ďalšie pôsobenie.

Som ubytovaný v pomerne novej bytovke v bejrútskej štvrti Ašrafíja, ktorá nepatrí k najchudobnejším. Napriek tomu sa v nej ľudia stretávajú s výzvami, ktoré u nás doma už tak často riešiť nemusíme. V letných horúčavách sa mi neraz stalo, že kvôli výpadkom elektriny som nemohol pracovať na diaľku, či schladiť sa zapnutím klimatizácie. Môj spolubývajúci priniesol pred niekoľkými dňami v dózach kvantá tradičných pochúťok z bratovej svadby, ktoré pripravila jeho mamka. Každý večer máme dilemu, či zapnúť klimatizáciu, aby sme sa počas tropických nocí vyspali, alebo nechať zapnutú chladničku, aby sa všetky tie dobroty nepokazili. V noci sa totiž nemôžme spoľahnúť, že bude fungovať oboje, aj keď dodávka elektriny beží. Tak je nastavený jej prídel. Niekto si povie, že to je banalita. No je to menej závažný dôsledok veľmi serióznych problémov.

Libanon je už po mnoho rokov štátom, na ktorý dolieha komplexná polykríza. Politická a sociálna rozštiepenosť, slabé inštitúcie a intervencie iných štátov sú hlavné problémy krajiny. K nim sa pridáva organizovaný zločin, migračná kríza, klimatická zmena a ekonomický kolaps. Spolu tvoria mozaiku ťažkostí, ktoré na obyvateľov doliehajú. Človek v ohrození považuje Libanon za kľúčovú krajinu pre svoje pôsobenie a je odhodlaný systematicky reagovať na túto komplexnú krízu.

V súčasnosti tam pôsobí náš kolega, humanitárny pracovník Ján Ostrolucký, ktorého úlohou je upevniť pozíciu Človeka v ohrození v regióne a rozvíjať spoluprácu s miestnymi partnermi. Vďaka spojeniu jeho odborného pohľadu a skúseností z terénu vám teraz môžeme priniesť sériu článkov o tom, čo znamená polykríza v Libanone a ako na ňu reagujeme posledných päť rokov.

Geografická poloha Libanonu v Stredomorí je jeho najväčšou devízou. Zároveň však stojí za väčšinou zo spomenutých negatívnych javov. Kedysi úrodné oblasti s výdatnými horskými prameňmi a pravidelným striedaním ročných období dnes čelia suchám a požiarom. Desaťtisíce domácností sú dnes odkázané na dovážanú vodu v cisternách a to aj v hlavnom meste.

Ak by som sa chcel schladiť v sprche, v týchto mesiacoch je takmer isté, že nebudem mať vodu, ak som si včas neprivolal cisternu, ktorá by mi za 20 USD naplnila 2000 litrovú nádrž na streche domu. A nie, v takej situácii si nemám ani ako spláchnuť toaletu… Toto by mi doma v žiadnom prípade neprešlo.

• Na tento problém sme v Človeku v ohrození reagovali projektami v poľnohospodárstve a infraštruktúre: v Qoubayat sme predĺžili zavlažovací systém o 2 km, čím získalo prístup k vode 85 fariem. Zaviedli sme aj systémy na zber dažďovej vody v Bireh a inštalovali solárne panely do škôl a komunitných centier, ktoré zmierňujú dôsledky každodenných výpadkov elektriny. Pri inštaláciách našlo prácu 35 sýrskych utečencov, ktorí získali nové technické zručnosti.

Libanonu sa niekedy hovorilo „Švajčiarsko Blízkeho východu“ a Bejrútu „Paríž Orientu“. Kaviarne, univerzity a prístavy pulzovali životom a miešali sa tu desiatky kultúr. Vďaka svojej polohe sa v období I. svetovej vojny a po nej stal cieľom mnohých národov Osmanskej ríše, ktoré v ňom našli útočisko. Arabi zo Sýrie, Arméni, Asýrčania, Židia, Gréci a mnohé iné národnosti tu našli svoje miesto, kde mohli uplatniť svoje remeselné zručnosti a obchodné znalosti. Táto rozmanitosť je v Bejrúte prítomná i teraz.

Aj dnes stretávam ľudí, ktorí sa nachádzajú medzi dvoma svetmi. Ale ak prídete s niečím do osobnej skúsenosti, zrazu je to všetko omnoho zložitejšie. Napríklad Sýrčania – niektorí sa posledné mesiace pripravujú na návrat domov, radostní z konca vojny. Iní mi hovoria, ako v posledných mesiacoch zo Sýrie ušli kvôli obavám z budúcnosti. Pohyb v takýchto kontrastoch si vyžaduje najvyššiu mieru obozretnosti.

• Libanon zostáva krajinou, kde vedľa seba žijú rôzne skupiny ľudí. Od roku 2021 sme podporili viac ako 400 mladých ľudí zo sýrskej, palestínskej a libanonskej komunity v jazykovom a digitálnom vzdelávaní. Najlepší študenti získali financovanie na medzinárodné jazykové certifikáty. Takto nadväzujeme na historickú pluralitu krajiny – pomáhame, aby bola zdrojom budúcej stability, nie konfliktu.

Významné stredomorské prístavy boli už vtedy tradičné brány do Levanty. Etnicko-konfesná pluralita, kultúrny rozkvet a obchodné spojenie so svetom spôsobili, že sa z Bejrútu stalo jedno z najvýznamnejších finančných centier regiónu. Rozkvet, ktorý to Libanonu prinieslo, sa prejavil  40. – 60. rokoch 20. storočia.

Nanešťastie sa tieto faktory prudkého rozvoja spolu s hlbokými nerovnosťami neskôr stali jedným zo zdrojov dlhej krvavej občianskej vojny (1975 – 1990). To, čo bolo v jednom období obrovskou výhodou, sa neskôr zmenilo na príčiny dnešného ohrozenia. Slabé inštitúcie, organizovaný zločin a intervencie zpoza hraníc sú dodnes dedičstvom tohto vývoja.

• Kľúčom k zmierňovaní nerovností je i stabilné a udržateľné živobytie. V Kfahray sme podporili 100 farmárov, ktorí dostali 1 500 kg zemiakových sadív, včelárov sme vybavili úľmi a rámikmi na zvýšenie kvality medu. Organizovali sme kurzy spracovania potravín, kde sa ženy učili vyrábať džemy, tapenády či syr – aby ich mohli predávať a získať stabilný príjem. Mikrogranty pre malé podniky zas vytvorili a udržali desiatky pracovných miest.

Libanon je dnes krajinou na pokraji otvoreného konfliktu, so zložitou sociálnou štruktúrou, zlyhávajúcim štátom a finančnou krízou, ktorý sa o svojich obyvateľov a obyvateľky nedokáže postarať ani zďaleka tak, ako sme zvyknutí u nás doma.

Ak napríklad vyberiem z účtu 400 dolárov na nájom, reálne ma to vyjde 420 – kvôli 5 % poplatku. K tomu treba pripočítať aj vodu, ktorá by inak bola zahrnutá v cene bývania, no keďže dodávky v lete nefungujú, za cisternu zaplatím približne 50 dolárov mesačne. Základné životné náklady sú tu teda nielen vysoké, ale často aj nepredvídateľné.

• V tejto situácii sme nezabúdali ani na najzraniteľnejších: seniorom na severe krajiny sme počas zimy doručili prikrývky, opravili domy a zateplili strechy, aby prežili chladné mesiace bez dôchodkov a kúrenia. Zároveň sme stovkám mladých dali šancu na kurzy vodoinštalácií a pracovné príležitosti v cash-for-work programoch, ktoré spájali krátkodobý príjem s opravou infraštruktúry v ich mestách.

V ďalších článkoch vám priblížime kľúčové oblasti, ktorým sa programovo v oblasti venujeme:

• Živobytie: podpora farmárov, včelárov, drobných podnikateľov a žien, ktoré spracúvajú potraviny.
• Voda a energia: rozvoj zavlažovacích systémov, zber dažďovej vody a rozširovanie solárnych riešení.
• Komunitní partneri: spolupráca s miestnymi organizáciami, aby po skončení veľkých grantov dokázali samy pokračovať v aktivitách a budovať stabilitu odspodu.

Naším cieľom nie je len krátkodobá pomoc. Stojíme pri ľuďoch v Libanone, aby neboli odsúdení na prežívanie, ale aby sa im otvorila cesta z ohrozenia k stabilnému a dôstojnému životu.