Svetový humanitárny deň: Oslavujeme ženy v teréne!

V pondelok 19. augusta oslavujeme humanitárnych pracovníkov, ktorí sa vzdávajú vlastných domovov, aby pomáhali druhým. Tento rok však patrí špeciálna vďaka ženám, ktoré sa nebojácne vydávajú aj do nebezpečných oblastí, kde zachraňujú životy. Heslom Svetového humanitárneho dňa je preto #WomenHumanitarians.

Či už sú to srbské hranice, vojnou zničený Irak alebo utečenecké tábory v Libanone, aj naše humanitárne pracovníčky robia všetko preto, aby pomohli ľuďom v núdzi. Chceme im touto cestou zo srdca poďakovať a rozšíriť správu o ich úspechoch a pomoci do celého sveta!

Spoznajte našu Estelle

Estelle Petit pracuje už rok na severe Libanonu, v chudobnom regióne Akkar. Keďže sa oblasť nachádza priamo pri hraniciach so Sýriou, žije v nej množstvo rodín, ktoré utiekli pred vojnou. Akkar je však domovom aj pre chudobné komunity Libanončanov, ktoré žijú v náročných podmienkach.

Chudoba aj útek pred vojnou výrazne poznačia nielen dospelých, ale aj deti. A jednou z prvých oblastí, v ktorých často utrpia, je vzdelanie. Práve vďaka vzdelaniu však môžu mať nádej na lepšiu budúcnosť. Naším cieľom preto bolo, aby sa tieto deti mohli vrátiť do škôl a aby v nich aj zostali.

Vďaka Estelle, ako aj našej miestnej partnerskej organizácii a skvelým učiteľom a učiteľkám sa nám za jeden rok podarilo priviesť do škôl až 264 detí. Ďalších 296 detí sa nám podarilo v školách udržať. Každý deň prebiehali doučovania, vďaka ktorým porozumeli novému učivu a zvládli aj ťažké domáce úlohy.

Až 90% z týchto detí úspešne zložilo záverečné skúšky a bude pokračovať v štúdiu. Viac sa o našom projekte v Akkare môžete dočítať tu.

Humanitárna práca si vyžaduje ľudskosť

Estellina práca sa nekončí len pri tom, aby si deti sadli do školských lavíc a mali dobré známky. „Na to, aby bolo dieťa v škole úspešné je v prvom rade nevyhnutné ho vyliečiť, zmierniť jeho psychické traumy a uistiť sa, že celá jeho rodina má strechu nad hlavou a aspoň niečo na tanieri,“ hovorí Estelle.

Práca humanitárnych pracovníkov má rôzne podoby. Od zásahov v urgentných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, cez pravidelnú prácu v zraniteľných komunitách až po krátkodobé projekty, ktoré sa môžu zameriavať na naštartovanie živobytia. Bez našich kolegov a kolegýň, ktorí vyrážajú priamo do terénu by sme nemohli fungovať.

„Byť humanitárnou pracovníčkou je fascinujúce povolanie,“ hovorí Estelle. „Vyžaduje si empatiu, neutrálnosť, nezaujatosť, ale tiež flexibilitu, aby ste vedeli reagovať na neočakávané situácie, či schopnosť prispôsobiť sa, aby ste porozumeli kontextu odlišných kultúr a ľudí a vedeli sa mu prispôsobiť. Táto profesia si vyžaduje veľa ľudskosti, a načúvania ľuďom, s ktorými pracujeme a ktorých podporujeme.“

Dôležitou súčasťou nášho tímu terénnych pracovníkov bola dlho aj Michaela Guldanová, ktorá sa s odvahou jej vlastnou vždy púšťala do nových projektov.

Michaela pomáhala ľuďom na úteku na srbsko-chorvátskych aj grécko-macedónskych hraniciach, koordinovala opravu škôl a budovanie nových tried v Iraku, aby sa deti mohli opäť vzdelávať. Pracovala pre nás tiež v Libanone, najmä v utečeneckom tábore Shatila, kde sme podporovali vzdelávanie detí.

„Čím viac žijem v iných krajinách, tým viac si uvedomujem, akí sme všetci rovnakí. Každý chce pre svoju rodinu bezpečný život, bez vojny, s fungujúcou infraštruktúrou, nemocnicami, školami, aby jeho blízki neumierali bezdôvodne, aby mu neuniesli ženu, aby jeho deti neboli prijaté do armády, aby nemusel utiecť z krajiny, ktorá mu je domovom, niekam, kde ho nevítajú – napríklad do Európy,“ povedala po ukončení projektu v Iraku Miška.

O tom, aké to je byť humanitárnou pracovníčkou a čo ju motivuje pôsobiť tak ďaleko od domova rozprávala prednedávnom aj v Rádiu Expres. Rozhovor si môžete vypočuť tu.

Ozbrojené konflikty, prírodné katastrofy, epidémie či násilnosti z domovov vyhnali viac ako 70 miliónov ľudí po celom svete. Takýmito hrôzami trpí každý, no ženy a deti sú zvlášť ohrozené. Sú to ale práve ženy, ktoré chceme tento rok počas Svetového humanitárneho dňa osláviť.

Pretože napriek všetkým rizikám a hrozbám vidíme v prvých radoch medzi humanitárnymi pracovníkmi silné ženy, ktoré pomáhajú druhým. Aj v mene všetkých tých, ktorým menia životy k lepšiemu, im ďakujeme.