Koordinátorka projektu v Libanone: Vzdelávanie sa netýka iba detí sediacich v triedach

Priniesli sme Akkar do Bejrútu. V hlavnom meste Libanonu sme koncom júla zdieľali všetky skúsenosti a výzvy, ktorým sme čelili počas nášho projektu v severnom regióne Akkar. Cieľom projektu bolo podporiť sýrske a libanonské deti, aby sa mohli vzdelávať a mali tak nádej na lepšiu budúcnosť.

Na konferencii v Bejrúte sme zdieľali skúsenosti z nášho rok trvajúceho projektu v Akkare.

Na konferencii v Bejrúte sme zdieľali skúsenosti z nášho rok trvajúceho projektu v Akkare.

Koncom júla sme spoločne s naším libanonským partnerom Relief and Reconciliation – Lebanon zaplnili konferenčnú sálu v priestoroch Univerzity sv. Jozefa v Bejrúte. Na konferencii s názvom „Prinášame Akkar do Bejrútu“ sme s účastníkmi zdieľali naše skúsenosti, vedomosti, ale aj ťažkosti, ktorým sme počas jedného roka čelili v Akkare.

Vojna, ale aj ťažké životné podmienky spôsobujú, že deti vypadnú zo školských lavíc a ich vzdelanie (a spolu s ním aj ich budúcnosť) je ohrozené. V regióne na severe Libanonu sme preto rok pracovali na tom, aby mali deti od 6 do 14 rokov trvalo udržateľný prístup k vzdelávaniu a nepretržitú školskú dochádzku.

Podporovali sme deti sýrskych utečencov a deti z chudobných libanonských rodín v štyroch lokalitách v rámci oblasti Akkar – Bqarzla, Tel Abbas, Rahbe a Mishmish. V týchto štyroch lokalitách sme tiež zlepšili životné príležitostí pre 60 mladých ľudí vo veku 14 až 20 rokov.

Nie všetky deti majú rovnaké právo na detstvo

„Vzdelávanie sa netýka iba detí sediacich v triedach. Výučba je možná iba vtedy, ak sa dieťa cíti vo svojom prostredí zdravo a bezpečne, či už v škole, alebo na ulici. Na to, aby bolo dieťa v škole úspešné je v prvom rade nevyhnutné ho vyliečiť, zmierniť jeho psychické traumy a uistiť sa, že celá jeho rodina má strechu nad hlavou a aspoň niečo na tanieri,“ hovorí Estelle Petit, naša terénna koordinátorka v Libanone.

Z 296 detí, ktoré sme v projekte podporovali, sa až 35% nachádzalo v mimoriadnej situácii. Či už museli od detstva pracovať, stali sa sirotami, obeťami domáceho násilia, alebo v mladom veku vstúpili do manželstva.

Naša práca s deťmi zo sýrskych rodín na úteku a z chudobých libanonských komunít mala veľký úspech.

Naša práca s deťmi zo sýrskych rodín na úteku a z chudobných libanonských komunít mala veľký úspech. Foto: Ján Husár

Bez ohľadu na všetky problémy, ktorým projektový tím čelil, priviedli do systému vzdelávania až 264 detí. Ďalších 296 najzraniteľnejších detí sa im podarilo v školách udržať tým, že im každý deň pomáhali s učivom. Deti tak správne porozumeli novému učivu a zvládli aj domáce úlohy.

Až 90% z týchto detí úspešne zložilo záverečné skúšky a pokračovalo v štúdiu. Neuvertiteľných 97% z opýtaných potvrdilo, že od septembra chcú opäť navštevovať školu. Na to, aby boli deti lepšie pripravené nový školský rok a mohli úspešne pokračovať, sme pre ne medzitým zrealizovali aj 7-týždňovú letnú školu.

Zabudnutý Akkar

Naše kolegyne a kolegovia na konferencii upozornil na potreby Akkaru, najodľahlejšieho a najzanedbanejšieho regiónu krajiny. S nimi totiž súvisia problémy, ktorým môžu čeliť malé organizácie, keď realizujú projekty na podporu vzdelávania detí a odbornej prípravy mládeže. Cieľom konferencie bolo preto aj upozorniť na oblasť, ktorej sa, žiaľ, venuje minimálna pozornosť.

Počas dvoch hodín sa diskutovalo o mnohých témach. Jednou z nich bola aj nutnosť, aby sa mimovládne organizácie prestali zameriavať iba na utečenecké tábory. Pracovať by mali aj v mestách a obciach, v ktorých sa čoraz viac šíri nedôvera a narúša sa sociálna súdržnosť medzi komunitami.

Akkaru sa v Libanone venuje minimálna pozornosť. Táto oblasť a najmä ľudia v nej však potrebujú podporu.

Akkaru sa v Libanone venuje minimálna pozornosť. Táto oblasť a najmä ľudia v nej však potrebujú podporu. Foto: Ján Husár

Je tiež potrebné zapojiť miestne komunity do príprav jednotlivých projektov a prispôsobiť ich tak, aby im čo najviac prospeli. Z našich skúseností je napríklad problémové nájsť učiteľov a učiteľky, ktorí by boli schopní a ochotní učiť sýrske deti. Ťažkosti nastali aj pri zápise sýrskych detí do libanonských verejných škôl, v súvislosti s častými zmenami právnych predpisov o návrate utečencov späť do Sýrie.

Vzdelanie rodičov je tiež dôležité

V druhej časti konferencie sme účastníkov podporili, aby sa zamerali na lepšiu prácu s mládežou. Všetci sa zhodli na tom, že práve tá je asi najnáročnejšou aktivitou. Pozornosť detí je veľmi nestabilná, chlapci a mladí muži často pracujú a pre mladé mamičky starajúce sa o malé deti je takmer nemožné navštevovať odborné kurzy. A ak nemajú vlastné deti, chlapci aj dievčatá sa musia podieľať na starostlivosti o svojich súrodencov, či prispievať do rodinného rozpočtu.

Tieto aktivity im ale dávajú nádej na lepšiu budúcnosť a sú rovnako dôležité ako vzdelávanie ich detí či malých súrodencov. Bez kurzov sú totiž ich možnosti nájsť si raz dobrú prácu obmedzené.

„Výučba je možná iba vtedy, ak sa dieťa cíti vo svojom prostredí zdravo a bezpečne.“

„Osobnostné schopnosti, napríklad podnikateľské alebo IT, sú rovnako dôležité ako manuálne zručnosti, vrátane odborného školenia. Na severe Libanonu je učenie sa v praxi už tradične veľmi náročné, pretože tu prevažujú rodinné podniky, ktoré len zriedkavo prijímajú mladých učňov alebo stážistov. Ako teda môžeme začať podnikať, keď vôbec nemáme možnosť si to najskôr vyskúšať?“ objasnil situáciu v regióne jeden z účastníkov konferencie.

Napriek týmto ťažkostiam v súčasnosti prebiehajú v troch rôznych lokalitách v Akkare štyri odborné školenia pre mladých od 14 do 20 rokov: krajčírstvo, stolárstvo, vizáž a holičstvo.

Študenti majú od vzdelávania pomerne vysoké očakávania. V malom prieskume, ktorý sme zrealizovali, nám 41 z 53 opýtaných odpovedalo, že sa ich profesijné možnosti vďaka tomuto vzdelávaniu zlepšia.

V Akkare sme zorganizovali štyri odborné školenia pre mladých - krajčírstvo, stolárstvo, vizáž a holičstvo.

V Akkare sme zorganizovali štyri odborné školenia pre mladých – krajčírstvo, stolárstvo, vizáž a holičstvo.

Akkar sme nepreniesli, ale publikum áno

Na konci konferencie boli rečníci pochválení za to, že sa podelili o svoje úspechy, ale aj neúspechy, že zdieľali problémy aj to, čo sa doteraz naučili. Zástupcovia mimovládnych organizácií využili túto konferenciu na to, aby s ostatnými prebrali svoje obavy a otázky.

Na pódium vyšli aj zástupcovia libanonského ministerstva školstva a predstavili pohľad ministerstva na to, o čom sa diskutovalo. Podelili sa tiež o svoje plány do budúcnosti.

Projektovému tímu sa samozrejme nepodarilo preniesť Akkar do Bejrútu, no prinajmenšom sa im podarilo preniesť svoje publikum do Akkaru – prostredníctvom svedectiev účastníkov. Dúfame, že táto iniciatíva prinesie viac projektov do regiónu, kde tak veľké množstvo ľudí potrebuje podporu.


Na konferencii v Bejrúte sme zdieľali naše skúsenosti z projektu „Vzdelávanie ako cesta pre zabezpečenie živobytia pre sýrske a libanonské deti a mládež v oblasti Akkar“ financovaného zo zdrojov SlovakAid. Konferencie sa zúčastnilo viac ako 40 zástupcov miestnych aj medzinárodných mimovládnych organizácií, ako aj predstaviteľov OSN a libanonských ministerstiev.

Na konci júla sa uskutočnila ďalšia, záverečná konferencia v Akkare. S miestnymi účastníkmi sme pokračovali v diskusii, ktorá sa začala v Bejrúte. Projektový tím spoločne s účastníkmi projektov oslávili ich ukončenie.