Priamo z terénu: Je veľmi frustrujúce vysvetľovať ľuďom, že ich nepustia ďalej

Situáciu na Balkáne v migračných trasách komplikujú nové prísnejšie pravidlá. Tie najnovšie stopli ľudí z Afganistanu na grécko-macedónskych hraniciach. Možné zatvorenie srbských hraníc naznačuje aj srbský minister vnútra. „Informácie o uzavretí hraníc dostávame v posledných mesiacoch takmer na dennom poriadku, snažíme sa neprepadať panike,“ hovorí v rozhovore koordinátorka mobilného humanitárneho tímu Človeka v ohrození v Srbsku MICHAELA GULDANOVÁ.

Macedónci zatvárajú hranice pre afganských utečencov, vie sa oficiálny dôvod?

V stanovisku Macedónska, Srbska, Chorvátska, Slovinska a Rakúska k spoločným postupom voči ľuďom na úteku, ktoré krajiny podpísali minulý štvrtok, síce nenachádzame zmienku o zamedzení prechodu ľuďom s afganskou národnosťou, no v súvislosti s neexistujúcim nárokom na medzinárodnú ochranu v prípade predošlého dlhodobého pobytu na území „bezpečnej tretej krajiny“ cituje príklad Afgancov v Turecku alebo Iráne.

Veľké množstvo Afgancov je teraz zablokovaných na grécko-macedónskych hraniciach a Grécko s Macedónskom vyjednáva o možnosti časť z nich prijať. Macedónska ministerka vnútra sa nechala počuť, že od 19. februára krajina akceptuje ľudí výhradne zo Sýrie a Iraku.

Úrady údajne nepovoľujú ani prechod ľudom, ktorí nemajú oficiálne doklady, napríklad pas. Nestačí ani registračný doklad z Grécka. Máte takéto správy?

Áno, je tomu tak. Štáty zaviedli biometrické doklady, ktoré obsahujú potvrdenie o vstupe do krajiny a z krajiny, odtlačky prstov, fotografie. Ľudia, ktorí však boli na ceste už v čase, kedy sa také pravidlo zaviedlo teraz nemôžu pokračovať ďalej v ceste. Medzinárodné agentúry ani štát nevedia podať relevantnú informáciu, ako sa s osobami naloží.

Od 1. marca majú hranice zatvoriť aj Srbi. Čo táto situácia na Balkáne môže spôsobiť? Budú migrujúci ľudia hľadať iné trasy?

Informácie o uzavretí hraníc dostávame v posledných mesiacoch takmer na dennom poriadku, snažíme sa neprepadať panike. Ľudia skúšajú prejsť cez maďarské hraničné prechody, avšak tam je vysoké riziko zaistenia. Trasa cez Bosnu je nebezpečná pre množstvo mín a tá cez Rumunsko zase pre nehostinné hornaté podmienky. Ak sa srbská hranica uzavrie, ľudia budú stále prichádzať, ale v menších skupinách a nekoordinovane. Čím reštriktívnejšie opatrenia budú aplikované, tým viac sa budú ľudia na úteku stávať obeťami obchodovania. Náš tím bude každopádne pokračovať vo svojej práci naďalej tam, kde to bude potrebné.

Aká atmosféra panuje medzi ľuďmi? Vedia, ako sa menia podmienky ich vstupu do EÚ?

Osoby, s ktorými momentálne pracujeme, nerozumejú, prečo nemôžu pokračovať v ceste. Sú nešťastní a zmätení. Mnohí z nich na cestu vynaložili veľké množstvo prostriedkov, riskovali svoj život a odrazu sa stali obeťami rozhodnutí ´zhora´, o ktorých ich nikto vopred neinformoval. Je veľmi frustrujúce vysvetľovať im, že ich zrejme ďalej nepustia, keď viete, čím všetkým si prešli.

Mnohých z nich vrátili z hranice s Maďarskom, kam ich odviezli autobusy v deň, keď ich už Chorvátsko pre sprísnené pravidlá neprijalo. Aj s rodinami utekali lesmi v tme a strachu za výstrelov polície z Maďarska. Pre záchranu seba a svojich rodín si prešli mnohými ťažkosťami a teraz sú v Srbsku bez relevantných informácií, čo s nimi bude ďalej. Niektorí z týchto ľudí sa rozhodli žiadať o azyl v Srbsku, časť sa rozhodla pre dobrovoľný návrat. Väčšina dúfa v to, že budú môcť pokračovať v ceste na západ, kde majú rodiny.

Ovplyvňujú nové pravidlá nejako pôsobenie pri Šíde?

Všetko, čo sa deje nižšie alebo vyššie od nás na tzv. balkánskej trase, nás ovplyvňuje do obrovskej miery. Hovoríme o domino efekte. Dotýka sa nás počet ľudí, ktorý prechádza cez Srbsko – konkrétne motel Adaševci, kde niekoľko mesiacov pôsobíme, keďže máme okrem iného na starosti distribúciu šatstva a hygieny, ako aj to, odkiaľ putujú a v akých sú podmienkach. Z bulharských hraníc napríklad chodili ľudia vo veľmi kritickom stave zbití a obratí o majetok po niekoľkých týždňoch v zaistení. Spomínaný domino efekt dnes súvisí aj s dennými kvótami, ktoré zaviedlo Rakúsko.

Momentálne sme jediná organizácia, ktorá pracuje aj v centre Principovać, kde sa nachádzajú ľudia, ktorí sú momentálne už štvrtý deň bez nových dokumentov. Situácia na začiatku bola napätá. Začali sme realizovať voľnočasové aktivity s deťmi a s dospelými, spoločne kreslíme a organizujeme futbalové zápasy. Pomáha to na chvíľu zabudnúť na situáciu a uvoľniť sa. Ak títo ľudia ostanú v podobných podmienkach – bez prístupu k informáciám a alternatívam – niekoľko dní, hranica ich frustrácie bude prekročená a môžeme predpokladať zhoršenie ich psychického stavu, pokusy o sebapoškodzovanie až samovraždu či vzájomné konflikty.

Polícia, ako aj Komisarjat pre utečencov a migrantov (vládna srbská organizácia, pozn.) sa k osobám správajú úctivo a snažia sa ich pobyt v zariadení urobiť čo najmenej stresujúci.

Aká je momentálne situácia? Spomínala si, že sa neustále mení a v jednej fáze ste riešili aj tri hot lokácie naraz. Čo sa v teréne deje?

V okolí Šidu sú tri lokácie, kde pôsobíme: vlaková stanica, motel Adaševci a bývalá nemocnica Principovac. Okrem toho materiálne podporujeme mimovládne organizácie v Belehrade, kde je obrovské množstvo ľudí bez dokumentov a bez možnosti vstupu do Chorvátska.

Na stanici v Šide sa nachádzajú ľudia, ktorí nemajú možnosť legálne vstúpiť do Chorvátska, prípadne boli navrátení. Ide najmä o ľudí z Maroka, Alžírska a Iránu, ktorých posielajú späť do Macedónska. Ďalej sú tam aj ľudia, ktorí prišli z macedónsko-srbskej hranice vlakmi a čakajú na prevoz do chorvátskeho tábora Slavonski Brod. Na mieste nemáme oprávnenie vykonávať aktivity, a tak zásobujeme materiálom vládnu organizáciu Komisarijat (KIRS) a miestnych lekárov.

Pri moteli Adaševci máme naďalej 24-hodinovú prevádzku, kde spolu s Czech Teamom distribuujeme šatstvo a nepotravinové balíčky, najmä ohrozeným skupinám. Takisto pomáhame pri konštrukčných prácach Lekárom bez hraníc a UNHCR. V Pricipovaci zatiaľ pomáhame pri všetkom, čo je treba, keďže je centrum v prevádzke iba štvrtý deň a mnohé detaily ohľadne ubytovanie, sanitácie či elektriky neboli dokončené. Okrem toho realizujeme spomínané voľnočasové aktivity, distribúciu materiálu či asistenciu pri manažmente davu.

V Šide bolo v utorok okolo 900 ľudí, v Adaševci okolo 1000 a v Principovaci okolo 300 – plus 700 je na ceste z juhu, čím boli kapacity všetkých miest prekročené. Vlaky do Chorvátska tri dni nechodili, v Srbsku sa vytvára tzv. bottleneck (miesto záťaže, kde sa hromadí viac ľudí, než dané miesto dokáže vybaviť, pozn. red).

Fotografie: Magdalena Wdowicz-Wierzbowska