Zemetrasenie zničilo domovy aj normálny život

Ergyst Shullazi kráča po ruinách domu, v ktorom len nedávno býval. Dom, v ktorom žil aj so svojím otcom a zdravotne postihnutým bratom, museli vymeniť za unimobunku. Nemali na výber. Zemetrasenie v Albánsku prišlo bez ohlásenia a zastihlo Ergystovu rodinu spolu so zvyškom krajiny nepripravených. Ich bežný život naplnila neistota.

Pred hodinou boli tieto sutiny domovom

V novembri 2019 zasiahlo Albánsko veľké nečakané zemetrasenie. Stovky budov sa zrútili alebo pre narušenie statiky v nich ľudia nemohli zostať bývať. Mnohé rodiny sa tak museli presťahovať do provizórnych chatrčí, prístreškov či stanov. Ergyst, jeho otec a brat Julijan, o ktorého sa spolu starajú, skončili v unimobunke.

„Keď prišlo v novembri zemetrasenie, urobili sme s otcom všetko preto, aby sme dostali čo najrýchlejšie brata von z domu,“ hovorí Ergyst Shullazi z oblasti Bubq. Jeho brat Julijan je od narodenia zdravotne postihnutý a potrebuje opateru. Ergyst s otcom ho kŕmia, prebaľujú a starajú sa o neho. Po katastrofe sa ich život zmenil od základu. Bolo potrebné vyriešiť strechu nad hlavou, prácu, financie na pokrytie základných potrieb. Aj malá pomoc, ktorá príde od druhých, môže byť v ťažkých okamihoch kľúčová.

Ergystovi a ďalším 135 ľuďom sme mohli pomôcť vďaka darcom z Klubu priateľov.

V Albánsku začiatkom roka už jedno zemetrasenie zažili. „Počas prvého zemetrasenia v januári 2019 bol Julijan sám doma a dostal panický záchvat,“ spomína si Ergyst. Nečakané zemetrasenie traumatizovalo tisíce ľudí. Normálny život už neexistoval. Miesto bežných starostí o prácu, školu a domácnosť zrazu museli rodiny riešiť kde budú bývať.

Ergyst Shullazi je študentom práva. Jeho mama zomrela pred troma rokmi na srdcový záchvat. Dovtedy sa naplno starala o Ergystovho brata Juliana, ktorý je od narodenia zdravotne postihnutý. Po maminej smrti prebrali túto starostlivosť na seba Ergyst s otcom. Zemetrasenie zasiahlo do ich života a po dome v ktorom bývali, zostali len ruiny.

Ako žiť ďalej?

Ergystovi sa našťastie podarilo zohnať darcu, ktorý im daroval unimobunku. Umiestnili ju na strýkovej záhrade a prispôsobili najmä pre Julijanove potreby. Otec prirobil k unimobunke kuchyňu a toaletu a kúpeľňu používajú u strýka.

V Albánsku sme vďaka Klubu priateľov pomohli 26 rodinám, ktoré sa stali obeťami zemetrasenia a nemôžu žiť vo svojich domovoch. Nové domy im postaviť nemôžeme, no pomohli sme inak. Každej rodine sme dali finančný príspevok, za ktorý si nakúpili to, čo najviac potrebovali a mohli sa pripraviť na zvládnutie zimy.

Ergystova rodina využila finančný príspevok na jedlo, plienky pre Julijana a na dopravu, keďže Ergyst študuje v inom meste. Rodinám sme mohli pomôcť vďaka našim pravidelným podporovateľom.

Potrebná pomoc nedorazila všade

Do Albánska sme prvýkrát vycestovali ešte v decembri, aby sme zhodnotili potrebu pomoci, ako aj naše možnosti ako pridať ruku k dielu. Po prvotnom zhodnotení sme hneď v januári opäť vyslali našich kolegov do terénu, aby vycestovali do oblastí, kam oficiálna pomoc neprišla alebo nebola dostatočná. Také sú aj dediny v oblasti Bubq, ktorá je ťažko dostupná.

V oblasti Bubq sme navštívili 51 domácností, z ktorých sme vybrali 26 rodín, ktoré:

• nemôžu obývať svoje domovy, pretože boli buď úplne zničené zemetrasením, alebo majú narušenú statiku a je nebezpečné v nich zotrvávať,
• žijú v stanoch alebo v nevyhovujúcich podmienkach,
• prišli o príjem alebo majú len veľmi nízky príjem,
• majú v rodine osoby so zdravotným postihnutím, alebo ide o mnohopočetné rodiny.

V Albánsku sa nám spoločne podarilo pomôcť 136 ľuďom, od malých detí až po seniorov.

Z týchto 51 domácností sme po rozhovoroch vybrali 26 rodín, ktorým sme sa rozhodli pomôcť jednoduchým spôsobom. Každej rodine sme odovzdali finančnú pomoc vo výške 205,83 eur na pokrytie ich najurgentnejších potrieb.

Potraviny, hygienické pomôcky a drevo

Čo potrebujú ľudia, ktorí zažijú zemetrasenie? Jedlo, ohrievače, hygienické potreby, teplé oblečenie, lieky, prikrývky aj drevo na kúrenie. Z každého nákupu sme vyzbierali bločky, potvrdenia o tom, ako sa peniaze použili. Stany, či dočasné prístrešky poskytnú istú ochranu, no pred zimou toho veľa nezmôžu. Preto bola časť príspevkov použitá práve na ochranu pred zimou. Každá rodina pritom urgentne potrebuje niečo iné.

Fatbardh prišiel o dom, ale je vďačný, že sa nikomu nič nestalo

Fatbardh Kaziu, otec ďalšej z rodín, ktorej sme mohli pomôcť, so svojimi deťmi a ženou býva aj napriek chladu v stane. „Keď prišlo zemetrasenie, boli sme v šoku.“ hovorí Fatbardh. „Počuli sme susedov ako kričia, ale nevedeli sme, čo sa vlastne deje.“ Fatbardh a jeho žena prebudili všetky tri deti a vybehli s nimi do záhrady.

Do zničeného domu sa vrátiť nemohli. Prvé dni po katastrofe bývali v prístrešku, kde zvyčajne nocovali ich farmárske zvieratá. Napokon dostali veľký stan, ktorý si rozložili vedľa zničeného domu a dlhodobo v ňom žijú. „Hlavné je, že sa mojej rodine nič nestalo.“ hodnotí Fatbardh.

Za finančný príspevok nakúpil Fatbardh naozaj len to najnutnejšie. Potraviny, hygienické pomôcky a 6 kubíkov dreva. Keď ho naši pracovníci opäť navštívili, aby pozbierali potvrdenia o nákupoch, Fatbardh už kálal drevo a chystal ho na kúrenie.

Niektoré rodiny využili príspevok na nákup zimného oblečenia, či topánok pre deti. Aj deti sa museli prispôsobiť okolnostiam. Zemetrasenie zničilo nielen domy, ale aj školy. Deti navštevujú školy vo vzdialenejších oblastiach, kde bolo vyučovanie rozdelené na dva bloky: doobeda a poobede. Iba tak zvládajú učitelia výučbu väčšieho množstva detí.

V Albánsku sa nám spoločne podarilo pomôcť 136 ľuďom, od malých detí až po seniorov. Pomáhať sme mohli vďaka našim podporovateľom z Klubu priateľov. Z mesačných príspevkov našich darcov tvoríme Rezervný fond. Financie z neho máme hneď k dispozícii pre pomoc pri nečakaných udalostiach. V prípade humanitárnych a prírodných katastrof je potrebné konať rýchlo. Ľudia sú najzraniteľnejší práve v prvých hodinách a dňoch. Vďaka okamžitej pomoci môžu rodiny prežiť obdobie po zemetrasení o niečo dôstojnejšie.