Vzdelávame budúcich učiteľov: Ako zakomponovať globálne témy do dejepisu?
Koncom mája sme spolu so študentmi z katedry histórie Univerzity J. P. Šafárika v Košiciach na seminári v príjemnom prostredí Levočskej doliny hovorili o tom, ako zakomponovať princípy globálneho vzdelávania do vyučovania.
Budúci učitelia dejepisu vďaka našim lektorom Andrejovi Návojskému a Martinovi Krížovi získali nielen tipy, ako na vyučovaní pracovať s globálnymi prepojeniami, ale aj praktické zručnosti, ako vedomosti v kontexte širších udalostí prenášať do svojej učiteľskej praxe.
„Študentom sme priblížili, čo to globálne vzdelávanie je a o čo je jeho cieľom. Na príkladoch z dejepisu sme si spolu s nimi napríklad ukázali modelovú hodinu, v rámci ktorej sme im predstavili možnosti ako do nej zahrnúť prvky globálneho vzdelávania. Najskôr boli v pozícii žiakov študenti, potom lektori . „Prvá hodina bola ukážkou toho, ako vyzerá „spackaná hodina“. Druhá hodina zasa ukážkou toho, ako vyzerá vyučovanie dejepisu postavené na princípoch globálneho vzdelávania,“ približuje koordinátor projektu Juraj Jančovič.
V rámci „spackanej hodiny“ robili lektori zámerne chyby, aby zistili, či si ich študenti všímajú a aby ich spolu s nimi mohli následne rozdiskutovať. „Učiteľ napríklad nenechal študentov sa nad vecami kriticky zamyslieť, zaujal k téme svoj vlastný postoj a následne študentov navádzal vydávať sa len jedným smerom, v rámci hodiny nepodnecoval interakciu študentov a neposkytol priestor na diskusiu,“ ilustruje Juraj príklady, ktoré mali študentov upozorniť na chyby pri výučbe.
Tí si následne spolu s lektormi rozobrali, aký efekt na nich dané postupy mali, či to, aký zmysel vlastne má postupovať inak, a síce – rozvíjať v študentoch schopnosti myslieť kriticky a aj mimo zaužívaných rámcov.
„Študenti mali zároveň možnosť vytvoriť si vlastné vyučovaciu hodinu. Pre inšpiráciu sme im priniesli metodické príručky, ktoré sme vydali. Rovnako mohli prísť s vlastnými aktivitami. Aj vďaka nim mohli zisťovať, že napríklad dejiny nie sú len čierno-biele, ale sú pestrejšie. Že napríklad v Druhej svetovej vojne nebola len jedna skupina ktorá trpela, ale boli ich viacero. Aj preto jeden z odkazov nášho semináru spočíval v tom, že by sme sa mali vyvarovať zovšeobecnení. Že nie je dôležitá len „veľká“ história, ale aj tá „malá“ – teda história konkrétnych miest, osád, dedín,“ pripomína koordinátor projektu.
Podľa jeho slov dostal program semináru, ako aj lektori vďačnú a pozitívnu spätnú väzbu. „Mnohí študenti sa pýtali, kde môžu získať viac informácií o globálnom vzdelávaní, aké iné semináre a kurzy k téme globálneho vzdelávania ešte ponúkame. Odchádzali nabudení, čo bol aj náš zámer – namotivovať mladých ľudí, ukázať im aj iné perspektívy a dať do rúk základné nástroje pre tých budúcich učiteľov, ktorých globálne vzdelávanie zaujalo,“ hodnotí na záver Juraj.
