Vďaka Klubu priateľov môžeme pre starkých na Ukrajine urobiť viac
„Zobrali mi všetko,“ povedala nám Sofia Antonovna pri prvej návšteve. „Mala som tam nevypraté oblečenie, proste tam ležalo, a on ho začal brať. Pýtam sa, prečo ho synku berieš, veď je nevypraté. A on hovorí, moja žena vie čo s tým robiť. Vyperie a predá.“
Sofia Antonovna žije v dedinke Piesky, cez ktorú prechádza bojová línia. Dodnes sa tu strieľa a život je tu ťažký a nebezpečný.
Pani Sofia je na tom zdravotne veľmi zle, no napriek tomu sa ešte aj stará o syna, ktorý má zdravotné postihnutie. Nikoho iného už totiž nemá. Muž jej zomrel a staršieho syna pred viac ako rokom zabila mína.
Pomáhame starkým, ktorí zostali
V okolí kontaktnej línie na východe Ukrajiny žijú v dedinkách starí ľudia, ktorí nemohli počas vojny odísť. Týmto starkým rôznymi spôsobmi už dva roky pomáhame zvládnuť ťažkú situáciu.
Príbeh Sofie Antonovnej, ktorá žije v dedine Piesky priamo na bojovej línii, chytil mnohých za srdce. Ona a ďalší 10 obyvatelia Pieskov tam žijú vo veľmi ťažkých podmienkach a v biede. Ich situáciu sme spoznali náhodne, pri prieskume potrieb na odovzdanie drevených brikiet.
Starkí potrebovali rôzne veci, ktoré si nemajú kde, ani za čo kúpiť, ako zimné oblečenie, posteľné prádlo, deky, baterky, či galoše. Pani Sofia nás poprosila aj o malé rádijko, na počúvanie správ, a „babafón“, čiže mobilný telefón pre seniorov. Rada by občas zavolala svojmu vnukovi, ktorý žije v Rusku.
Pani Sofii aj ďalším obyvateľom Pieskov sme pomohli vďaka našim darcom a darkyniam. Na východe Ukrajiny sme však za posledné dva roky pomáhali aj v mnohých ďalších oblastiach a pomoc tu poskytli aj dary z Klubu priateľov.
Vďaka Klubu priateľov sme opravili ostreľované domy
Starí ľudia, ktorí zostali žiť v blízkosti bojovej línie, často nemajú nikoho, kto by sa o nich postaral. Svoje domovy napriek vojne nechceli, alebo nemohli opustiť a dodnes im hrozí nebezpečenstvo, i keď menšie ako predtým. Dnes sa už ani nemôžu presťahovať. Z dôchodku, aký poberajú, by nemali ani len na autobus do niektorého z väčších miest.
Ich domy sú často popraskané od otrasov, či poznačené ostreľovaním. „Dnes im toho už našťastie prelietava ponad hlavy menej, no keď bolo najhoršie, bežne spávali v pivniciach aj niekoľko dní,“ opisuje Veronika Filipek, koordinátorka humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ktorá je už niekoľko mesiacov na Ukrajine.
Minulý rok sme mohli aj vďaka Klubu priateľov opraviť 50 domov, ktoré boli poškodené ostreľovaním. Okrem toho sme tiež vyškolili 24 sociálnych pracovníčiek z miestnych žien, ktoré prišli o zamestnanie, a zamestnali sme ich, aby opatrovali 144 seniorov.
V štyroch dedinkách – Pavlopiľ, Myrne, Andriivka a Kam’yanka – počas 10 mesiacov opatrovateľky navštevovali starkých v núdzi. Nakupovali im, nosili im pitnú vodu, strihali im vlasy, pomáhali im so záhradou, s kúrením, či s opatrovaním. Nevládnych pomáhali prebaľovať, umývať či kŕmiť a nosili im hygienické potreby.
Okrem toho sme na Ukrajine zavádzali aj tečúcu vodu do nemocníc a domovov dôchodcov, či začali psychosociálnu podporu pre deti a dospelých v Doneckej a Luhanskej oblasti.
Naše aktivity na východe Ukrajiny sú financované z projektov SlovakAid, no aj vďaka našim pravidelným darcom z Klubu priateľov môžeme (nielen) pre starkých urobiť viac. Pridajte sa aj vy do Klubu priateľov a pomáhajte spolu s nami.
