V Žiline to žije. A tancuje!

Zlatka je veľmi šikovné ukrajinské dievčatko s Downovým syndrómom. Svoju prvú slovenskú kamarátku si po príchode z Ukrajiny našla na našich lekciách muzikoterapie a tanca. Raz týždenne sa tam stretávajú ukrajinské aj slovenské deti so špeciálnymi potrebami, ale dnes už nielen tie, aby sa za zvuku hudby pohrúžili do tanca a prežili bezstarostné chvíle v prostredí, ktoré nepozná slovo inakosť.

Zlatkinou kamarátkou sa stala zdravá dcéra tanečnej lektorky Zuzky Burianovej, ktorá robí pre deti už vyše roka pravidelné lekcie muzikoterapie a tanca. Spočiatku boli určené pre ukrajinské deti so zdravotným znevýhodnením, neskôr sa otvorili aj pre slovenské deti. Nuž a situácia sa napokon vyvŕbila tak, že lekcie navštevuje aj niekoľko zdravých detí a všetky sú si navzájom veľkým prínosom.

Ako to celé začalo?

Naša kolegyňa Hana z Ukrajiny má syna na autistickom spektre. Keď započali ľudia kvôli vojne na Ukrajine prichádzať na Slovensko, začali sa na ňu obracať matky s deťmi so zdravotným znevýhodnením, keďže Hana im vedela na základe vlastných skúseností v mnohom poradiť. Ktorý lekár ich zoberie, aké vyšetrenie im kde urobia, kam prihlásiť dieťa do školy a škôlky… Keďže však mnohé ordinácie mali plné kapacity a rovnako aj školy a škôlky, povedali sme si, že pomôžeme, ako môžeme a začali sme s dobrovoľníčkou, špeciálnou pedagogičkou s deťmi pracovať. Koordinátorka ČVO pre žilinský kraj Nina Gubišová približuje podrobnosti:

Deti sa najskôr pri tvorivých aktivitách učili kresliť, strihať a podobne. Lekcie však neboli úplne obľúbené, a keď autista niečo nechce, tak to robiť nebude. Začali sme teda zisťovať, čím hodiny vylepšiť, čítali sme rôzne recenzie, spätné väzby a vyšla nám z toho canisterapia, pri ktorej sa využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka.

Ukázalo sa, že to bol dobrý výber. Za deťmi začala so psíkmi chodiť canisterapeutka Maťka a ony si začali na zvieratá pomaly zvykať. Naučili sa, ako sa také psíky hladkajú, že to treba robiť vždy len po chrbte, nie po hlave. Okrem toho im prítomnosť štvornohých tvorov veľmi prospievala a upokojovala ich. Okrem canisterapie rozbehli pre deti aj hodiny muzikoterapie a tanečný workshop s hudobníčkou, herečkou a učiteľkou Zuzkou Burianovou. Najskôr tancovali v malých priestoroch, dnes už sú v centre Labyrint a deckám sa tancovanie náramne páči.

Tú atmosféru treba zažiť. Zuzka si trúfla na viacej detí, tak sme prizvali aj slovenské deti so špeciálnymi potrebami. Náznak inklúzie bol na svete.

Nina Gubišová

Z priestoru, ktorý veľkostne nevyhovoval ani tancu, ani psíkom, sme odišli a momentálne čakáme na väčšie priestory, kde sa vojde viac detí, pre ktoré bude tento druh terapie účinný. S canisterapiou máme teda pauzu, ale keďže lektorke Maťke bolo za deťmi smutno, začala ich navštevovať na lekciách muzikoterapie, kam vzala aj svoje zdravé deti a vznikol z toho ďalší pekný príbeh, ktorý približuj Nina:

„Canisterapeutka začala so svojimi dvomi zdravými deťmi chodiť do Labyrintu. Bol to nápad našej Hanky a vyšiel neuveriteľne. Lektorka tanca Zuzka si povedala, že aj ona teda zoberie na skúšku svoju zdravú dcéru. Dnes sa deti práve na ňu tešia najviac. Na hodiny nám od začiatku chodí aj Zlatka, ukrajinské dievčatko s Downovým syndrómom, ktoré je veľmi šikovné. A práve Zuzkina dcéra sa stala jej prvou slovenskou kamoškou. A takto, po roku a pol, sa nám podarilo na hodiny tanca dostať deti z Ukrajiny, Slovenska, zdravé aj tie so zdravotným znevýhodnením a my sa z toho nesmierne tešíme.“

Myslím, že je to jedna z naj vecí, aké sa nám v Žiline zatiaľ podarili. Samozrejme, ak nehľadíme na čísla, ale na radosť detí a ich rodičov.

Nina Gubišová, komunitná koordinátorka ČVO pre žilinský kraj