Nie je umenie milovať dokonalé dieťa, ale dieťa s problémami

Týmto krédom sa vo svojej dlhoročnej praxi riadi pani Gabriela Kazimírová, riaditeľka Základnej školy v Petrovanoch. Keďže v tejto východoslovenskej obci má svoje komunitné centrum aj Človek v ohrození a často so školou spolupracuje, opýtali sme sa pani riaditeľky na rôzne radosti aj strasti zo života školy, ktorú navštevuje približne tretina detí z rómskej komunity. Priblížila nám aj to, ako sa u nich na škole ujal „náš“ predmet Príprava na povolanie.

Pani Kazimírová, aká bola vaša cesta na riaditeľskú stoličku v Petrovanoch?

Od skončenia vysokej školy pôsobím na jednom mieste, tu v Petrovanoch. Je to už viac ako 31 rokov. Poznám miestne deti, poznám ich rodičov, ktorých som učila a kým mi decká neodovzdávajú odkazy, ´že pozdravuje vás babička, ktorú ste učili´, vravím si, že je dobre. 😊 Mám famóznych kolegov, vieme sa spolu zasmiať, ale aj vymeniť si názory, ktoré sa nemusia vždy zhodovať, vieme prijať vážne opatrenia a rozhodnutia, ktoré zlepšujú smerovanie školy. Vyhýbame sa konfliktom, veľa spolu diskutujeme, hľadáme riešenia.

Čo považuje v prístupe k žiakom za najdôležitejšie?

Ku všetkým deťom pristupujeme ako k partnerom. Nabádame ich, aby sa nám zverili, aby povedali, čo ich trápi, v čom im vieme pomôcť. Snažíme sa s nimi rozprávať, nájsť spoločnú reč, v prípade problému hľadať východisko. Keďže máme v škole pomerne veľa detí práve z malopodnetného prostredia, motivujeme ich  najmä k pravidelnej školskej dochádzke. Najväčším problémom týchto detí je totiž nepravidelná školská dochádzka. Ide o takzvané víkendové deti, teda také, ktoré sú dva dni v škole a päť dní doma. Ak by chodili do školy pravidelne, dokázali by si osvojiť viac vedomostí a zručností, naučiť sa oveľa viac. Mnohé z nich by mohli skončiť stredné odborné školy a uplatniť sa na trhu práce. Bohužiaľ, zázemie a rodina ich častokrát nemotivujú, keďže ani samotní rodičia neprikladajú vzdelaniu veľký význam.

Samozrejme, máme aj rómskych rodičov, ktorí sa uplatnili na trhu práce, či už ako živnostníci alebo zamestnanci. Títo rodičia so školou spolupracujú, zaujímajú sa o prospech svojich detí.

Gabriela Kazimírová

Kto vám pri vašej práci pomáha motivovať ich?

Sú zapojení terénni sociálni pracovníci a dobrú spoluprácu máme aj s vašim komunitným centrom, čo si veľmi cením. Komunikujeme, riešime spolu otázky vzdelávania a výchovné problémy zverených detí, pomáhame im s učivom. Učíme ich hľadať informácie napríklad pri tvorbe školských projektov. Nerobíme za nich, ale vedieme ich k tomu, aby boli samostatné. Ak vidím, že niektoré dieťa potrebuje pomoc, zavolám vášmu kolegovi Marcelovi a poprosím ho, aby sa spojil s rodinou a dieťaťu pomohol. Viete, aké krásne projekty sú schopné vytvoriť, keď ich niekto usmerní, pomôže im? Tie deti majú veľký potenciál a my sa im snažíme vytvárať podmienky, aby ho využili. Máme príklad chlapca, ktorý opakoval ročník, avšak dnes sú jeho vedomosti oveľa väčšie, čomu zodpovedajú aj jeho známky. A to len vďaka tomu, že začal chodiť poctivo a pravidelne do školy. Snažíme sa deti posielať do vášho komunitného centra, aby sa tam po škole nielen čo-to doučili, ale aj zahrali a strávili príjemný čas.

Počas vyučovania nám zasa pomáhajú aj asistenti a asistentky. Pracujú aj s deťmi, ktoré sa vrátili zo zahraničia a musia si osvojiť vymeškané učivo. (pozn.: mnoho rodín z Petrovian odchádza za prácou do Veľkej Británie). Musím však podotknúť, že máme aj zodpovedné rodiny, ktoré pokladajú vzdelanie za dôležité. Prízvukujeme im, aby deti posielali do školy za každých okolností. Aj keď zaspia, aj keď nie sú pripravené. Končí sa obdobie „bez papierov“. Každý potrebuje vzdelanie.

Vo vašej škole ste sa rozhodli ako prví implementovať obsah našej metodickej príručky kariérového poradenstva a jej praktickú časť zaradiť do vyučovania. Výsledkom je predmet s názvom Príprava na povolanie, ktorý u vás vyučuje pani učiteľka Zuzana Žarnayová ôsmakov a ôsmačky. Ako by ste zhodnotili záujem a odozvy na tento predmet?

Práve tento 8. ročník nám z hľadiska kognitívnych schopností a cieľavedomosti detí prišiel najvhodnejší. Je veľmi dobré, aby získali prehľad o rôznych povolaniach. Hodiny ich bavili, záujem o ne bol. Dokonca sme tu mali aj ukážky jednotlivých profesií, aby žiakov a žiačky namotivovali ešte viac študovať daný odbor a absolvovali aj exkurzie. Naša pani učiteľka sa toho zhostila veľmi dobre, tento predmet zároveň vypĺňa priestor výchovného poradenstva. Radi by sme v ňom pokračovali aj v budúcnosti.

Na záver nám prezraďte, čo by ste poradili iným školám, ktoré majú obavy z inklúzie?

Je to len o nastavení mysle. Dieťa, nech je z akéhokoľvek prostredia, potrebuje byť vzdelávané a to je už naše poslanie. Nie vždy to ide hladko a častokrát máme aj my obavy, napríklad z nového kurikula, bojíme sa, či to zvládneme, ako budeme pracovať s deťmi z vylúčených komunít? Potrebujeme podporné tímy, asistentov, bez ktorých si ja už neviem prácu v škole predstaviť.

Aj my sa chceme posúvať, konkurencia medzi školami je veľká, bojujeme o každého žiaka. Ako spomínam v úvode, treba si nastaviť myseľ, že sa to dá.

Gabriela Kazimírová

Chcela by som ešte na záver dodať, že si cením rodičov, ktorí do školy prídu hoci s problémami, ale kultivovane sa s nami rozprávajú. Takí, s ktorými vedieme dialóg. Ktorí chápu, že my deťom nechceme ubližovať, ale pomôcť. A cením si aj našich učiteľov a učiteľky za ich entuziazmus a prácu s deťmi.

Ďakujem za rozhovor a želáme v ďalšej práci veľa úspechov a veľa spokojných absolventov a absolventky.

Našou ambíciou je, aby sa metodika kariérového poradenstva dostávala do učebného procesu aj naďalej. Ak poznáte niekoho, kto by mal záujem zavádzať metodické materiály do vyučovania, alebo ste to práve vy, neváhajte nás kontaktovať.