Narastajúci strach, chudoba a smútok detí. Ako vyzerá život rodín na úteku v Libanone v čase pandémie?

Libanon je päťkrát menší ako Slovensko, no svoj dočasný domov v ňom našlo 1,5 milióna utečencov zo Sýrie. V prepočte na počet obyvateľov tak v šesťmiliónovom Libanone žije najviac sýrskych utečencov na svete.  

Práve ľudia na úteku, spolu s chudobnými miestnymi rodinami, patria v Libanone medzi tých, ktorých najviac zasiahla korona-kríza. V spojení s dlhodobými problémami Libanonu, ako sú občianske nepokoje, korupcia a zlá ekonomická situácia, častokrát musia bojovať o základné životné potreby.  

Keďže sme museli pozastaviť aktivity v našom vzdelávacom centre, neprichádzame s rodinami do styku tak priamo a pravidelne, ako predtým. Chceme však vedieť, ako ich pandémia ovplyvnila a čo potrebujú.  

V apríli sme preto zrealizovali telefonický prieskum, aby sme zistili, ako rodinám poskytnúť čo najadresnejšiu pomoc. Výsledky sú alarmujúce. 

Prvou veľkou výzvou, ktorej v súčasnosti čelíme, je chudoba. Väčšina ľudí, s ktorými pracujeme, má veľmi zlé životné podmienky. Nemajú peniaze na jedlo, sú vystavení riziku vysťahovania sa alebo sa museli presťahovať, aby mali denný prístup k strave.

Estelle Petit, terénna pracovníčka ČvO v Libanone

Ako koronakríza ovplyvnila životy vo vylúčených komunitách? 

• Až 96 % účastníkov prieskumu uviedlo, že žiaden z členov v domácnosti nemá prácu. 
• 65 % respondentov uviedlo, že ich domácnosť stratila viac ako 50% celkového príjmu.  
• Dve tretiny opýtaných rodín museli znížiť počet jedál, ktoré denne skonzumujú.
• 94% rodín sa zvýšili dlžoby, sedem z 50-ich oslovených sa muselo presunúť na miesto s nižšími nákladmi na nájom.
• 80 % dospelých osôb prežíva zvýšený stres, hnev, strach, smútok, pocit osamelosti a beznádeje. 
• 84 % respondentov považuje deti vo svojich domácnostiach za výrazne smutnejšie, vystavené väčšiemu stresu, hnevu a strachu.  
• 42% rodín sa od začiatku bezpečnostných opatrení obáva bezdôvodného zatknutia a zadržania.

Čo sú najväčšie výzvy, s ktorými rodiny bojujú? 

• Najvážnejšie javy, ktoré sme v rodinách identifikovali, ohrozujú najmä deti a ženy: domáce násilie, násilie páchané na deťoch a ich zanedbávanie. 
• Na úrovni komunít sú najväčším problémom diskriminácia v prístupe k službám a tovarom, potiaže s miestnymi autoritami a hrozba vysťahovania, rozdelenia rodín, násilie páchané na deťoch a detská práca. 

Čo tieto rodiny aktuálne najviac potrebujú? 

• Na túto otázku boli odpovede jednoznačné: „jedlo a peniaze na zaplatenie nájomného“. Až 92 % respondentov urgentne potrebuje najmä potravinovú a finančnú pomoc.  
• Na otázku, čo najviac potrebujú, aby sa zotavili z krízy, boli odpovede tiež jasné: „vrátiť sa do práce“ a „nájsť si prácu“. 80 % oslovených ľudí povedalo, že prístup k pracovným príležitostiam bude kľúčový, aby sa ich domácnosti zotavili po uvoľnení prísnych vládnych opatrení. 

Osoby, na ktorých bolo páchané násilie, alebo iné typy zneužívania, sú nútené zostať v jednej domácnosti s páchateľmi a majú obmedzené možnosti vyžiadať si a získať pomoc. Veľkým problémom tiež je, že niektoré rodiny teraz vysielajú do práce deti, pretože sú mobilnejšie a je menej pravdepodobné, že budú zatknuté tak, ako by mohli byť ich rodičia.

Estelle Petit, terénna pracovníčka ČvO v Libanone

Čo sa s tým dá robiť? 

Na základe výsledkov prieskumu sme spolu s naším miestnym partnerom SEED sformulovali odporúčania pre neziskové organizácie pôsobiace v Libanone, pre aktuálne obdobie pandémie: 

• Na prvom mieste musí byť finančná a potravinová pomoc pre najzraniteľnejšie domácnosti. 
• Napriek tomu, že je tu potrebná urgentná pomoc, musíme posilňovať miestne komunity tak, aby neboli odkázané na humanitárnu pomoc.  
• Organizácie by mali realizovať priebežné prieskumy a reagovať na meniace sa potreby ľudí, ktorým pomáhajú. Mali by pritom uprednostňovať tie najpotrebnejšie aktivity, najmä tie, ktoré pomáhajú domácnostiam s deťmi a starými ľuďmi, ako aj rodinám vo výraznej finančnej tiesni a rodinám s členmi s chronickými zdravotnými problémami.
• Všetky organizácie, ktoré distribuujú pomoc (či už finančnú, potravinovú alebo hmotnú), by mali dodržiavať prísne preventívne zásady a zároveň zvyšovať medzi obyvateľmi povedomie o prevencii. Mali by tiež zvážiť či v rodinách nemôžu distribuovať aj hygienické a ochranné pomôcky.  
• V Libanone pokračujeme v odbornom vzdelávaní mladých pomocou online výučby, zatiaľ čo s najmenšími sa spájame cez mobily a WhatsApp. Odporúčame aj iným organizáciám hľadať inovatívne riešenia, aby mohli naďalej poskytovať svoje služby. 
• Pokiaľ organizácie poskytujú odborné kurzy, mali by pred ich otvorením zhodnotiť aktuálne potreby pracovného trhu. S pandémiou sa situácia môže meniť. 
• Vzdelávacie inštitúcie by mali pokračovať vo výučbe na diaľku a motivovať rodičov, aby podporovali svoje deti v učení. 
• Vzhľadom na riziko ďalších vĺn COVID-19, ako aj spoločenských nepokojov v Libanone, by vzdelávacie inštitúcie mali vytvoriť systém pre konzultáciu a podporu. Mali by tiež zbierať a zdieľať odporúčania overené v severnom Libanone pri jednotlivých vlnách pandémie a nepokojov. 
• Právni aktéri by sa mali sústrediť na problém vysťahovávania rodín. V súčasnej situácii tiež vidíme potrebu spojiť sa a apelovať na štátne autority.
• Pre ochranu zraniteľných osôb sme zriadili horúcu telefónnu linku. Pomoc cez ňu poskytujú psychologičky a sociálne pracovníčky. Odporúčame aj ostatným organizáciám, ktoré pôsobia v tejto sfére, aby chránili zraniteľné osoby. 
• Aj v čase domácej izolácie je potrebné zabezpečovať diskrétnosť a pravidelný kontakt s osobami, ktoré sú vystavené riziku zneužívania alebo domáceho násilia. Dôležité je urobiť to tak, aby neboli vystavené ešte väčšiemu riziku. 
• Organizácie by mali spolupracovať a podporovať komunitné iniciatívy. 

Aktivity, ktoré realizujme aj na diaľku, sú pre deti a ich rodičov a opatrovateľov zdrojom nádeje. Každý deň majú aktivitu a vedia, že budú komunikovať so svojím učiteľom alebo učiteľkou.

Estelle Petit, terénna pracovníčka ČvO v Libanone

Koronakríza celému svetu ukázala, že najzraniteľnejšími skupinami sú v týchto dňoch ľudia, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti a žijú na jej okraji. To platí aj pre výsledky nášho prieskumu v Libanone.  

Strata príjmu môže mať na životy takýchto rodín devastačné účinky. V dôsledku pandémie a ekonomickej krízy sa zvyšuje násilie v domácnostiach, týranie a zanedbávanie detí. Problémom je aj prístup ku zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu.  

Naša adresná pomoc je dnes dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Pomáhať rodinám, ktoré sú v ohrození, pritom môžeme aj vďaka vám.  

Viac o situácii v Libanone sa dočítate aj v rozhovore s terénnou pracovníčkou Estelle, ktorá popísala, ako aktuálne vyzerá jej život v Tripolise. 

Informácie o štúdii: 

Štúdia sa zakladá na individuálnych telefonických rozhovoroch s 50 dospelými osobami, ktorým SEED a Človek v ohrození dlhodobo poskytujú pomoc, podporujú vzdelávanie ich detí a mládeže a poskytujú psychologické poradenstvo. Tieto osoby reprezentujú približne 1/4 rodín, ktorým aktuálne v Libanone pomáhame. Rozhovory s deťmi neboli možné. Účasť bola dobrovoľná a anonymná. 

Projekt v Libanone realizujeme vďaka podpore SlovakAid,
v spolupráci s miestnou organizáciou SEED.