„Najviac sa bojíme o život našich vnúčat.“ Ako sa žije v dedinách na severe Ukrajiny  

Halyna vychováva štyri vnúčatá, Kateryna s dcérami žije už na treťom mieste a Natalia kúri od septembra. Naši kolegovia Yuliia Tsyba a Peter Vološčuk navštívili rodiny, ktorým na severe Ukrajiny pomáhame pripraviť sa na zimu. 

Je slnečný októbrový deň a na prvý pohľad sa zdá, že je to celkom obyčajná jeseň. Keď sa však začneme rozprávať s rodinami, ktorým sme priviezli drevo, postupne spoznávame ich príbehy. Hovoria nám o prípravách na zimu, o domovoch, ktoré museli opustiť, aj o tom, ako si zariaďujú život na novom mieste.  

„Sme dôchodcovia a naše dôchodky sú nízke. A k tomu sme sa ešte museli presťahovať niekam, kde sme nemali nič, a začať úplne od nuly,“ rozpráva Halyna. 

Jej rodina patrí medzi 40 domácností, ktorým v týchto dňoch doručujeme palivové drevo. O tom, ako pomáhame ľuďom na Ukrajine pripraviť sa na zimu, sme už písali. Tentoraz približujeme príbehy troch rodín, ku ktorým pomoc dorazila.

Ďalšia zima na mieste, kde neplánovali žiť   

Na Ukrajinu sa blíži ďalšia zima a spolu s ňou aj obavy z výpadkov elektriny a tepla. Správy o ruských útokoch a ich následkoch prichádzajú aj z Kyjeva. V odľahlých dedinách na severe krajiny sa ľudia pripravujú na chladné mesiace v podmienkach, kde majú ďaleko k základným službám a pomoc sa k nim dostáva ťažšie. K niektorým domom vedú len poľné cesty. 

Navštevujeme starších ľudí, rodiny s deťmi či ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemajú dostatok peňazí ani možností zabezpečiť si zásoby paliva. Často ide o rodiny, ktoré pre vojnu opustili svoj domov, niektoré aj viackrát. Bývanie našli v starých domoch po iných ľuďoch, no ani tu sa nemôžu spoľahnúť na pokojné noci bez ostreľovania. 

Na zimu sa pripravujú, ako dokážu. Zbierajú staré drevo, rozoberajú schátrané prístrešky a odkladajú to, čím budú môcť zakúriť. Takto získané zásoby však nemusia vystačiť na celé chladné obdobie. Drevo pritom v mnohých domácnostiach potrebujú aj na varenie a ohrev vody.  

Halynu, Katerynu a Nataliu sme navštívili v Bočečkivskej komunite neďaleko Konotopu v Sumskej oblasti, približne 50 kilometrov od frontovej línie. S rodinami sa tu pri odovzdávaní dreva rozprávali naša terénna pracovníčka Yuliia Tsyba a terénny pracovník a fotograf Peter Vološčuk. Peter opisuje staré drevené domy, v ktorých miestami tvorí podlahu len udupaná hlina, aj pece, ktoré si ľudia opravujú svojpomocne. Vodu čerpajú zo studní a za službami cestujú do mesta malými autobusmi, keď to podmienky umožnia. 

„Rodiny, ktoré sme v Sumskej oblasti navštívili, žijú za neustálych poplachov a nad domami im prelietavajú drony. Mnohí sa nemajú kde bezpečne ukryť,“ hovorí. 

Každá z troch žien má za sebou inú cestu. Všetky tri však teraz potrebujú zabezpečiť, aby ich rodiny mali počas zimy doma teplo. 

Halyna: Zo záhrady zásoby na zimu, z dôchodkov veci pre vnúčatá  

Halyna s manželom odišli z rodného Šostkynského okresu pre neustále ostreľovanie. Vychovávajú štyri vnúčatá vo veku štyri, dvanásť, pätnásť a osemnásť rokov. Ich dcéra zahynula pri nešťastnej nehode a starostlivosť o deti prevzali starí rodičia. 

Na novom mieste sa snažia využiť všetko, čo dokážu sami vypestovať a pripraviť. Zo záhrady majú časť potravín, zeleninu a ovocie si odkladajú aj na zimu. Podobne počas roka zhromažďujú drevo. Na potrebnú zásobu to však nestačí. 

Keď teploty klesli, začali kúriť v peci. Halyna myslí najmä na to, aby deti zostali v teple a neochoreli. Drevo, ktoré sme im priviezli, podľa jej odhadu vystačí na celé vykurovacie obdobie. Peniaze tak môžu použiť na jedlo a ďalšie potreby vnúčat. 

Pri rozhovore o zime sa však vracia aj k jednej januárovej noci. V blízkosti domu vybuchol ruský dron. Jeho odtrhnuté krídlo dopadlo na dom, výbuch vybil okná aj dvere a úlomky prenikli dovnútra. 

„Úlomky prerazili steny, skrine, dokonca aj oblečenie,“ spomína Halyna. Najmladší vnuk sa práve prikrčil a úlomok, ktorý vletel cez okno, mu preletel tesne okolo hlavy. 

„Najviac sa bojíme o život našich vnúčat. My sme už v živote aspoň niečo zažili, ale ony sú ešte malé, majú celý život pred sebou.“ 

Kateryna dodnes nevie, čo sa stalo s ich domovom 

Tridsaťtriročná Kateryna Atamanova odišla s dcérami Anastasiou a Reginou z Luhanskej oblasti najskôr do Dnipropetrovskej, neskôr do Sumskej oblasti. Ide už o tretie miesto od začiatku vojny, na ktorom sa snažia vybudovať si nový život. Čo sa medzitým stalo s ich pôvodným domovom, Kateryna dodnes nevie. 

V ich súčasnom dome drevom kúria, varia aj ohrievajú vodu. Potrebná zásoba stojí podľa Kateryny približne 20-tisíc hrivien (približne 390 eur). Z vlastných peňazí by ju zabezpečila len veľmi ťažko. 

„Pre mňa je to veľká suma, preto som veľmi rada, že ste mi pomohli,“ hovorí. 

Drevo, ktoré sme rodine priviezli, jej podľa Kateryninho odhadu vystačí na dva až tri mesiace. Keď sa jej však pýtame na obavy pred blížiacou sa zimou, viac než chlad ju trápi bezpečnosť rodiny. 

„Viac než zimy sa bojím ostreľovania. Ale moje deti mi dávajú silu vydržať. Pomáhajú nám aj susedia a dobrovoľníci. Aj ich podpora mi pomáha zvládať túto situáciu.“ 

Natalia: Kúriť začali už v septembri  

Natalia Makarenko žije s dcérou Oleksandrou a synom Dmytrom mimo svojej rodnej obce už takmer tri roky. Z Lukašenkova v Šostkynskom okrese ich vyhnala vojna. Ich dom utrpel vážne poškodenia. 

„Na dome máme rozbité okná a takmer polovica jednej steny chýba,“ opisuje. 

V dome, kde teraz bývajú, môžu kúriť iba drevom. Potrebujú ho aj na prípravu jedla. V peci začali kúriť už v septembri.  

Natalia sa pred zimou obáva najmä silných mrazov. Dostatočnú zásobu paliva by si zo svojich peňazí nemohla dovoliť. Drevo, ktoré sme jej doručili, by však podľa jej odhadu mohlo vystačiť až do apríla alebo mája.  

Keď sa jej pýtame, čo jej pomáha zvládať život po odchode z domu a každodennú starostlivosť o rodinu, odpovedá jednoducho: „Ani neviem. Asi nejaká vnútorná ľudská sila.“ 

Drevo sme kúpili aj spracovali na Ukrajine 

Domácnosti, ktorým pomáhame, sme vyberali v spolupráci s miestnou komunitou. Zamerali sme sa na ľudí, ktorí pre vojnu opustili svoje domovy, osamelé matky s deťmi, seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorým príjmy nestačia na potrebné palivo.  

Pre každú domácnosť sme zabezpečili 7,51 kubického metra palivového dreva. Kúpili sme ho priamo na Ukrajine z miestnych lesov a do dedín priviezli kamiónom. Miestni muži ho následne popílili, naštiepali a rozviezli k jednotlivým domom. 

Spracovanie a dovoz sme zabezpečili preto, aby rodiny mohli drevo rovno používať. Najmä starším ľuďom a ľuďom so zdravotným znevýhodnením sme tak ušetrili prácu, ktorú by sami zvládali len ťažko. 

Peter si z návštev pamätá aj pohostinnosť miestnych ľudí. 

„Keď som jednej pani pri odovzdávaní dreva pochválil orechy, hneď mi chcela darovať celé vrece. Poďakoval som sa a slušne odmietol. Sama mala málo, no chcela sa s nami podeliť,“ spomína. 

Ďakujeme, že pomáhate rodinám pripraviť sa na zimu 

Vďaka darkyniam a darcom zabezpečujeme palivové drevo pre 40 domácností. Patria medzi ne aj rodiny Halyny, Kateryny a Natalie, ku ktorým už pomoc dorazila. Svoje príjmy tak môžu použiť na jedlo, oblečenie či ďalšie každodenné potreby. 

S vašou podporou môžeme pomoc rozšíriť na ďalšie domácnosti aj zabezpečiť záložné zdroje elektriny pre školy, ambulancie a ďalšie miestne zariadenia. Potreby presahujú naše súčasné finančné možnosti. Pomôcť môžete ľubovoľnou sumou. Príspevky využijeme pred zimou aj počas nej podľa aktuálnych potrieb. 

Ďakujeme všetkým, ktorí už pomohli, aj tým, ktorí sa k nám pridajú.  

Fotografie: Peter Vološčuk, Človek v ohrození