„Sumská oblasť je môj domov.“ Prečo rodiny zostávajú a ako im pomáhame pred zimou  

Niektorých tu držia rodinné korene, iní už nemajú silu znova sa sťahovať. Navštívili sme rodiny v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny, ktorým sme pred zimou pomohli vymeniť okná poškodené pri útokoch. 

Cez rozbité okná do domov fúkalo a provizórne upevnené fólie nedokázali nahradiť sklo. Rodiny sa po ruských útokoch snažili ochrániť pred vetrom a dažďom tým, čo mali poruke. Mnohým na opravy nezostávali peniaze. 

V Človeku v ohrození sme preto v Bočečkivskej komunite neďaleko Konotopu vymenili 85 okien v 19 domácnostiach. Osadili sme aj nové parapety, sieťky proti hmyzu a dokončili úpravy okolo okien, aby ľudia nemuseli sami zabezpečovať ďalšie práce. Pomohli sme tak 42 ľuďom, z ktorých 32 muselo pre vojnu opustiť svoje pôvodné domovy. 

Domácnosti v Sumskej oblasti, približne 50 kilometrov od frontovej línie, navštívili naša terénna pracovníčka Yuliia Tsyba a terénny pracovník a fotograf Peter Vološčuk. Prišli skontrolovať opravy a porozprávať sa s ľuďmi o tom, ako sa im žije.  

Naši kolegovia zavítali aj k Antonine Hodunovej. Jej dom upúta už na prvý pohľad. Modrý drevený obklad dopĺňajú zeleno-biele ozdobné orámovania okien s geometrickými motívmi. Práve okenice a vyrezávané orámovania patria k charakteristickým prvkom miestnej ľudovej architektúry. Pre Antoninu má však dom osobitnú hodnotu najmä pre svoju rodinnú históriu. Postavili ho ešte jej prastarí rodičia približne pred sto rokmi.  

„Pozrite sa, aké krásne okná, aké je to pekné,“ hovorí a ukazuje aj sieťky proti hmyzu. Teší ju, že všetko je hotové a sama už nemusí nič natierať ani dokončovať. 

Od nových okien sa rozhovory postupne dostávajú k odchodom z domova, návratom aj dôvodom, pre ktoré ľudia napriek nebezpečenstvu zostávajú. 

Antonina: Dom, ktorý postavili prastarí rodičia 

Antonina väčšinu života prežila v Kosťantynivke v Doneckej oblasti, kde učila chémiu a biológiu. Keď v roku 2022 musela mesto opustiť, odišla najskôr do Kyjeva. Po stiahnutí ruských vojsk z jej rodného regiónu našla útočisko v rodičovskom dome v Sumskej oblasti. Vtedy tu ešte žila jej mama. Po jej smrti zostala Antonina sama. 

Aj po vysídlení učila na diaľku. Školu však napokon zatvorili a zostal jej iba dôchodok. „Bez tejto pomoci by som si, samozrejme, nemohla dovoliť vymeniť okná. Zo svojho dôchodku by som to jednoducho nezvládla,“ vysvetľuje.  

Napriek poplachom a dronom nad obcou nechce znovu odísť. V rodičovskom dome sa cíti najpokojnejšie. Pomoc pre ňu znamená aj pocit, že na svoje starosti nezostala sama. 

„Je to pre mňa obrovská pomoc. Veľmi mi to pomohlo aj po psychickej stránke. To, že s nami ľudia súcitia a správajú sa k nám tak dobre, je veľmi dôležité,“ hovorí Antonina. „Žiaľ, ľudia na Ukrajine potrebujú pomoc. Ďakujeme.“ 

Hanna: „Kam by som už na staré kolená išla?“  

Neďaleko domu 74-ročnej Hanny Kadury vybuchol ruský dron. Tlaková vlna vybila okná, poškodila steny a vytrhla dvere. 

Hanna žije sama a jej jediným príjmom je dôchodok štyritisíc hrivien (približne 80 eur) mesačne. Zaplatiť opravy by pre ňu bolo veľmi náročné. Vďaka výmene okien môže pred zimou lepšie ochrániť svoj dom pred chladom. 

Napriek leteckým poplachom chce zostať doma. Vo svojom veku si už nevie predstaviť, ako by začínala odznova. 

„Nie, o sťahovaní som neuvažovala. Kam by som už na staré kolená išla?“ pýta sa. 

Iryna: Toto je môj domov  

Iryna Mudryčenko utiekla z Hluchiva v Sumskej oblasti so siedmimi deťmi a mamou pre neustálu hrozbu ostreľovania. Po prechodnom bývaní v dedine Vyrivka im Bočečkivská komunita poskytla dom. Neskôr sa k nim pridala aj Irynina sestra s tromi deťmi. Pod jednou strechou tak žije trinásť ľudí, z toho desať detí. 

Pre takú veľkú domácnosť bola výmena poškodených okien výraznou finančnou úľavou aj pomocou pri príprave na zimu. „Pochybujem, že by som si sama dokázala zabezpečiť také kvalitné okná v takom veľkom počte,“ hovorí Iryna. 

Letecké poplachy a obavy z ďalších útokov však zostávajú súčasťou života rodiny. Ani po skúsenosti s vysídlením Iryna neplánuje odísť do iného regiónu. 

„Ani si neviem predstaviť, že by som mala niekam odísť. Sumská oblasť je môj domov.“  

Natalia: „Koľkokrát sa ešte máme sťahovať?“   

Natalia Pančenko s manželom a dcérou opustili v roku 2022 Chutir-Mychajlivskyj v Sumskej oblasti. Príbuzní im poskytli dom, ktorý bol dlho neobývaný a potreboval opravy. Krátko po presťahovaní navyše Nataliin manžel utrpel mozgovú príhodu. 

Dom si dávali do poriadku postupne, podľa svojich finančných možností a zdravotného stavu. Správa, že im pomôžeme s oknami, ich povzbudila k ďalším úpravám. „Hneď sme si povedali, že keď budú nové okná, začneme postupne dávať všetko do poriadku. A presne tak sa aj stalo,“ rozpráva Natalia. 

Postavili novú pec a plánujú ďalšie opravy. Obrábajú záhradu a pripravili si zásoby zeleniny na zimu. Z miesta, kam prišli hľadať útočisko, si postupne vytvárajú domov. 

V okolí naďalej počuť výbuchy a ponad obec prelietavajú drony. Ďalšie sťahovanie si však už neželajú. 

„Už sme takí unavení. Koľkokrát sa ešte máme sťahovať? Ani vek už na to nemáme. Bolo pre nás veľmi ťažké presťahovať sa sem. Ale veríme, že všetko bude dobré.“ 

Prečo opravujeme domy aj počas vojny  

Odísť znamená nájsť si nové bývanie a znovu si zariadiť život. Pre starších ľudí, rodiny s deťmi či ľudí so zdravotnými ťažkosťami to môže byť mimoriadne náročné. Na Ukrajine zároveň chýbajú kapacity na to, aby sa všetci obyvatelia poškodených domov mohli presťahovať a dlhodobo dôstojne žiť na inom mieste.  

Pri obnove zohľadňujeme aktuálnu bezpečnostnú situáciu. Domy neopravujeme v bezprostrednej blízkosti frontovej línie, kde sa obnova v rámci koordinácie humanitárnej pomoci neodporúča a prebiehajú vládou riadené evakuácie. Pomáhame tam, kde podmienky opravy umožňujú.  

Riziko ďalšieho útoku sa nedá vylúčiť. Ľudia však potrebujú dôstojne bývať aj teraz a hlavne pripraviť sa na zimu. Opravy chránia domy pred ďalším poškodzovaním a pomáhajú domácnostiam udržať teplo.  

Niekedy treba urobiť viac než vymeniť okná. Tak to bolo aj u pani Halyny v obci Bondari.  Jej dom sme aj zateplili a obnovili jeho fasádu, aby mohla počas zimy spotrebovať menej paliva.  

Pomôžte rodinám zostať počas zimy v teple  

Cez rozbité okná teplo uniká, aj keď sa v peci kúri. Ich výmena preto pomáha rodinám pripraviť sa na zimu. Mnohým domácnostiam však stále chýba dostatok paliva a školy, škôlky či zdravotnícke zariadenia potrebujú spoľahlivé záložné zdroje elektriny. 

S vašou podporou môžeme zabezpečiť palivové drevo pre ďalšie domácnosti a prenosné nabíjacie stanice či generátory pre miestne zariadenia, aby mohli fungovať aj počas výpadkov. Pomôcť môžete ľubovoľnou sumou.

Pre ľudí, ktorých naši kolegovia navštívili, má pomoc aj ďalší význam: niekto sa zaujíma o to, ako žijú, vypočuje ich a dá im pocítiť, že v ťažkej situácii nezostali sami. Antonina to pri pohľade na nové okná opisuje jednoducho: 

„Keď sem vojdem a pozriem sa na tie okná, hneď mi je akosi ľahšie na duši.“ 

Ďakujeme, že pomáhate.  

Fotografie: Peter Vološčuk, Človek v ohrození