Do školy patrí aj pocit, že tam patrím 

Ozvať sa bez strachu z posmechu, urobiť chybu, požiadať o pomoc alebo povedať, že mi niečo prekáža. Aj tak sa prejavuje bezpečná a podporná klíma v triede. 

V Človeku v ohrození spolupracujeme s deťmi, pedagógmi a pedagogičkami na vytváraní prostredia, v ktorom deti zažívajú prijatie, rešpekt a dostupnú podporu. Vzťahy založené na dôvere, vzájomnom rešpekte a možnosti bezpečne vyjadriť svoje potreby môžu posilňovať ich pocit spolupatričnosti so školou a podporovať zotrvanie vo vzdelávaní.

Keď dieťa nechce ísť do školy, dôvody môžu súvisieť aj s tým, ako sa v nej cíti a aké vzťahy zažíva. Obava z posmechu, osamelosť či pocit neprijatia v triede môžu ovplyvňovať jeho ochotu zapájať sa do vyučovania aj školskú dochádzku. Pri podpore mladých ľudí preto venujeme pozornosť aj ich skúsenostiam v kolektíve, pocitu bezpečia a možnosti obrátiť sa na niekoho s dôverou. 

„ Keď pri sprevádzaní mladého človeka zachytíme, že strata záujmu navštevovať školu súvisí so vzťahmi v triede alebo s pocitom neprijatia, oslovíme školu s ponukou spolupráce. Podporovať bezpečnú klímu v triede má však význam priebežne. Vytvárať priestor na vzájomné spoznávanie, porozumenie vlastnému prežívaniu, vnímanie potrieb spolužiakov a spolužiačok a spoločné nastavovanie dohôd spolužitia môže pomáhať predchádzať ťažkostiam a zachytiť ich včas,“ vysvetľuje Lucia Sivoková, vedúca programu vzdelávania Človeka v ohrození. 

Atmosféru v triede tvoria každodenné vzťahy a spôsob, akým spolu deti a dospelí komunikujú, reagujú na chyby, rozdielne názory či individuálne potreby a spoločne riešia konflikty. Bezpečná a podporná klíma sa prejavuje aj tým, že sa žiaci a žiačky odvážia priznať, že niečomu nerozumejú, požiadať o pomoc alebo upozorniť na správanie, ktoré im ubližuje. Pocit bezpečia a prijatia môže podporiť ich chuť navštevovať školu a pokračovať vo vzdelávaní. 

V projekte KOMPOD – Komplexná podpora k inklúzii a rovnosti príležitostí pre deti a mládež z marginalizovaných rómskych komunít – sa preto venujeme aj podpore triednej klímy. Nadväzujeme pritom aj na skúsenosti zo stretnutí vo Zvolene a v Spišskej Novej Vsi. 

Treba porozumieť tomu, čo sa v triede deje

Prvým krokom je vypočuť a porozumieť skúsenostiam ľudí, ktorých sa situácia týka. Podnet môže priniesť mladý človek, pracovníčka, ktorá ho sprevádza, alebo samotná škola. Rozhovor a spoločné aktivity potom pomáhajú pomenovať potreby žiactva a dohodnúť, na čo sa pri podpore zamerať.

Vo Zvolene naša kolegyňa pri sprevádzaní jedného žiaka zachytila ťažkosti vo vzťahoch v triede aj s učiteľmi a učiteľkami. Po dohode s vedením školy a školským podporným tímom sa uskutočnilo vzdelávanie pre pedagogický kolektív a tri stretnutia so žiactvom venované vzťahom v škole.

„Vytvárali sme priestor, aby si mladí ľudia uvedomovali, ako sa v triede cítia, čo prežívajú a s čím do nej prichádzajú. Zároveň sme skúmali, ako môžu tie isté situácie zažívať ostatní a čo potrebujú, aby sa cítili prijatí. Hoci už boli v druhom ročníku, sami pomenovali, že majú málo príležitostí navzájom sa lepšie spoznať,“ približuje Lucia.

To, že žiaci a žiačky chodia do jednej triedy, ešte automaticky neznamená, že sa navzájom poznajú a dôverujú si. Aj preto pri práci s kolektívom vytvárame priestor na vzájomné spoznávanie, počúvanie a pomenovanie vlastných potrieb aj vnímanie potrieb druhých. Podporujeme tiež uvedomovanie si toho, ako vlastné správanie vplýva na ostatných a ako môže každý a každá prispieť k bezpečnejšiemu prostrediu v triede.

Predsudky máme všetci, poďme však s nimi pracovať 

Pedagógovia a pedagogičky trávia s deťmi veľkú časť dňa a svojimi reakciami a prístupom spoluvytvárajú atmosféru triedy. Aj oni potrebujú priestor na otázky, porozumenie náročným situáciám a hľadanie postupov, ktoré môžu využiť v každodennej práci.

Školám preto v rámci KOMPOD-u ponúkame vzdelávanie v troch prepojených oblastiach. Prvou je porozumenie generačnej chudobe a skúsenostiam, s ktorými deti prichádzajú do školy. Súčasťou podpory je aj citlivosť k individuálnym a špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám detí.

Druhou oblasťou sú vlastné postoje a sebareflexia. To, čo si o dieťati vopred myslíme, sa môže premietnuť do našich očakávaní aj do toho, ako si vysvetľujeme jeho správanie.

“Predsudky môžu ovplyvňovať aj to, čo od dieťaťa očakávame a ako si vysvetľujeme jeho správanie. Preto je dôležité vedieť sa zastaviť a položiť si otázku: Čo o tomto dieťati naozaj viem a čo si len domýšľam? Keď sme ochotní pozrieť sa na situáciu aj z jeho perspektívy, otvára sa nám priestor lepšie mu porozumieť a hľadať, akú podporu potrebuje,“ hovorí Lucia.

Treťou oblasťou je vytváranie bezpečnej a podpornej klímy v triede. S pedagógmi a pedagogičkami sa venujeme tomu, ako podporovať vzťahy medzi deťmi, vytvárať priestor na vyjadrenie ich potrieb a zapájať ich do spoločných dohôd o fungovaní triedy. Hľadáme tiež možnosti, ako môže pedagogický kolektív v tejto podpore spolupracovať a postupovať spoločne. Dôraz kladieme na každodennú prácu so vzťahmi, ktorá môže pomáhať predchádzať vylučovaniu, ponižovaniu aj šikane.

Čo sa musí zmeniť, aby nám bolo spolu dobre? 

„Predstavte si, že vaša trieda je tím, ktorý má fungovať ešte ďalších päť rokov spolu. Čo by muselo začať fungovať inak, aby ľudia medzi sebou viac držali spolu a cítili sa tu dobre?“ Takúto otázku sme položili žiakom a žiačkam počas jednej z aktivít v Spišskej Novej Vsi. Na papieri sa objavili odpovede ako „Úprimnosť do očí“, „Komunikácia“ či „Nesmiať sa druhým“. Deti spomenuli aj potrebu vyhnúť sa zraňujúcim poznámkam a navrhli spoločnú kávu alebo stretnutie po škole.

Ich odpovede ukazujú, že dokážu pomenovať, čo im prekáža aj čo potrebujú. Dôležité je vytvoriť priestor, aby to mohli povedať nahlas, vypočuť sa navzájom a hľadať, čo môžu spoločne zmeniť. Deti tak spoluvytvárajú spôsob fungovania triedy. Z ich návrhov môžu vznikať konkrétne dohody: nezhadzovať druhých, hovoriť spolu otvorene či venovať čas vzájomnému spoznávaniu. 

„Deti samy pomenúvajú, čo potrebujú, aby sa v triede cítili dobre, a spoločne hľadajú dohody, ktoré im pomôžu lepšie spolu fungovať. Učia sa pritom vyjadriť svoje potreby a zastať sa seba, ale aj počúvať ostatných a byť vnímavé voči ich potrebám. Nemusia so všetkým súhlasiť, no môžu sa učiť rešpektovať, že druhí môžu tú istú situáciu prežívať inak a potrebovať niečo iné,“ približuje Lucia.

Cez zážitkové aktivity sa venujeme aj sebapoznaniu, sebahodnote, odolnosti a zvládaniu náročných situácií či zmien. Deti tak dostávajú priestor premýšľať o sebe aj o tom, ako ich správanie pôsobí na ostatných.

Právo na vzdelanie potrebuje aj bezpečné prostredie

Zdravú klímu v škole vytvárajú deti aj dospelí. Cieľom je, aby si každé dieťa mohlo bezpečne uplatňovať svoje právo na vzdelanie. Aby sa mohlo učiť, robiť chyby a požiadať o pomoc bez strachu z poníženia či odmietnutia. A aby mu prostredie školy pomáhalo vo vzdelávaní pokračovať. 

Projekt KOMPOD (Komplexná podpora k inklúzii a rovnosti príležitostí pre deti a mládež z marginalizovaných rómskych komunít) je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko. Projekt prebieha od 1. februára 2026 do 31. januára 2028 v lokalitách Prešov, Kojatice, Petrovany, Sveržov, Roškovce, Spišská Nová Ves, Zvolen, Lučenec a Plavecký Štvrtok.