K jadrovým elektrárňam na Ukrajine sa už môžu vyjadriť aj Slováci
K plánu Ukrajiny predĺžiť životnosť dvoch jej jadrových elektrární sa v týchto dňoch po prvýkrát môžu vyjadriť aj Slováci. Projekty totiž po tlaku štátov a mimovládneho sektora náš východný sused poskytol na verejné pripomienkovanie potenciálne ovplyvneným krajinám, vrátane Slovenska. Upozornila na to Dana Mareková z neziskovej organizácie Človek v ohrození.
Verejnosť môže pripomienkovať predlžovanie životnosti najväčšej európskej jadrovej elektrárne Záporožie, ktorá sa nachádza blízko hraníc s Ruskom a Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne. Projekty sú predložené na posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.
Toto oznámenie podľa dohovoru o cezhraničnom posudzovaní prichádza podľa Marekovej dva roky po tom, čo mimovládne organizácie, vrátane Človeka v ohrození, začali systematicky upozorňovať slovenskú vládu aj vlády Maďarska, Rumunska a Rakúska, že si Ukrajina neplní svoje povinnosti.
“Prvý list sme nášmu ministerstvu doručili v marci 2015 a odvtedy dostáva Ukrajina z viacerých strán echo, že prevádzka jadrových reaktorov za hranicu ich projektovej životnosti si vyžaduje notifikáciu potenciálne dotknutým krajinám. Sme veľmi radi, že Ukrajina tento krok spravila. Veríme, že ju budú nasledovať ďalšie európske krajiny,” uviedla Mareková.
Čítajte aj: 31 rokov od katastrofy v Černobyle: Staré jadrové reaktory na Ukrajine môžu byť pre Slovensko stále riziko
Cezhraničné posudzovanie vplyvov na životné prostredie je podľa OSN dohovoru z Espoo nástrojom na zapojenie potenciálne dotknutých vlád a verejnosti do rozhodovania, v tomto prípade o projektoch, ktoré môžu mať fatálne a dlhotrvajúce dôsledky. „Ide nám o zvýšenie kontroly, dôsledné preverenie jadrovej bezpečnosti a dopadov na okolie, aj o zhodnotenie alternatívnych riešení k jadrovému scenáru,“ podotýka Mareková.
Pripomína však, že tento problém sa ani zďaleka netýka len Ukrajiny. V desiatich európskych krajinách aktuálne prebiehajú spory o verejnú kontrolu “starého jadra” a s blížiacim sa koncom životnosti reaktorov tak možno podľa nej očakávať ďalšie kauzy.
Trenažér v Záporožskej atómovej elektrárni. Na vernej kópii riadiacej miestnosti reaktora sa zamestnanci pod dohľadom inštruktorov zaúčajú aj preskúšavajú. (Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození)
„Preveriť dopad predĺženia životnosti jadrovej elektrárne je v tejto fáze kľúčové. Ak totiž aj daná krajina predkladala na začiatku prevádzky projekt na EIA, situácia sa o desať či dokonca 20 rokov prevádzky výrazne zmenila. Ukrajina pritom nemá potrebnú legislatívu splnenú dodnes,“ vysvetľuje Mareková.
Starnúce jadrové zariadenie prináša podľa Marekovej vyššie riziko havárie, keďže hlavné časti reaktoru nie je možné jednoducho vymeniť. A predĺžené fungovanie bude mať aj ďalšie vážne dôsledky – väčšie znečistenie prostredia súvisiace s pokračujúcou ťažbou uránu či dosiaľ nevyriešeným uskladnením vyhoreného paliva. „V prípade Ukrajiny, najmä jadrovej elektrárne Záporožie, zvýšené riziko spočíva aj v možnosti sabotáže či úmyselného útoku,“ dodáva.
Čítajte aj: Jadrové posolstvo Ukrajiny? Predpoveď katastrofy
Slovenská verejnosť má na pripomienkovanie 21 dní. Lehota začala plynúť symbolicky od 26. apríla, teda odo dňa, kedy si pripomíname výročie najväčšej jadrovej havárie v dejinách ľudstva, ktorá sa odohrala práve na Ukrajine.
K projektom už spracováva svoje stanovisko aj nezisková organizácia Človek v ohrození. “Pracujeme na pripomienkach, ktoré budú principiálne. Ukrajina totiž nezaslala všetku potrebnú dokumentáciu a nie je ani zrejmé, akým spôsobom bude celý proces cezhraničného posudzovania zohľadnený v samotnom rozhodovaní o pokračujúcej prevádzke. Budeme žiadať, aby boli požiadavky medzinárodného práva naplnené reálne a nie len formálne,“ dodala Mareková.
