Staré jadrové reaktory na Ukrajine môžu byť pre Slovensko stále riziko

Aj viac ako 30 rokov po jadrovej havárii v Černobyle môžu byť staré ukrajinské jadrové reaktory bezpečnostným rizikom. Väčšine z tamojších 15 jadrových elektrární sa do roku 2020 skončí doba životnosti. Jej predlžovanie sa však nespája so zvyšovaním ich bezpečnosti. V rozhovore pre TASR pri príležitosti výročia černobyľskej havárie to povedala projektová koordinátorka Človeka v ohrození a CEE Bankwatch Network Dana Mareková.

„Chceme, aby procesy pri schvaľovaní predlžovania životnosti jadrových elektrární boli bezpečné a transparentné. Bezpečnostné riziká musia byť seriózne vyhodnotené. Platí, že čím je reaktor starší, tak tým je hrozba vážnejšia. Upozorňujeme na to, no často sme ignorovaní, vládami i prevádzkovateľmi jadrových elektrární,“ zdôraznila Mareková.

Podľa ukrajinského aktivistu Yuriho Urbanského je jadrová elektrina na Ukrajina považovaná za najlacnejšiu. „Vlády sa zdráhajú zvyšovať ceny energií, ktoré sú príliš nízke. Potom chýbajú peniaze, ktoré by sa mohli investovať do zvyšovania bezpečnosti jadrových elektrární. Na Ukrajine sa predĺžila doba životnosti šiestich elektrární, no opatrenia, ktoré by mali prijať na zlepšenie bezpečnosti, ostali len na papieri.

Mnoho dôležitých opatrení sa bude realizovať až neskôr a pri relicencovaní neboli striktnou podmienkou na udelenie predĺženia životnosti. Fukušima ukázala, že jadrová havária sa môže udiať aj vo vyspelej ekonomike, ak sa naplní kombinácia prírodnej katastrofy a zlej prevádzky jadrovej elektrárne,“ konštatoval pre TASR Urbansky.

Európska banka pre obnovu a rozvoj a agentúra Euratom poskytli Ukrajine úvery v hodnote 600 miliónov eur na zvyšovanie bezpečnosti prevádzky jadrových elektrární. Mareková upozorňuje, že sa tieto zdroje nevyužívajú efektívne.

„Peniaze európskych občanov zdanlivo idú na zvyšovanie bezpečnosti, to však nevidíme, ale dochádza k predlžovaniu životnosti reaktorov, ktoré sú staré a, naopak, mali by byť postupne vyradené prevádzky,“ zdôraznila Mareková. Vyzdvihla, že sa Ukrajina aj vďaka tlaku Slovenska zapojila do cezhraničného posudzovania vplyvov na životné prostredie.

„Slovensko má záujem byť súčasťou posudzovania vplyvov v prípade predlžovania životnosti jadrových reaktorov na Ukrajine. V najbližších dňoch bude aj pre slovenskú verejnosť sprístupnená dokumentácia, ktorá sa týka dvoch elektrární na Ukrajine. Je to správny krok vpred a dôležité slovo, ktoré sa musí vziať do úvahy, keď Slovensko v mene svojich občanov vyjadrilo záujem sa podieľať na takomto procese,“ dodala Mareková.

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Kontaminoval rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska.

autor: TASR