„Dnes chodím do práce s pocitom, že niekam patrím.“ Ako sme pomáhali ľuďom z Ukrajiny  

Nájsť si prácu, zorientovať sa v novom prostredí a mať sa na koho obrátiť. V Žiline a Prešove sme pomáhali ľuďom z Ukrajiny zvládať každodenné výzvy a postupne si budovať stabilnejší život na Slovensku.  

Podporu pri hľadaní a udržaní zamestnania sme prepájali s finančným vzdelávaním, starostlivosťou o duševnú pohodu a komunitnými stretnutiami. Tieto aktivity sme rozvíjali v rámci projektu IMMERSED, na ktorom sme od apríla 2025 do augusta 2026 spolupracovali s organizáciami z Poľska, Rumunska a Talianska. 

Od bezpečia k samostatnosti  

Po príchode do bezpečia sa postupne vynárajú otázky, ktoré prvotná humanitárna pomoc nevyrieši. Kde si nájsť stabilnú prácu? Ako zaplatiť bývanie? Na koho sa obrátiť, keď človek nerozumie jazyku? A ako sa zbaviť pocitu osamelosti?  

Podľa údajov UNHCR (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov) malo k 1. júnu 2026 na Slovensku platné dočasné útočisko takmer 145 500 osôb. Výsledky socioekonomického prieskumu z roku 2025 zároveň ukázali, že 66 % opýtaných plánovalo zostať na svojom súčasnom mieste pobytu aj počas nasledujúcich dvanástich mesiacov. Návrat na Ukrajinu v blízkej budúcnosti vtedy plánovalo len 6 %. Medzi prioritné potreby ľudí z Ukrajiny v roku 2025 patrili zamestnanie a živobytie, zdravotná starostlivosť a bývanie.  

Aj tieto zistenia ukazujú, prečo je dôležitá dlhodobá podpora. Ľudia potrebujú mať možnosť plánovať svoju budúcnosť, postarať sa o rodinu a zapojiť sa do života v mieste, kde našli bezpečie.  

„V Človeku v ohrození nám bolo od prvého momentu vypuknutia plnoformátovej vojny jasné, že budeme pomáhať nielen na Ukrajine, ale aj tu na Slovensku ľuďom, ktorí prišli hľadať bezpečie. Popri tej prvotnej pomoci na hraniciach sa pre nás stala prioritou pomoc pri začlenení sa ľudí do každodenného života tu na Slovensku,“ povedala na záverečnej konferencii IMMERSED naša riaditeľka Andrea Najvirtová. 

Pripomenula aj vlastnú skúsenosť nášho tímu s ohrozením počas práce na Ukrajine a svoj obdiv k ľuďom, ktorí tam napriek vojne zostávajú.  „Ale rovnako mám porozumenie a rovnaký obdiv aj k ľuďom, ktorí sa rozhodli opustiť všetko, čo mali, všetko, čo vybudovali, opustiť svoje domovy, častokrát svoje rodiny, svoje komunity a začať od nuly v novej krajine, kde ich nepoznajú a kde nepoznajú jazyk,” dodala.  

Mnohí z týchto ľudí našli na Slovensku aj vďaka našej podpore bezpečie, zázemie a nový domov. Podľa zistení UNHCR hodnotilo 73 % opýtaných vzťahy s hostiteľskou komunitou pozitívne a 93 % sa cítilo bezpečne.  

Práca, v ktorej človek využije svoje schopnosti  

Ľuďom z Ukrajiny sme pomáhali nájsť si zamestnanie a udržať si ho. Individuálne sme ich sprevádzali a prepájali so zamestnávateľmi. Spolupracovali sme aj s personalistami a personalistkami, aby lepšie rozumeli prekážkam, s ktorými sa ľudia z Ukrajiny stretávajú. 

Pri hľadaní práce však záleží aj na tom, či v nej človek dokáže využiť svoje vzdelanie a nadobudnuté skúsenosti. Podľa prieskumu UNHCR malo k júnu 2026 zamestnanie 59 % Ukrajincov a Ukrajiniek v produktívnom veku na Slovensku. Takmer polovica zamestnaných respondentov a respondentiek však pracovala pod úrovňou svojej kvalifikácie. Hoci je teda zamestnanosť relatívne vysoká, potenciál mnohých ľudí zostáva nevyužitý. Aj preto sme kládli dôraz na hľadanie vhodného pracovného uplatnenia. 

Čo môže podpora pri hľadaní zamestnania znamenať pre celú rodinu, približuje Hanna. Na Slovensko prišla s dvomi deťmi ešte pred vojnou. Učila sa orientovať v novom meste, vybavovať dokumenty a hľadať si prácu. 

„Ako cudzinka som často nevedela, kde začať ani na koho sa obrátiť. Cez deň som sa snažila byť silnou mamou a večer som premýšľala, ako všetko zvládnem,“ spomína. 

Po vypuknutí vojny začala dobrovoľnícky pomáhať ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny. Tak spoznala náš tím aj koučku Oksanu, ktorá jej neskôr pomohla nájsť zamestnanie. Dnes pracuje v Tescu ako asistentka predaja. 

„Táto práca pre mňa neznamená len zamestnanie. Znamená pokoj. Istotu. Stabilitu pre moje deti,“ hovorí Hanna. Naučila sa pracovať pri pokladni, komunikovať so zákazníkmi a zákazníčkami a zaradiť sa do tímu. Pomohli jej aj trpezliví a ústretoví kolegovia. 

„Dnes chodím do práce s pocitom, že niekam patrím. Som hrdá na to, ako som to zvládla. Ako mama aj ako žena, ktorá začínala odznova v cudzej krajine.“ 

Podporu dnes odovzdáva ďalej. Pri zaúčaní pomáha pani Inne. „Vraciam tak podporu, ktorú som sama dostala,“ vysvetľuje. 

Skúsenosti s podporou zamestnanosti sme spolu s partnermi pretavili aj do praktických materiálov. Kouči, koučky, školitelia, školiteľky či sociálni pracovníci a pracovníčky v nich nájdu odporúčania ku komunikácii na pracovisku, pracovným právam a dlhodobej motivácii. Pozrite si metodické materiály na podporu udržateľnosti zamestnania a finančnej stability. 

Väčšia istota pri každodennom rozhodovaní o peniazoch  

Pre finančnú stabilitu je popri pravidelnom príjme dôležité aj plánovanie výdavkov a orientácia vo finančných záležitostiach v novej krajine. Preto sme sa venovali aj finančnému vzdelávaniu.  

Vytvorené materiály sa venujú zostavovaniu rozpočtu, sledovaniu výdavkov, sporeniu či spotrebiteľským právam. Obsahujú podklady pre ľudí, ktorí vzdelávanie vedú, aj materiály na samostatné učenie. Pomáhajú rozvíjať zručnosti potrebné pri každodennom hospodárení a rozhodovaní o peniazoch. Materiály k finančnému vzdelávaniu sú dostupné bezplatne. 

Na základe metodík o udržateľnosti zamestnania a finančnej odolnosti sme pripravili aj školenia pre účastníkov a účastníčky, zástupcov miestnych neziskových organizácií aj ďalších aktérov z verejného, súkromného a občianskeho sektora. Tieto dve oblasti sme prepájali, pretože stabilná práca a schopnosť hospodáriť s príjmom spolu vytvárajú pevnejší základ pre samostatný život.  

Miesto, kde sa dá porozprávať aj na chvíľu vydýchnuť 

Hľadanie práce a plnenie každodenných povinností často sprevádzajú aj obavy o blízkych, únava a neistota. V Žiline a Prešove sme preto otvorili Diskusné kluby a realizovali sme aj aktivity na podporu duševnej pohody. Ľudia tak mohli spoznať nových priateľov, zdieľať skúsenosti a venovať chvíľu sebe.  

V žilinskom diskusnom klube sme sa napríklad rozprávali o zimných zvykoch zo Slovenska a Ukrajiny. Rozhovory o tradíciách postupne prerástli do zdieľania osobných príbehov. Pri písaní listov Ježiškovi sa medzi želaniami objavovali najmä mier a bezpečný domov. Z aktivity na precvičovanie písomného prejavu vznikol priestor na pomenovanie toho, čo ľuďom najviac chýba.  

V rámci podpory duševnej pohody sme tvorili aj vianočné vence. Pre mnohé ženy to bola vzácna príležitosť oddýchnuť si a sústrediť sa na činnosť, ktorá im prinášala pokoj.  

Pozornosť sme venovali aj tým, ktorí druhých každodenne podporujú. Na stretnutí pre ľudí z pomáhajúcich profesií sme hovorili o strese, vlastných hraniciach a starostlivosti o seba. Účastníci a účastníčky si vyskúšali výrobu tradičných ukrajinských handrových bábik – motaniek – a zažili aj ukážku intervencie za asistencie psov. Spoločné aktivity dopĺňal čas na rozhovor a výmenu skúseností. 

Praktické nástroje pre ľudí z Ukrajiny aj tých, ktorí s nimi pracujú, nájdete v bezplatných metodikách na podporu duševnej pohody.  

Deti si nachádzali cestu k sebe aj cez divadlo  

Pre ukrajinské deti, ktoré sa zo dňa na deň ocitli v novej krajine, môže byť začlenenie do nového prostredia náročné. Potrebujú príležitosti tráviť čas s rovesníkmi a rovesníčkami, nadväzovať nové priateľstvá a cítiť sa súčasťou kolektívu. V Žiline to prinieslo aj inkluzívne divadlo, ktoré spojilo slovenské a ukrajinské deti, ale aj dospelých.  

S nápadom prišla psychologička a profesorka Halyna Handzilevska, ktorá mala s divadlom skúsenosti z Ukrajiny. Pod jej vedením deti a dospelí spoločne pripravili vianočné predstavenie pre verejnosť. Nacvičovali v ubytovni pre odídencov a odídenkyne aj v cirkevných priestoroch a napokon vystúpili v kinosále Žilinskej univerzity. 

Dobrovoľníčka Dominika, ktorá pomáhala v zákulisí a v predstavení si aj zahrala, si spomína najmä na to, ako sa deti učili navzájom od seba.

„Deti sa dokážu prepojiť aj bez spoločného jazyka, vždy si vedia nejako porozumieť. Učili sa navzájom slovenské a ukrajinské pesničky a texty. Učili sa aj správne vyslovovať jednotlivé slová.“ 

Spoločná príprava predstavenia im dala dôvod stretávať sa, spolupracovať a spoznávať jazyk aj kultúru svojich rovesníkov a rovesníčok. Takéto aktivity ukazujú, akú úlohu môžu pri začleňovaní zohrávať aj bežné zážitky a vzťahy.  

Vzťahy a podpora pokračujú  

Do projektu IMMERSED sme zapojili 30 ľudí z Ukrajiny. Spolu s partnermi sme vytvorili metodiky zamerané na udržateľnosť zamestnania, finančnú odolnosť, duševnú pohodu, diskusné kluby a mapovanie miestnych iniciatív. 

V oblasti zamestnanosti a finančnej odolnosti sme vyškolili 81 ľudí. Ďalších 17 pracovníkov a pracovníčok ľudských zdrojov z verejného, súkromného a občianskeho sektora absolvovalo školenie o zamestnávaní ľudí z Ukrajiny. Na aktivitách, počas ktorých sme predstavovali naše metodiky a výsledky, sa zúčastnilo 327 ľudí. 

Skúsenosti sme si vymieňali aj počas šiestich partnerských návštev na Slovensku a v zahraničí. Pripravili sme informačné materiály v slovenčine a ukrajinčine a spolu s partnermi aj webovú stránku v šiestich jazykoch, na ktorej sú všetky vytvorené metodiky dostupné bezplatne. Využiť ich môžu organizácie, zamestnávatelia aj ľudia pracujúci s komunitami. 

Najdôležitejšie však je, že aj po skončení spoločných aktivít pretrvávajú vzťahy – medzi pomáhajúcimi organizáciami, ktoré si môžu naďalej vymieňať skúsenosti a know-how, aj medzi účastníkmi a účastníčkami. V Žiline napríklad vznikli ženské skupiny, ktorých členky sa plánujú stretávať aj naďalej. Ľudia, ktorí sami prijali pomoc, dnes podporujú ďalších. Podobne ako Hanna pri zaúčaní Inny. Aj vďaka nim má dnes niekto ďalší ľahší prvý deň v práci alebo človeka, na ktorého sa môže obrátiť.  

Projekt IMMERSED spolufinancovala Európska únia v rámci iniciatívy Social Innovation Initiative+. Na Slovensku prebiehal od apríla 2025 do augusta 2026 v Žiline a Prešove.