Jadrové posolstvo Ukrajiny? Predpoveď katastrofy

Dnes si východná Európa a s ňou celý svet pripomínajú 30. výročie Černobyľskej havárie. Najväčšia civilná katastrofa v dejinách jadrovej energetiky zasiahla do životov a zdravia státisícov ľudí, rádioaktivita zamorila územie vo veľkosti 150-tisíc kilometrov štvorcových a okolie elektrárne na dlhé roky premenila na oblasť duchov. Ukrajinské jadrové elektrárne však nie sú bezpečné ani dnes, upozorňuje mimovládna sieť CEE Bankwatch.

006-Zaporizhzhya best_Tomas_Halasz-MONO
Nočný pohľad na Záporožskú jadrovú elektráreň. Funguje od roku 1984 a v súčasnosti je najväčšou v Európe a druhou najväčšou na svete. Predĺženie jej životnosti reaktorov vyvolávajú otázky o bezpečnosti.

Energodar, Ukrajina. Apríl 2016

Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození

Je skoré nedeľné ráno, koniec decembra 2014. Jadrový blok číslo 6 v Záporožskej jadrovej elektrárni, najväčšej v Európe, náhle vypne spínač. Zo siete ho odstavuje automatický systém, ktorý jednotku chráni pred zničením generátora. O pár dní vedenie elektrárne na svojom webe napíše, že chybu opravili a naplno beží všetkých šesť blokov. Podobný incident v Záporoží riešili len pár týždňov predtým. Na verejnosť sa informácia dostala po piatich dňoch, keď ju premiér Arsenij Jaceňuk spomenul na zasadnutí kabinetu.

V uplynulých rokoch spravila ukrajinská starnúca jadrová flotila nemálo prešľapov. Ukrajinské autority na druhej strane urobili minimum pre to, aby ľudí na Ukrajine aj v celej Európe presvedčili, že predlžovanie životnosti reaktorov nepredstavuje žiadne riziko.

Od roku 2010 schválila krajina predĺženie štyroch z pätnástich jadrových blokov, dva ďalšie pravdepodobne schváli do niekoľkých týždňov. Ako prvej predĺžila životnosť bloku číslo 1 v elektrárni Rivne, ktorá je v prevádzke 30 rokov. Zelenú dostal na ďalších 20 rokov. Mesiac po predĺžení musela elektráreň vysvetľovať nehodu, po ktorej znížili výkon o polovicu.

Mapa ukrajinských jadrových elektrární dostupná TU.

007-Zaporizhzhya best_Tomas_Halasz-MONO

Na dohľad od atómovej aj tepelnej elektrárne si ľudia v záhradkárskej oblasti sadia zemiaky aj uhorky.

Energodar, Ukrajina. Apríl 2016

009-Zaporizhzhya bonus_Tomas_Halasz-MONO

Helena Gončarenková pracuje vo fóliovníku s paradajkami určenými na predaj. V obci Voďjany, vzdialenej len štyri kilometre od atómovej elektrárne hovoria, že z blízkosti k atómovke žiadne privilégiá nemajú. Aj fóliovníky umelo vyhrievajú uhlím.

Voďjany, Ukrajina. Apríl 2016

011-Zaporizhzhya best_Tomas_Halasz-MONO

Mesto Energodar vyrástlo na piesočnatom brehu Dnepra na juhu Ukrajiny. Históriu tu nevidieť, mesto tvorí takmer výhrade socialistická architektúra.

Energodar, Ukrajina. Apríl 2016

Problémy v predlžovaní

Plus 20 rokov dostal od vlády aj druhý blok v Rivne. Proti predĺženiu však vystúpili aktivisti a občianske združenia, ktoré kritizovali nezákonné rozhodovacie procesy, ktoré stáli v pozadí. V marci 2013 výbor hodnotiaci dodržiavanie Espoo Dohovoru rozhodol, že Ukrajina skutočne nepostupovala v súlade s medzinárodným právom, pretože nezhodnotila potenciálne následky predlžovania životnosti starých reaktorov na ľudí a životné prostredie, a to aj v susedných krajinách.

Ukrajinskú vládu však rozhodnutie neodradilo. O desať mesiacov neskôr odobrila predĺženie životnosti bloku číslo 1 v elektrárni Južná Ukrajina. Energoatom, ukrajinský národný energetický regulátor, po kontrole uviedol, že môže pokračovať v prevádzke. Expertka Národného ekologického ukrajinského centra Tatiana Verbická však v marci 2015 vydala analýzu, ktorá kritizuje nedostatočný proces znovuudelenia licencie. Zároveň varovala, že reaktor má naďalej kritické nedostatky.

V máji 2015 v elektrárni, teda v čase, keď mu vypršala pôvodná životnosť, pozastavujú činnosť bloku číslo 2. Išlo však len o dočasné opatrenie a v decembri ukrajinský jadrový regulátor SNRIU rozhodol, že reaktor môže bežať ďalších 10 rokov. A to aj napriek tomu, že na ňom stále nevykonali všetky bezpečnostné opatrenia najvyššieho stupňa.

Susedia bez odpovedí

Tu niekde už ukrajinské atómky začínajú zaujímať aj susedov – Rumunsko, Slovensko, Maďarsko, ale aj Rakúsko, ktoré sa začali domáhať odpovede na otázku, čo bude s ich možnosťou zúčastniť sa na cezhraničných konzultáciách o jadrových aktivitách Ukrajiny.

Po urgenciách mimovládok v susedných krajinách Ukrajina minulé Vianoce odstavila 30-ročný blok číslo 1 v Záporoží. Aby následne 31. marca jadrový regulátor oznámil, že dá jadru ešte predsa len šancu. Obavy však v tomto prípade už začali mať aj samotní pracovníci elektrárne, ktorá sa nachádza 250 kilometrov od bojovej línie na východe Ukrajiny.

Hlavný bezpečnostný špecialista elektrárne Sergej Šigin upozornil návštevu z tímu Bankwatch, že jadrové elektrárne neboli postavené tak, aby odolali ozbrojenému konfliktu. „Médiá sa ma pýtajú, či by jadrová elektráreň zvládla ozbrojenú akciu. Nezvládla. Tu by sa konflikt skutočne nemal dostať. Elektrárne totiž nie sú nadizajnované na vojnu,“ povedal.

012-Zaporizhzhya best_Tomas_Halasz-MONO

Trenažér v Záporožskej atómovej elektrárni. Na vernej kópii riadiacej miestnosti reaktora sa zamestnanci pod dohľadom inštruktorov zaúčajú aj preskúšavajú.

Energodar, Ukrajina. Apríl 2016

(Za)platíme za to

Svoju závislosť na jadre Ukrajina udržiava aj vďaka podpore Európy. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Euratom odklepli krajine pôžičku v celkovej výške 600 miliónov eur na tzv. program zvýšenia bezpečnosti, ktorý umožňuje predlžovania životnosti. Uvedomujúc si riziká sa Nemecko, Švajčiarsko a Taliansko pred pár rokmi rozhodli svoje jadrové programy ukončiť nečakajúc na malú či veľkú nehodu. No peniaze z daní ich občanov sa naďalej využívajú na podporu závislosti Ukrajiny od jadrovej energie.

„Krátko pred výročím Černobyľskej havárie a pred rozhodnutím o predĺžení prevádzky ďalších dvoch blokov elektrárni Záporožie by si EBOR a Európska komisia mali pripomenúť skúsenosti s predošlými reaktormi. Je najvyšší čas, aby si Európa priznala svoju zodpovednosť a pozastavila podporu do času, kým Kyjev nezačne myslieť na bezpečnosť ľudí na Ukrajine a v ostatých krajinách Európy,“ hovorí Dana Mareková, kampanierka Človeka v ohrození pri Bankwatch.

Zároveň upozorňuje na to, že financovanie jadra Ukrajinu uzamyká v závislosti od neudržateľného zdroja, ako aj závislosti od Ruska. Európa by viac pomohla, ak by na Ukrajine podporila zvyšovanie efektívnosti a rozširovanie alternatívnych najmä obnoviteľných zdrojov energie,“ uzatvára.

Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození

 

Človek v ohrození v spolupráci CEE Bankwatch podporil vznik reportáží o živote v tieni jadrových elektrární na Ukrajine, ako aj o život v černobyľskej zóne.

Nájsť ich môžete na webe magazínu MONO či v denníku SME.