Vytvorili sme odporúčania pre humanitárne zásahy vo vylúčených komunitách
Dnes vám prinášame trocha odbornejší obsah, ktorý ale vnímame ako dôležitý. Vypracovali sme zoznam odporúčaní pre zvládnutie krízovej situácie vo vylúčených komunitách. Zoznam sme zdieľali s krízovým štábom a ponúkli sme im aj našu spoluprácu. Pevne veríme, že nebudú vzaté na ľahkú váhu.
Ako organizácia so skúsenosťami s poskytovaním humanitárnej pomoci počas kríz v zahraničí a ako prevádzkovateľ piatich komunitných centier vnímame riziko šírenia koronavírusu v chudobných vylúčených komunitách veľmi citlivo. Dlhodobo na týchto miestach pôsobíme a poznáme obyvateľov komunít, situáciu v teréne aj možnosti samospráv.
Na to, aby bola situácia zvládnutá čo najlepšie, je potrebná spolupráca štátnych orgánov s organizáciami, ktoré majú dlhoročné skúsenosti z terénu. Voláme preto po zjednotení síl a prostriedkov pre úspešné zvládnutie krízy a vítame akúkoľvek aktivitu zo strany štátu.
Pre tento účel sme vypracovali stručný zoznam odporúčaní, ktorý sme zaslali krízovému štábu. Zároveň sme im ponúkli aj spoluprácu pri ich ďalšom rozpracovaní.
V odporúčaniach navrhujeme nasledovné:
- Zriadiť pracovnú skupinu, ktorá vypracuje konkrétne postupy pre zvládnutie situácie v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK) a bude zložená z expertov, zástupcov relevantných inštitúcii a mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v teréne. Je dôležité, aby boli plány v súlade so stratégiou a opatreniami štátu, ale zároveň musia zohľadňovať špecifiká práce s MRK a materiálne aj personálne možností obcí. Okrem protiepidemiologických opatrení je nevyhnutné myslieť aj na ostatné potreby ľudí, ktorí sa dlhodobo nachádzajú v nepriaznivej životnej situácii.
- Podrobne zmapovať potreby a stav jednotlivých komunít s dôrazom na zvlášť ohrozené skupiny obyvateľstva a osoby so špeciálnymi potrebami a to nielen s ohľadom na prebiehajúcu epidémiu koronavírusu. Je potrebné vedieť, koľko ľudí v komunite býva, koľko je to domácností, koľko obyvateľov potrebuje prístup k inzulínu, liekom na úpravu tlaku a pod. Koľko žien je vo vysokom štádiu tehotenstva, koľko je imobilných pacientov. Koľko je v komunite detí, o ktoré sa bude potrebné postarať, ak by boli rodičia hospitalizovaní alebo by im to zdravotný stav nedovoľoval. Aká je potreba ľudí z komunity cestovať za prácou. Aké sú hygienické štandardy, či aká je dostupnosť potravín.
- Zadefinovať aké ochranné prostriedky sú potrebné pre vykonávanie špecifických úloh (napr. osobný kontakt pri výkone povolania, čistiace práce, poskytovanie humanitárnej pomoci v prípade karantén a podobne), spôsob dekontaminácie alebo bezpečnej likvidácie ochranných prostriedkov a je tiež potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie pravidelného a bezpečného odstraňovania odpadového materiálu. Bude tiež potrebné vyškoliť zamestnancov v správnej technike používania a manipulácie s ochrannými prostriedkami a zabezpečovať dostatok osobných ochranných pracovných pomôcok. Taktiež monitorovať exponovaných a potenciálne exponovaných zamestnancov.
- Zabezpečiť prístup k pitnej vode a umožniť dodržiavanie hygienických štandardov. Kapacitne posilniť už existujúce možnosti lokalít a tam, kde to nie je možné, intervenovať a vybudovať nové. V najproblematickejších lokalitách zlepšiť možnosti vykonávania základnej hygieny distribúciou bandasiek na vodu s odtokovým ventilom, lavórov, vedier, mydiel, dezinfekčných gélov alebo zriadením hygienických staníc, či vybudovaním dočasných toaliet. Pri napĺňaní týchto základných potrieb je potrebné dôsledne sledovať súlad s existujúcimi humanitárnymi štandardami (https://spherestandards.org/humanitarian-standards/).
- Zamerať sa na identifikáciu osôb podozrivých z ochorenia a ich dôslednú izoláciu. Vypracovať presný a záväzný postup pre starostov obcí, ako postupovať v prípade nedodržiavania nariadenej karantény. Umožniť transport osôb podozrivých z ochorenia do karanténnych centier, prípadne transport osôb s vysokým rizikom do bezpečných zón
- Zapojiť komunitu do riešenia situácie: neuplatňovať len striktne represívny prístup, ale identifikovať prirodzených lídrov a informovať ich o možných scenároch, aby vedeli v prípade šírenia koronavírusu ovplyvňovať správanie sa ostatných členov komunity.
- Iniciovať plošnú dezinfekciu parou s pridaním virucídneho prípravku na miestach s vysokou sociálnou koncentráciou.
- Nastaviť technické štandardy a postupy pre distribúciu potravín, nepotravinovej pomoci, pravidelne užívaných liekov a zdravotníckych pomôcok a materiálu (napr. usporiadanie distribučných miest by malo umožniť rýchlu a efektívnu distribúciu s minimálnym kontaktom medzi beneficientami a pracovníkmi, bude potrebné meranie teploty pri vstupe a usmernenie, ako postupovať, pokiaľ osoba vykazuje znaky onemocnenia. V rade je potrebné zabezpečiť vzdialenosť 2 m medzi čakajúcimi osobami a tiež kontrolu identity a vedenie distribučných záznamov. Crowd management s využitím technických prostriedkov ako sú mobilné zábrany, výstražná sieť alebo výstražná páska. Bude potrebné pripraviť skladové priestory mimo distribučných miest atď.).
- Je tiež vhodné určiť zloženie potravinového balíka a balíka hygienických potrieb. Vzhľadom na ekonomické možnosti obyvateľov MRK, karanténne opatrenia a z toho vyplývajúce uzatvorenie škôl a obmedzenia v prístupe ku práci je pravdepodobné, že distribúcia potravinovej pomoci alebo finančné transféry budú nevyhnutné na zmiernenie sociálnych dopadov na najchudobnejšie časti populácie, ktoré by mohli viesť k eskalácii napätia alebo adopcii nesprávnych spôsobov obstarávania základných životných potrieb.
- Zabezpečiť prístup k nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, liekom a zdravotníckym pomôckam pre chronicky chorých, či pre akútne chorých s inými príznakmi a transport ťažko nemocných do nemocničných zariadení na to určených.
- Aktívne hľadať alternatívne formy vzdelávania detí vo vylúčených lokalitách bez prístupu na internet.
- Vytvoriť mechanizmus podávania sťažností a nájsť účinnú formu podávania spätnej väzby medzi príjemcami a poskytovateľmi humanitárnej pomoci.
- Mobilizovať obce. Aktívne komunikovať s krízovými štábmi obcí s MRK, poskytnúť im zoznam odporúčaní a návodov, ako postupovať. Operatívne reagovať na ich potreby, tak aby sa mohli efektívne pripraviť na zvládnutie krízy. Nastaviť komunikáciu a koordináciu medzi starostami (resp. Krízovými štábmi obcí) a Okresnými krízovými štábmi. Zaviesť systém pravidelného reportovania o vykonaných opatreniach, dostupných prostriedkoch, či personálnych možnostiach.
