VYHLÁSENIE EURÓPSKO-KUBÁNSKEHO ZDRUŽENIA MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ

VYHLÁSENIE EURÓPSKO-KUBÁNSKEHO ZDRUŽENIA MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ

Ľudské práva musia byť základným kameňom pre akékoľvek rokovanie EÚ s Kubou

Február 2014
Európsko-kubánske združenie mimovládnych organizácií (ďalej aj Združenie) vyzýva členské štáty Európskej únie, aby v súvislosti s ich vzťahmi s Kubou oficiálne prijali jasné meradlá voči porušovaniu ľudských práv. Ďalej vyzýva EÚ na nasledovné kroky:

1.  EÚ musí aktívne podporovať princípy ľudských práv a politickej slobody a trvať na ich dodržiavaní na Kube. EÚ vyhlásila, že naďalej bude zastávať Spoločný postoj EÚ voči Kube až do doby, kedy bude stanovená nová dohoda o spolupráci. EÚ sa rozhodla započať rokovania o bilaterálnej dohode, tento mandát však musí jasne vymedziť meradlá a „neprekročiteľné hranice“ v otázke dodržiavania ľudských práv, ako to nižšie vyjadril veľvyslanec Portocanero. Okrem toho je potrebný aktívny a konštruktívny dialóg o ľudských právach, do ktorého prispeje slobodná kubánska občianska spoločnosť  a tak bude nedotknuteľným základom pre akúkoľvek budúcu dohodu medzi oboma stranami.

2. EÚ by mala trvať na uskutočnení minimálne jedného kola dialógu s Kubou predtým, ako  sa opätovne nastolí bilaterálna spolupráca. Do tohto rozhovoru by mali byť zaangažovaní aj členovia kubánskych organizácií pre ľudské práva, a to bez strachu pred politickým prenasledovaním. Budúci plán obnovy politických vzťahov medzi Kubou a EÚ by mal byť postavený na výsledku tohto dialógu.

3. EÚ delegácia a zástupcovia ambasád by mali trvať na práve stretávať sa s členmi slobodnej občianskej spoločnosti a s členmi umiernenej politickej opozície bez obmedzenia prístupu kdekoľvek na Kube.  Ak vyvstane príležitosť k účasti a pozorovaniu súdneho procesu s demokratickými aktivistami a procesov týkajúcich sa ľudských práv, diplomati krajín EÚ a EÚ delegácia by sa ich mali zúčastniť.

4. EÚ by opätovne mala zvážiť svoju politiku udeľovania grantov, ktorá zvyčajne vyžaduje od mimovládnych organizácií, ktoré grant prijímajú, aby boli na Kube registrované, a to v konečnom dôsledku prakticky znamená pracovať pre vládu (napr. „Agentes No Estatales y Autoridades Locales en el Desarollo“). EÚ musí odstrániť požiadavku, aby kubánske organizácie museli predkladať oficiálny list, v ktorom kubánska vláda organizáciu podporuje, a tým pádom mohla ďalej postúpiť svoj návrh projektu. Ďalšou podmienkou pre akékoľvek obnovenie bilaterálnych vzťahov by malo byť, aby EÚ trvala na udržaní svojho práva pracovať s neštátnymi činiteľmi a s členmi slobodnej občianskej spoločnosti. Okrem iného by delegácia EÚ mala zabezpečiť kontakt medzi členmi slobodnej občianskej spoločnosti a opozičnými politickými stranami s Európskou nadáciou pre demokraciu.

5. EÚ ďalej musí trvať na tom, aby pred obnovením bilaterálnych vzťahov kubánska vláda ratifikovala Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Ďalej by sa malo trvať na podmienke, aby Kuba kladne odpovedala na požiadavky spravodajcov OSN  pre ľudské a iné monitorovacie zložky, ktoré zažiadajú o povolenie navštíviť krajinu.

6. EÚ by mala trvať na tom, aby Kuba umožnila prístup do väzníc pre medzinárodných pozorovateľov, vrátane Červeného kríža a Amnesty International.

Členovia európsko-kubánskeho združenia mimovládnych organizácií vyzývajú Európsku úniu, aby aktívne podporovala demokraciu a dodržiavanie ľudských práv na Kube ako základ pre tvorbu jej politiky a vzťahov s kubánskym režimom. Združenie si so znepokojením všíma, že EÚ sa rozhodla pre začatie rokovaní s Kubou zameraných na obnovu úplných bilaterálnych vzťahov, a to aj na úkor stále pretrvávajúceho a závažného nárastu porušovania ľudských práv v krajine a neustávajúcim tvrdým zákrokom voči nezávislým občiansko-spoločenským organizáciám.

Vyhlásenie EÚ o zámere obnoviť vzťahy s Kubou prišlo hneď po januárovom neúspechu generálneho tajomníka OSN Ban Ki – moona a hlavy štátov združených v CELAC stretnúť sa s členmi kubánskej umiernenej opozície a s aktivistami za ľudské práva a demokraciu.  Združenie sa ďalej obáva, že kubánsky režim takýto vývoj udalostí vníma ako zámer medzinárodného spoločenstva o nastolenie ekonomických a politických vzťahov, pričom vedome zatvára oči pred pretrvávajúcim násilným prenasledovaním kubánskych občanov.

Združenie privítalo vyhlásenia veľvyslanca EÚ Hermana Portocarera, ktorý vyhlásil spomínané „neprekročiteľné hranice“ v otázkach ľudských práv a právneho postavenia občiansko-spoločenských organizácií, podľa ktorých by sa mala EÚ riadiť. Napriek tomu združenie naďalej vyzýva za ustanovenie jasných meradiel voči porušovaniu týchto práv, podľa ktorých sa bude môcť pokrok v týchto oblastiach jasne odpozorovať. Združenie ďalej zdôrazňuje, že úvodné rokovania pre obnovenie úplných vzťahov s Kubou, ktoré sa uskutočnia aj napriek tvrdému prenasledovaniu aktivistov za ľudské práva a občiansko-spoločenských organizácií, tomuto vyhláseniu o „neprekročiteľných hraniciach“ odporujú a závažne ich oslabujú až do takej miery, že prakticky strácajú na význame.

Združenie ďalej upozorňuje, že pokusy EÚ za posledné roky o otvorenie dialógu o ľudských právach s Kubou sa nikdy neuskutočnili pre neschopnosť kubánskeho režimu účasti na dialógu. Ak sa majú vzťahy opäť obnoviť (ale aj v prípade ich neobnovenia), dialóg o ľudských právach musí byť ústrednou zložkou akéhokoľvek vzťahu medzi Kubou a EÚ. Musia byť stanovené jasné a právne záruky, že kubánsky režim sa tohto dialógu zúčastní. Už po desaťročia kubánsky režim potláča všetky formy politickej opozície a v tomto ohľade nedošlo k zmene ani pod vládou Raula Castra. Kubánci, snažiaci sa uplatniť svoje základné slobody, každodenne čelia tvrdému útlaku. Skutočné  ekonomické reformy výhodné pre bežných Kubáncov, a nie pre politickú a vojenskú elitu, stále čakajú na svoje uskutočnenie.

Z pohľadu nášho združenia dávame do pozornosti nasledujúce konkrétne prípady odzrkadľujúce závažné ľudskoprávne problémy na Kube. Tieto i ďalšie by mali byť riešené prioritne a taktiež by mali byť použité ako meradlá v oblasti porušovania ľudských práv, a to ešte pred obnovou bilaterálnych vzťahov.

1. Od januára do decembra 2013 bolo zaznamenaných 6 424 prípadov vzatia do väzby, medzi ktorými boli zadržania bez obvinenia, prípady arbitrárneho vzatia do väzby a časté krátkodobé uväznenia často v nehumánnych podmienkach.

2. Rozšírené tvrdé zásahy proti ľudským právam a proti aktivistom usilujúcim sa o demokraciu, medzi ktoré spadá aj krátkodobé väznenie bez bližšieho obvinenia, sa odohrávajú po celej Kube a odohrávali sa aj v dobe januárového samitu CELAC a návštevy Ban Ki-moona.

3. Sonia Garrová, členka organizácie „Dámy v bielom“ (Dams de Blanco) – organizácie,  ktorá bola  ocenená Sacharovovou cenou, je stále väznená pre fiktívne obvinenia. Zatknutá bola krátko pred návštevou pápeža Benedikta XVI. v roku 2012.

4. Yosvany Melchor je väznený od roku 2010. Táto väzba má vytvoriť nátlak na jeho matku, ktorá je členkou Kresťanského hnutia za oslobodenie (Christian Liberation Movement). Rovnako potrebné je zaoberať sa pretrvávajúcimi útokmi a hrozbami zo strany režimu, ako aj zadržaním členov MCL a aktivistov angažovaných v Iniciatíve „Cesta ľudí“ (El Camino del Pueblo Initiative).

5. Tvrdé zásahy voči Demokratickému fóru, mierovej iniciatíve uskutočňovanej Centrom pre otvorenie sa  a rozvoj Latinskej Ameriky (Centre for the Opening and Development of Latin America [CADAL] )  a dizidentskej skupine Arco Progresista sa uskutočnili v dobe konania samitu CELAC 28. januára 2014. Kubánsky aktivista Manuel Cuesta Morúa, ktorý je členom Arco Progresista, bol zadržaný a obvinený zo šírenia zavádzajúcich informácií ohrozujúcich medzinárodný mier. Obvineniu prislúcha trest od jedného do štyroch rokov väzenia podľa článku 115 kubánskeho trestného zákonníka.  

6. Politické prenasledovanie a obžalovanie Gorkiho Aguilu, lídra punkrockovej kapely Porno Para Ricardo. Aguilova právnička Amelia Rodriguezová Calová, ktorá taktiež zastupuje niekoľko ďalších väznených aktivistov vrátane Sonii Garrovej, bola nedávno suspendovaná vykonávať právnickú prax na šesť mesiacov. Aguila tak ostal bez akejkoľvek právnej pomoci a podpory v boji proti zosnovaným obvineniam. Aguilove obvinenia z prechovávania nepovolených látok sa zakladajú na držbe liekov proti epilepsii, predpísaných mexickým lekárom.

7. Jorge Luis García Pérez, tiež známy ako „Antúnez“, je bývalým politickým väzňom a lídrom Národného občianskeho odbojového frontu Orlanda Zapatu Tamayu. Taktiež držal protestnú hladovku od 10. do 20. februára. Pérez sa dožaduje navrátenia počítačovej techniky a iných materiálov nelegálne zkonfiškovaných kubánskou vládou, predovšetkým však volá po rešpektovaní jeho ľudskej dôstojnosti. Od 5. februára boli v dome, v ktorom Antúnez žije aj so svojou tehotnou manželkou Yris Tamaraou Pérezovou Aguilerovou, vykonané štyri razie. Okrem toho boli obaja na niekoľko hodín zadržaný, zbití a Pérezova žena bola sexuálne napadnutá.

8. Dramatický nárast v zaznamenaných porušeniach náboženskej slobody na Kube vzrástol zo 40 v roku 2011 na 120 v roku 2012, a na 185 v roku 2013, vzhľadom na čo bola Kuba zaradená do výročnej správy Pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre slobodu náboženského vyznania a viery ako krajina, ktorú je potrebné mimoriadne sledovať.

9. Nový zákonník práce, alebo aj Código de Trabajo, prijatý Národným zhromaždením v decembri 2013. Nový zákonník neumožňuje vznik nezávislých odborov a taktiež neukladá právo na neautorizované štrajky zamestnancov v súkromnom ani štátnom sektore.

Európsko – kubánske združenie mimovládnych organizácií bolo založené v roku 2006, aby pomohlo koordinovať snahy početných európskych mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú advokačným aktivitám v mene utláčaných. Do združenia patrí 28 organizácií z Veľkej Británie, Belgicka, Švédska, Holandska, Slovenskej republiky, Českej republiky, Španielska, Poľska, Nemecka, Talianska, Litvy a Estónska.

Toto vyhlásenie bolo prijaté nasledujúcimi organizáciami:

Asociácia „Dámy v bielom“ (Asociación Damas de Blanco) – Španielsko / Kuba     
Asociácia Latinoameričanov za slobodu  (Asociación de Iberoamericanos por la Libertad [AIL] ) – Španielsko     
Asociácia „Korene nádeje“ v Španielsku (Asociación Raíces de Esperanza en España/Roots of Hope) – Španielsko
Svetová kresťanská solidarita (Christian Solidarity Worldwide [CSW] ) – Veľká Británia
Budúcnosť Kuby  (Cuba Futuro) – Holandsko     
Španielska federácia kubánskych asociácií (Federación Española de Asociaciones Cubanas [FECU] ) – Španielsko
Nadácia slobody a demorkacie (Freedom and Democracy Foundation) – Poľsko
Hispánsko-kubánska nadácia (Fundación Hispano Cubana) – Španielsko     
Glasnosť na Kube (Glasnost in Cuba)– Holandsko      
Medzinárodné spoločenstvo pre ľudské práva (International Society for Human Rights) – Nemecko
Helsinský výbor pre ľudské práva v Taliansku (Italian Helsinki Committee for Human Rights) – Taliansko
Medzinárodné kresťanskodemokratické centrum (Kristdemokratiskt Internationellt Center [KIC] ) – Švédsko
Inštitút Lecha Walesu (Lech Walesa Institute) – Poľsko
Kresťanské hnutie za oslobodenie (Movimiento Cristiano Liberación) – Kuba/Španielsko
Kubánsky výbor pre monitoring ľudských práv (Observatorio Cubano de Derechos Humanos) – Kuba / Španielsko
Člověk v tísni  (People in Need) – Česká republika
Človek v ohrození (People in Peril) – Slovensko
Solidárnosť s Kubou (Solidaridad con Cuba) – Španielsko
Švédske medzinárodné liberálne centrum (Swedish International Liberal Center [SILC] ) – Švédsko

 

loga1

                      

        loga2