Vojna a šport: Príbeh ukrajinských vzpieračiek a ich trénera

Vojna v susednej krajine zasiahla všetky oblasti tamojšieho života – i športovcov a športovkyne. Kvôli ruskej invázii na Ukrajinu musel vzpieračský národný tím opustiť svoju stálu tréningovú základňu v Charkove. Športovkyne v súčasnosti bývajú v mestskej obci Veľké Berezné v okrese Užhorod v Zakarpatskej oblasti. Družstvo v súčasnosti pokračuje v príprave na vzpieračské súťaže, vrátane tých medzinárodných. V Človeku v ohrození sme oslovili trénera a členky ukrajinskej reprezentácie a opýtali sa, ako vojna ovplyvnila ich životy, prečo sa ocitli v Zakarpatskej oblasti a ako sa pripravujú na nadchádzajúce súťaže.

Iryna Dekha má 26 rokov a je ocenenou majsterkou vo vzpieraní. Pochádza z Charkova, kde sídlil vzpieračský tím a kde aj bývala. Po začiatku vojny dostali od obce Veľké Berezné ako tím ponuku presťahovať sa tam. Poskytli im nielen ubytovanie, ale aj priestor na trénovanie. V obci ich srdečne privítali. Majú tam tiež dobré podmienky na trénovanie, a to aj vďaka tomu, že im Slovensko poskytlo dve sady činiek a športové uniformy, za čo sú veľmi vďační.

„Je pre nás veľmi dôležité pokračovať v športovaní na profesionálnej úrovni, pretože tak dávame najavo, že Ukrajina žije, že naša vlajka na podstavcoch a hymna reprezentujú krajinu na svetovej scéne. Naším cieľom je odovzdať odkaz, že Ukrajina je samostatný nezávislý silný štát,“

povedala Iryna. Momentálne sa pripravujú na olympijské hry, čo je pre celý tím mimoriadne dôležitá etapa. „Už sa nám tu podarilo vybudovať takmer rovnaký režim, aký sme mali v Charkove. Sme úprimne vďační miestnym trénerom, ktorí nám dali takúto možnosť zdieľať cvičisko, hoci tu trénuje aj veľa miestnych vzpieračov,“ dodala Iryna.

Keď ste doma, vždy sa cítite pohodlnejšie

20-ročná Alina Zakharchenko je majsterkou medzinárodnej triedy vo vzpieraní a rovnako ako Iryna, aj ona pochádza z Charkova. Hoci sú ich tréningové zariadenia oveľa menšie ako v Charkove, úspešne sa im podarilo zaviesť systém, režim a disciplínu tréningu. Priestory sú podľa Alininých slov pohodlné, teplé a útulné. Vojna však ovplyvnila priebeh ich tréningov – napríklad počas poplachov musia ísť do krytu a potom sa znova vrátiť do telocvične. To zase vedie k predĺženiu tréningového času, pretože sa musia po oddýchnutí svalov opäť zahriať a ponaťahovať.

„Niekedy si uvedomujem, že sa cítim trochu viac stiesnená alebo napätá ako na tréningu v Charkove, napokon, keď ste doma, vždy sa cítite pohodlnejšie. Moje myšlienky sú stále s rodinou, ktorá zostala tam, takže emocionálne je to, samozrejme, ťažké. Ale som vďačná, že mám miesto, kde môžem trénovať, kde môžem byť v bezpečí, odkiaľ môžem cestovať na súťaže. Neviem, ako by to dopadlo, keby som túto možnosť nemala,“ povedala Alina. Milí a citliví ľudia obce Veľké Berezné a scenéria ju očarili natoľko, že sa jej bude odtiaľ odchádzať len ťažko.

Dievčatá zažívali po príchode na západ obrovský tlak

„Bez ohľadu na to, aké je tu ticho a pokoj, každá športovkyňa má rodinu, rodičov, bratov a sestry, ktorí zostali na východe krajiny, takže to na dievčatá, samozrejme, vytvára psychický tlak,“ povedal Valerii Nikulin, hlavný tréner Katedry Charkovskej regionálnej vysokej školy telesnej kultúry a športu a ženského národného tímu Ukrajiny vo vzpieraní. Jeho zverenkyne pred príchodom do západoukrajinskej obce strávili desať v protileteckom kryte v Charkove.

Valerii priznal, že keď sa dostali do Zakarpatskej oblasti, mal dojem, akoby netrénovali nie desať dní, ale minimálne dva mesiace. Vojna spôsobila, že dievčatá pociťovali veľký stres, boli nepozorné a nekoordinované. Trvalo nejaký čas, kým sa všetky vrátane trénera zotavili zo šoku a vrátili sa k svojmu obvyklému systému tréningu a výživy. „Ako tréner mám momentálne dvojnásobnú zodpovednosť, pretože okrem tréningovej zložky sa starám aj o bezpečnosť zverenkýň,“ uviedol Valerii.

Do Veľkého Berezného sa dostali prostredníctvom dievčat, ktoré odtiaľ pochádzajú a sú súčasťou národného tímu Ukrajiny sídliaceho v Charkove. Ich rodičia Valeriimu zavolali a ponúkli mu, aby sa spolu s rodinou presťahoval na západ krajiny. To sa mu podarilo spolu so svojimi zverenkyňami.

Vojna neohrozila športové úspechy

Na otázku, čo preňho znamená šport, odpovedal, že je to jeho práca. „Bez ohľadu na to, čo sa deje okolo, práca musí byť vykonaná. Samozrejme, nemôžeme nereagovať na vojnu, sledujeme správy, reagujeme, ale niekto sa musí brániť, niekto musí pomáhať ľuďom a my velebíme Ukrajinu na svetovej scéne,“ povedal Valerii. Počas vojny vystúpili už na troch medzinárodných súťažiach a podľa trénerových slov je veľmi príjemné, keď na počesť dievčat hrá v zahraničí štátna hymna Ukrajiny.

„Teraz nás svet podporuje viac ako kedykoľvek predtým,“ povedal tréner Valerii.

V máji až júni tohto roku vyhrali majstrovstvá Európy družstiev v Albánsku. V auguste ich dvanástka dievčat vo veku 15-17 rokov získala na európskom šampionáte medzi chlapcami a dievčatami v Poľsku 14 medailí a dve mladé pretekárky sa stali majstrami Európy. Napriek zložitým okolnostiam sa snažia držať latku vysoko, aby svet hovoril o Ukrajine a nezabudol na hrôzy, ktoré sa tam dejú. Na pozadí vojny však zažívajú aj dojemné a príjemné okamihy, ako počas prvej súťažnej zahraničnej cesty do Grécka. Na stretnutí celá hala privítala ukrajinskú reprezentáciu búrlivým potleskom. Jedno z našich dievčat bolo dokonca pozvané, aby sa zúčastnilo nakrúcania dokumentu o vzpieraní.

Podpora Ukrajiny nemá hranice

Valerii povedal, že spoločne cítia podporu v zahraničí aj doma. Podporuje ich aj medzinárodná a európska vzpieračka federácia, ale aj my v Človeku v ohrození. Práve Valeriiovi a športovkyniam sme poskytli vybavenie, uniformy a vitamíny. Za pomocou nezaostáva ani obec Veľké Berezné či miestni obyvatelia. „Snažíme sa urobiť čo najviac pre miestne vzpieračské stredisko, kým sme tu vo Veľkom Bereznom, aby tu zanechalo niečo užitočné a pekné, aby mali ľudia po vojne aspoň nejaké príjemné spomienky,“ dodal Valerii.

V máji 2022 spustil Človek v ohrození v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine subgrantovú schému zameranú na poskytovanie rýchleho financovania projektov zameraných na pokrytie okamžitých potrieb a podporu vnútorne vysídlených osôb a iných ľudí trpiacich v dôsledku vojny na Ukrajine. Preto sa ženský národný tím Ukrajiny vo vzpieraní obrátil na našu organizáciu so žiadosťou o humanitárnu pomoc pre dočasne presídlených športovcov a športovkyne. Potrebovali činky, uniformy a športové jedlo.