V pomoci deťom a rodinám v Tripolise nás nezastavil ani koronavírus

Od roku 2011 prišlo do Libanonu zhruba 1,5 milióna sýrskych utečencov, ktorí utiekli pred vojnou. Pridali sa tak k desiatkam tisíc palestínskych utečencov, ktorí v krajine žijú už po tri generácie.

Táto situácia bola pre Libanon extrémne náročná, aj vzhľadom na to, že krajina bojovala s vlastnými vnútornými a cezhraničnými nepokojmi, korupciou a zlým ekonomickým hospodárením, ktoré ju nakoniec v októbri 2019 priviedlo až k finančnému kolapsu.

Vysoká inflácia, zatváranie obchodov a podnikov, znižovanie prístupu k základným tovarom a službám. Situácia ovplyvnila nielen zraniteľnú sýrsku komunitu, ktorej prístup k službám a zamestnaniu bol už predtým veľmi obmedzený, no tiež mnohých Libanončanov, ktorým začali znižovať platy alebo ich prepúšťať.

Spolu s ekonomickým kolapsom sa začali aj občianske nepokoje, ktoré pretrvávajú dodnes. V marci 2020 sa navyše po celom svete rozšírila pandémia COVID-19 a situácia v Libanone sa ešte zhoršila.  

Nádej sa postupne vytrácala

V roku 2020 žije takmer polovica obyvateľov Libanonu (3,5 milióna ľudí) v chudobe. Rodiny už predtým bojovali o živobytie, no s karanténnymi opatreniami sa ich životné podmienky drasticky zhoršili. Ekonomická kríza sa prehĺbila a spolu s ňou aj politická nestabilita a spoločenské napätie.

Ľudia začali prichádzať o zamestnanie a živobytie, deti sa nemohli vzdelávať a v rodinách sa začal zvyšovať výskyt domáceho násilia. V chudobných komunitách exponenciálne narastá detská práca a predčasné manželstvá, ako aj množstvo stresu, ktorý vedie k násiliu a zanedbávaniu detí.

Pre miestne chudobné deti a deti z rodín na úteku začala miznúť nádej na lepšiu budúcnosť.

V Libanone pôsobíme už tretí rok. Pôsobili sme v utečeneckom tábore Shatila, v meste Bejrút, na severe Libanonu v chudobnom regióne Akkar, aj v meste Tripolis, kde sa práve končí náš tretí projekt. Spoločným menovateľom všetkých našich aktivít boli vzdelávanie a podpora, aby mali deti aj dospelí šancu na lepšiu budúcnosť. A tak tomu bolo aj v Tripolise.

V Tripolise sme pomáhali predovšetkým 3 skupinám detí a mládeže z chudobných libanonských aj sýrskych rodín.

Deti od 4 do 6 rokov

V našom vzdelávacom centre v Tripolise sme sa pravidelne stretávali s desiatkami malých detí, ktoré sme vzdelávali, aby mali šancu dostať sa do verejných libanonských škôl. Na to, aby mohli v najbližšom školskom roku nastúpiť totiž potrebujú absolvovať predškolskú výchovu.

Z 209 zraniteľných libanonských a sýrskych detí úspešne dokončilo naše vzdelávanie 163 detí. Vďaka tomu budú môcť v novembri nastúpiť do prvého ročníka, ak sa školy otvoria podľa plánu. 

„Deti, ktoré učíme, by bez nás nemali šancu chodiť do školy. Keď k nám prichádzajú, nevedia ani len držať pero. Keď náš program opúšťajú, vedia čítať a písať jednoduché slová v arabskom, francúzskom či anglickom jazyku, vedia počítať a správať sa v spoločnosti.“

A’ala, učiteľ

Deti od 6 do 10 rokov

Mnohé deti sa síce do školy dostanú, no majú problém sa v nej udržať. Deti z chudobných rodín majú sťažené podmienky na učenie sa. Deti zo sýrskych rodín navyše prichádzajú do úplne nového školského systému, v ktorom potrebujú ovládať napríklad aj francúzsky jazyk, ktorý je v Libanone druhým oficiálnym jazykom.

Posledný rok sme v našom centre doučovali 68 detí, ktorým sme pomáhali s učivom a domácimi úlohami. Až 65 z nich úspešne zvládlo ťažkosti, s ktorými sa v škole stretávali. Všetky deti sme bezpečne prepravovali autobusom z ich domovov do vzdelávacieho centra, zabezpečovali sme pre ne vzdelávacie materiály a pomôcky, ako aj denné občerstvenie.

Deťom sa zlepšila školská dochádzka aj výsledky, a to aj napriek tomu, že sa školy kvôli koronavírusu museli zavrieť. Od konca februára až do letných prázdnin zostali libanonské školy zatvorené a úlohy z nich prichádzali deťom len zo začiatku a veľmi málo.

Od tohto momentu boli naše vzdelávacie aktivity pre tieto deti jediným pravidelným vzdelávacím programom poskytovaným na diaľku. Prekvapivo sme postupne videli ich veľkú účasť a priebežné zlepšovanie výsledkov v rámci nášho testovania ich vedomostí.

Mladí od 16 do 26 rokov

V Tripolise sme pomáhali aj starším súrodencom, ktorí nemajú dobré vyhliadky na zamestnanie sa. 187 mladým sme poskytli odborné kurzy v štyroch odboroch – pomocná sestra, pomocná učiteľka, kozmetička a hotelier.

Odbory sme nevyberali náhodne. Práve v týchto profesiách je v Tripolise  nedostatok pracovnej sily. Mladí tak budú mať väčšiu šancu nájsť si zamestnanie, pričom osobitný dôraz sme kládli na posilnenie finančnej nezávislosti žien.

Program úspešne ukončilo 161 študentov, čo je 86 percentná úspešnosť. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré ich za posledné mesiace postretli, takmer polovica z nich – 66 mladých – už absolvovala alebo sa chystá s našou pomocou absolvovať neplatenú stáž, aby získali ďalšie praktické skúsenosti.

Rodičia tiež potrebujú podporu

Na to, aby sa deti a mladí rozvíjali a vzdelávali, potrebujú mať doma oporu od svojich rodičov a opatrovateľov. Posledný rok sme sa preto v Tripolise pravidelne stretávali so 66 rodičmi, aby sme im pomohli lepšie porozumieť potrebám ich detí.

Pravidelne sme s nimi diskutovali a ukazovali im, ako ich vlastné správanie môže negatívne alebo naopak pozitívne ovplyvniť vývoj detí a ich úspechy v škole. Keď prišli karanténne opatrenia, táto podpora im pomohla lepšie zvládnuť stres z pandémie a zlej ekonomickej situácie. Sami nám neskôr potvrdili, že vďaka predchádzajúcim stretnutiam, bol schopní pomôcť svojim deťom lepšie zvládnuť toto ťažké obdobie.

Okrem takejto psycho-sociálnej podpory sa vďaka ich väčšiemu zapojeniu do domácej výučby detí a našej podpore, ktorú sme im v tom poskytovali, u niektorých rodičov zlepšila aj ich miera gramotnosti a znalostí angličtiny a francúzštiny. Vďaka tomu mohli zároveň aj oni lepšie podporovať svoje deti počas obdobia izolácie.

Psychologická pomoc je nevyhnutná

Naše vzdelávacie centrum bolo pre deti bezpečným priestorom, kde mohli na chvíľu zabudnúť na traumu súvisiacu s vysídlením, chudobou či neistotou z budúcnosti. Všetky naše zamestnankyne a zamestnancov sme vyškolili, aby vedeli zabezpečiť ochranu a bezpečnosť detí, využívali pozitívnu motiváciu a vzdelávacie metódy a aby ovládali prvú pomoc.

V centre sme mali aj sociálnu pracovníčku a psychologičku, ktoré spoločne poskytovali potrebnú psycho-sociálnu podporu nielen deťom a ich rodinám, ale tiež našim vzdelávacím pracovníkom.

Od začiatku našej práce v Tripolise sa vyskytlo 107 prípadov, z ktorých 58 riešil náš interný psychológ a 75 sme posunuli externým pracovníkom. Na konci júla bolo 75 z nich oficiálne uzavretých a ostatné sa ešte riešili v externých organizáciách.

Okrem toho sa 43 detí zúčastňovalo špeciálnych stretnutí s psychologičkou, ktorá im pomáhala znížiť mieru stresu, ktorý prežívali, a jeho následky na ich život.

Prekážky nás nezastavili

Za uplynulý rok sme viackrát museli hľadať nové spôsoby, ako ďalej pomáhať deťom a ich rodinám napriek aktuálnej situácii v Libanone. Nášmu tímu sa napriek ťažkostiam nakoniec vždy podarilo nájsť bezpečné a inovatívne spôsoby ako rýchlo a úspešne obnoviť naše aktivity, pričom inšpirovali ďalšie miestne a medzinárodné mimovládne organizácie.

Keď napríklad Tripolis zablokovali barikádami, ktoré bránili autobusom dostať sa do centra, podarilo sa nám nájsť alternatívne cesty pre vodičov našich autobusov. Vďaka tomu mohli bezpečne priviezť deti, rodičov aj mládež do nášho centra a naspäť domov.

Po nástupe pandémie sme zatvorili naše vzdelávacie centrum a hľadali sme spôsoby, ako ďalej pomáhať miestnym rodinám. V priebehu pár týždňov sme zhodnotili možnosť vyučovania a psycho-sociálnej podpory na diaľku, poskytli sme rodinám potrebný materiál a pomôcky a vyškolili sme našich učiteľov a učiteľky na diaľkovú výučbu. Spojazdnili sme núdzovú linku a zrealizovali sme aj prieskum medzi rodinami, aby sme zistili s čím potrebujú akútne pomôcť.

Keď aj pod vplyvom pandémie vrcholila hospodárska kríza, pomohli sme v priebehu niekoľkých mesiacov viacnásobne 186 rodinám poukážkami na nákup základných potravín a hygienických potrieb.

Celkovo sme za posledný rok v Tripolise pomohli 1180 ľuďom. Napriek náročným podmienkam sme všetky aktivity úspešne dokončili a veríme, že deti aj mladí budú mať vďaka vzdelaniu a podpore šancu na lepšiu budúcnosť.

Projekt v Libanone sme mohli realizovať vďaka organizácii SlovakAid, v spolupráci s miestnou organizáciou SEED.