Od nezištnosti až k práci snov: rozhovor s koordinátorkou dobrovoľníctva

Hovorí sa, že dobrovoľníci a dobrovoľníčky nie sú platení preto, že sú bezcenní, ale preto, že sú na nezaplatenie. Tomu veríme aj my v Človeku v ohrození vrátane našej koordinátorky dobrovoľníctva Magdalény Lörinczovej, ktorá sa práve prostredníctvom nezištnej dobrovoľníckej činnosti dostala k práci snov. V rozhovore nám porozprávala o tom, čo ju priviedlo k dobrovoľníctvu, prečo je podľa nej dôležité pomáhať práve takouto formou a v čom je dobrovoľnícka práca jedinečná a iná.

Čo ťa priviedlo k dobrovoľníctvu? 

Chcela som svoj čas tráviť zmysluplne a stretávať nových ľudí. S ľuďmi v podstate pracujem už desať rokov, a to v rôznych oblastiach – či už to bol zákaznícky servis, predaj, manažovanie, zaúčanie ľudí alebo koordinovanie. S dobrovoľníctvom som začala okolo roku 2012 na festivaloch, napríklad Pohode alebo Grape a tiež na festivale Amplión – mám už tretí ročník na starosti ticketárov a ticketárky, ktorí sa tomu venujú v rámci dobrovoľníctva. 

Pri dobrovoľníctve mám pocit, že niekde patrím a môžem sa spolupodieľať na spoločenských udalostiach, niekam niečo posúvať, prikladať ruku k dielu a spoznávať skvelých ľudí. Rada som pomáhala s organizáciou rôznych festivalov, pretože ma láka aj kultúrno-umelecký smer. Aj z toho dôvodu som pôsobila a stále pôsobím ako dobrovoľníčka na festivale Jeden svet.  

Ako sa začala tvoja dobrovoľnícka spolupráca s festivalom Jeden svet a neskôr aj Človekom v ohrození? 

Pred desiatimi rokmi som vôbec prvýkrát pôsobila ako dobrovoľníčka na festivale Jeden svet. Predávala som vstupenky. Stretla som tak skvelých ľudí a páčilo sa mi aj priateľské a príjemné prostredie, v ktorom sa festival odohrával. Prešlo pár rokov, v tom čase som pracovala ako obchodná manažérka pre ticketingovú spoločnosť. Mojou úlohou bolo zohnať ľudí, ktorí budú využívať náš systém. Tam som prvýkrát spoznala Evu Krížkovú, výkonnú riaditeľku festivalu, a Lukáša Osvalda, vedúceho oddelenia Globálneho vzdelávania – pri predstavovaní našej platformy (smiech).

Rozhodli sa predávať lístky cez našu platformu a ja som mala na starosti snáď asi všetko. Okrem toho som im pomáhala počas celého festivalu ako dobrovoľníčka, pretože v opise práce nebolo, že budem stáť v Mladosti, kde sa festival vtedy konal, alebo že budem dohliadať na ticketárov a ticketárky. Ako dobrovoľníčka som pomáhala aj počas ďalšieho ročníka a budem pomáhať aj tento rok.  

Ako si sa dostala na pozíciu koordinátorky dobrovoľníkov a dobrovoľníčok?   

V marci, po začiatku vojny na Ukrajine, mi Eva napísala, či nechcem ísť robiť koordinátorku na slovensko-ukrajinské hranice. V tej dobe som pracovala na oddelení online predaja, a súhlasila som, že pôjdem. Na hraniciach som dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam dávala zmeny, oslovovala som ich, starala sa o nich a rozprávali sme sa o tom, aká je situácia, či niečo potrebujú. Neskôr som zistila, že som tam vytvorila pekné tímy ľudí, ktorí boli spokojní a chceli pomáhať znovu.  

Veľmi ma potešilo, keď mi povedali, že som ich navzájom spojila a dobre sa o nich starala. Pritom som väčšinu času sedela v kancelárii a dávala im len inštrukcie, čo mi je ľúto, ale situácia si to vtedy tak vyžadovala. Napriek tomu som robila všetko pre to, aby boli spokojní a aby som aj ja bola spokojná, aby sme to všetko zvládli aj v tom veľkom chaose, ktorý prevládal.  

Dobrovoľníctvo nikdy nie je rutina, pretože za malú chvíľu sa môže udiať veľa vecí.

Dalo by sa teda tvrdiť, že si sa prostredníctvom dobrovoľníctva dostala k vysnívanej práci? 

Áno, dá sa to tak povedať. Mám dokonca vtipnú príhodu – v decembri, vo vtedajšej práci, som vypĺňala prieskum, ktorého súčasťou bola otázka, kde sa vidím o päť rokov. Napísala som tam, že chcem byť koordinátorka dobrovoľníkov a dobrovoľníčok (smiech). Vtedy som ešte nevedela kde ani ako to chcem dosiahnuť, no vedela som, že ma baví rozprávať sa s novými ľuďmi a deliť sa s nimi o svoje skúsenosti, ale tiež rada ľudí počúvam. Rada im ukazujem, že sami majú v rukách svoj život. Stačí sa len vzdelávať, mať vnútornú motiváciu pracovať na sebe a posúvať sa ďalej. Toto vie dať človeku aj dobrovoľníctvo, pokiaľ máte toho správneho mentora alebo mentorku.  

Tým, že som sa sama chcela vzdelávať, som zistila, že ma to celé veľmi baví. Každý človek, ktorého počas dobrovoľníctva stretnete, má nejakú vlastnosť, ktorú máte v sebe, len ešte o tom neviete (smiech). Dobrovoľníctvo je skutočne skvelé, pretože sa neustále navzájom učíme nové veci. To mi dáva obrovský zmysel. 

V čom je dobrovoľníctvo iné, jedinečné? 

Dobrovoľníctvo nikdy nie je rutina, pretože za malú chvíľu sa môže udiať veľa vecí. Obvykle ide o veľmi dynamické prostredie. Dôležité je vybrať si takú oblasť, ktorá človeka baví a napĺňa. Dnes totiž existuje veľmi veľa možností dobrovoľníctva. Ako koordinátorka sa vždy snažím s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami komunikovať o tom, čo chcú robiť, v akej oblasti by sa chceli vzdelávať a kam chcú smerovať.  

Tak napríklad voľnočasové aktivity s deťmi – môže tam byť stereotyp v tom, že budú chodiť rovnaké deti, ale to je skôr príjemný stereotyp, lebo získate šancu ich lepšie spoznať. To, čo sa vždy líši, je aktivita a daný moment, v ktorom sa nachádzate. Napríklad deťom môžete každú chvíľu odovzdávať niečo nové. Do práce v rámci dobrovoľníctva viete vniesť veľa pekných vecí.  

Keď sa človek dostane zo svojej komfortnej zóny a ide za cieľom pozorovať a spoznávať druhých, môže na sebe veľa zmeniť a ako osobnosť o trochu viac dozrieť.

Čo je tvojou motiváciou pri dobrovoľníctve? 

Predovšetkým to človeka musí baviť a nesmie cítiť tlak – v takom prípade ľahko stratí motiváciu a chuť ďalej pomáhať. Dobrovoľníctvo má prinášať radosť. Ja osobne to tiež vnímam ako výzvu – prehrávať si v hlave všetko, čo sa v daný deň stalo a učím sa pracovať s týmito informáciami. Verím, že čím viac sa dostávame do nekomfortných situácií, tým viac nás to posúva ďalej. Keď sa totiž človek dostane zo svojej komfortnej zóny a ide za cieľom pozorovať a spoznávať druhých, môže na sebe veľa zmeniť a ako osobnosť o trochu viac dozrieť. Toto je pre mňa veľká motivácia.  

Myslíš si, že každý môže byť dobrovoľníkom a dobrovoľníčkou? 

To záleží od toho, v akej oblasti, ale verím, že v podstate všetci môžu byť dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami. V niektorých oblastiach musíte mať trochu špecifickejšie osobnostné predpoklady, napríklad v prípade dobrovoľníctva na slovensko-ukrajinských hraniciach je potrebná empatia, silná motivácia a vytrvalosť. Práve empatia je základom práce s ľuďmi, ale rovnako dôležitý je aj rešpekt – ľudí nemôžete ľutovať, lepšie urobíte, keď im pomôžete posunúť sa vpred.  

Ako v každej práci, tak aj v prípade dobrovoľníctva môže nastať kríza. Čo robiť v prípade, že je človek mentálne vyčerpaný? 

Keď ste mentálne vyčerpaní, musíte jednoducho vypnúť. Ja napríklad chodím do lesa, počúvam hudbu, tá mi veľmi pomáha. Keď viem, že potrebujem nepracovať, rada hrám na klavíri a učím sa nové stupnice, to je pre mňa mentálny detox. Je pre mňa tiež dôležité mať okolo seba priateľov, čerstvý vzduch a slnko. Niekedy mi stačí len vnímať prítomný okamih. 

Prečo si myslíš, že je dobrovoľníctvo dôležité? 

Dobrovoľníci a dobrovoľníčky robia všetky „malé“ činnosti, na ktorých ale veľmi záleží – bez tejto pomoci by sme nedokázali robiť svoju prácu tak, ako ju robíme. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky sú veľmi silným článkom našej práce.  

Do práce v rámci dobrovoľníctva viete vniesť veľa pekných vecí.  

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí ešte stále váhajú? 

Nech sa mi ozvú (smiech). Dobrovoľníctvo im totiž vie dať iný pohľad na život, pretože každý vnímame veci trochu inak. Keď už nič, minimálne im to prinesie nových ľudí do života a spoznajú nové situácie, vďaka ktorým sa o sebe vedia veľa naučiť. V neposlednom rade budú mať pocit, že niekomu pomohli a istým spôsobom možno pomôžu aj sami sebe.   

Pokiaľ vás rozhovor s Magdalénou inšpiroval a radi by ste sa pridali k našim dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam venujúcim sa pomoci ľuďom z Ukrajiny, ale i ľuďom z vylúčených komunít na Slovensku, môžete našu koordinátorku dobrovoľníctva kontaktovať na mailovej adrese magdalena.lorinczova@clovekvohrozeni.sk alebo vyplňte tento dotazník.