Rómske ženy nie sú na otvorenosť a rovnocennosť zvyknuté: Učíme ich rozprávať o sebe samých

Rómske ženy sú hnacím motorom komunít – trávia najviac času s deťmi, čím im predávajú svoje vedomosti a znalosti a zároveň sa starajú o domácnosť. Ženy z vylúčených komunít však častokrát nepoznajú oddych a stretnutia s priateľkami pri šálke kávy. Môžu byť zakríknuté a slovo si vezmú len málokedy. To ale menia odborníčky z občianskeho združenia Vyrovnávanie šancí, ktoré sa ženám z vylúčených komunít pravidelne venujú.

Ženské skupiny spočiatku fungovali tak, že odborníčky z OZ Vyrovnávanie šancí Edita Kovářová a Janka Urban osobne navštevovali každé z našich komunitných centier. Neskôr sa ale rozhodli zmeniť systém fungovania. Od augusta sa tak v priestoroch knižnice v Prešove schádzajú spolu s Jankou a Editou jednotlivé sociálne pracovníčky a líderky, ktoré si ženy v každom z komunitných centier samy zvolili. Odborníčky sa na stretnutiach venujú spolu so ženami mnohým aktivitám, napríklad čítaniu. Dôležité je, aby sa ženy cítili dobre, otvorili sa a vedeli o sebe niečo povedať. „Našou snahou je, aby si ženy vedeli jednotlivé texty prispôsobiť na svoj vlastný život a hľadali v nich svoje vzory. Hlavne nám ide o to, aby vedeli rozprávať a povedali nám, ako sa cítia a čo prežívajú,“ povedala Edita.

Počas septembrového stretnutia čítali z knihy Rebelky, v ktorej sú rôzne príbehy významných osobností. Prečítali si aj príbeh o Beyoncé a rozprávali sa o jej neľahkých začiatkoch a tvrdom boji, vďaka ktorému sa z nej stala svetovo známa osobnosť. Cieľom tejto aktivity bolo ženám ukázať pozitívne myslenie a že keď chcú dosiahnuť nejaký cieľ, musia si za ním ísť.

Na stretnutiach odborníčok, líderiek a sociálnych pracovníčok v Prešove má každá žena v ruke knihu, aby sledovala text, zatiaľ čo Edita alebo Janka číta príbeh. Na poslednom stretnutí sa ich role vymenili a čítali samotné ženy – rozprávku o Červenej čiapočke. Po dočítaní prerozprávali dej pomocou handrových postavičiek na prst. Zároveň dostali do každého z komunitných centier knihy, vďaka ktorým budú líderky precvičovať čítanie spolu s ostatnými ženami.

Dôležitou súčasťou stretnutí v Prešove aj získavanie spätnej väzby. Vďaka nej majú odborníčky príležitosť zistiť, aké aktivity sa ženám v našich komunitných centrách páčili a ktoré ich zase zaujali menej. „Nielenže sa s nimi stretávame, ale tiež to metodicky spracujeme a posielame im to písomne, aby mali v ruke nejaký podklad,“ vysvetlila Edita. Táto „príručka“ môže poslúžiť ako pomôcka líderke pri vysvetľovaní aktivít ženám v centre.

Súčasťou mnohých aktivít sú knihy, ktoré už čoskoro dostanú ženy aj domov, aby mali príležitosť prečítať si príbehy napríklad aj spolu s deťmi. Primárne ide o rozprávky, pretože tie sú najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie. Obsah rozprávky tiež môžu prerozprávať svojim deťom a obohatiť tak nielen seba, ale aj svojich potomkov.

Ženy sú aktívnejšie a otvorenejšie

Zmenu v ženských skupinách odborníčky oceňujú. „Teraz je ich aktivita určite väčšia, pretože keď sme do centier chodili my s Jankou, ženy boli viac-menej pasívne. My sme s nimi robili rôzne aktivity a oni sa na tom podieľali všetky rovnako. Teraz ale musí líderka viesť aktivity za dohľadu komunitnej pracovníčky, takže by ženy mali byť viac aktívne, podľa mňa im to aj viac dáva. Získavajú väčšie sebavedomie, keďže odovzdávajú niečo, čo sa naučili v Prešove, niekomu inému,“ povedala Edita.

Podľa Janky na ženy priaznivo pôsobí aj to, že sú si v skupinke všetky rovné – stráca sa tam akákoľvek sociálna či vzdelanostná rozvrstvenosť. Na spoločné stretnutia môžu prísť rôzne ženy z centier a vyskúšať si líderskú úlohu. Keď však prídu do Prešova, je to záväzok, že si potom danú aktivitu musia odlídovať v komunitnom centre.

Stretnutia sú teraz pre ženy oveľa podnetnejšie. Keď do centier chodila Janka s Editou, niekedy bolo ťažké do aktivít zapojiť všetky ženy rovnako. To sa však zmenilo po tom, čo vedenie skupín prevzali do rúk jednotlivé líderky – ženy sú teraz aktívnejšie a oveľa viac sa zapájajú. Vedia, že sú súčasťou uzavretej komunity, v ktorej sa nemusia ničoho obávať či hanbiť. Začali viac komunikovať, a to predovšetkým o svojich pocitoch, čo doposiaľ nebolo samozrejmosťou. „Páči sa mi, že rozprávajú predovšetkým o sebe. Chceme od nich, aby v rámci každej aktivity vyjadrili svoje myšlienky a pocity, a tým pádom spoznávajú samy seba a to sa im deje prvýkrát,“ dodala Janka.

Projekt Rodová rovnosť pre rómske komunity, ktorý bol podporený z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR, realizujeme spolu s EsFem a Vyrovnávanie Šancí.