Robiť dobro dobre
Migrácia vo východnej Európe, reakcie občianskej spoločnosti aj potreba intenzívnej spolupráce. O týchto dôležitých témach sme sa zhovárali s Hrishabhom Sandilyom z Európskej filantropickej iniciatívy pre migráciu (EPIM).
Tento článok je súčasťou série rozhovorov Človeka v ohrození s názvom: „Rozhovory s odborníkmi: Robiť dobro dobre”. Jej cieľom je predstaviť zaujímavých odborníkov a odborníčky, ktorí pracujú v oblasti duševného zdravia a ochrany, živobytia, vzdelávania, občianskej spoločnosti či v oblasti základnej pomoci na celom svete.
Od začiatku konfliktu na Ukrajine sa migračné vzorce v strednej a východnej Európe dramaticky zmenili. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) hľadalo od februára 2022 útočisko v celej Európe viac ako 8 miliónov Ukrajincov a Ukrajiniek, pričom len Poľsko ich k decembru 2024 prijalo viac ako 1,5 milióna. Susedné krajiny vrátane Česka, Rumunska, Maďarska a Slovenska tiež zaznamenali výrazný prílev, čo podnietilo masívnu humanitárnu a infraštruktúrnu reakciu. Napriek tomuto úsiliu rozsah krízy naďalej zaťažuje zdroje a odhaľuje systémové nedostatky v riadení migrácie.
Vo svetle týchto výziev sa kolegyne a kolegovia z Človeka v ohrození nedávno stretli s Hrishabhom Sandilyom, jedným z spoluriaditeľom Európskej filantropickej iniciatívy pre migráciu (EPIM), aby prediskutovali úlohu občianskej spoločnosti v strednej a východnej Európe.
EPIM je filantropická spoločná iniciatíva niekoľkých súkromných nadácií, ktorá sa zaoberá otázkami migrácie, spolupatričnosti a demokracie. Financujú a pestujú spojenectvá a partnerstvá, spravujú migračný ekosystém a šíria spoločný príbeh spolupatričnosti a demokratickej odolnosti.
„Investujeme do posilňovania sietí, ktoré spájajú rôznych aktérov, vrátane organizácií občianskej spoločnosti, tvorcov politík, miestnych orgánov, súkromného sektora, náboženských organizácií, odborových zväzov a miestnych skupín,“ povedal Sandilya.
EPIM tak pomáha budovať kapacity organizácií na riešenie zložitých migračných výziev a zároveň zabezpečuje, aby boli vypočuté marginalizované hlasy.
Pred začiatkom vojny sa podľa Sandiylya spoločnosť a inštitúcie v regióne len zriedka stretli s migráciou v takej miere. Vysídlenie ľudí z Ukrajiny však spojilo aktérov z rôznych oblastí a ideologických názorov, a oni zrazu dokázali spolupracovať.
„Pre nás, ako EPIM a našich partnerov, bolo preto dôležité posilniť odolnosť spoločností a stavať na tomto otvorení spolupráce v celom regióne,„ povedal Sandilya.
Pokrok v tejto spolupráci vidí v tom, že vznikli dôležité vzťahy, upevnili sa postupy a siete, ktoré posilňujú dôveru medzi rôznymi typmi inštitúcií a aktérmi, čím sa v konečnom dôsledku posilňuje podpora migrantov.
Sandilya vraví, že finančné obmedzenia v regióne situáciu zhoršujú, keďže bránia partnerom v dlhodobom plánovaní. Ťažkosti podľa neho spôsobuje aj politická klíma a spôsob, ako je migrácia vnímaná v mnohých krajinách strednej a východnej Európy.
Migrácia podľa neho nie je izolovaná téma, pretože ovplyvňuje mnoho ďalších aspektov a fungovanie demokratického štátu od jeho ekonomiky cez spoločenské témy až po kultúru. Krajiny by podľa neho mali vytvoriť politiky a postupy, ktoré majú zmysel z dlhodobého hľadiska, pretože do strednej a východnej Európy sa sťahujú všetky typy migrantov.
Napriek týmto výzvam Sandilya zdôraznil rozhodujúcu úlohu občianskej spoločnosti pri formovaní budúcnosti strednej a východnej Európy.
„Dôležité sú stavebné kamene toho, čo považujeme za základ demokracie: sloboda prejavu, spolupráca, viera v inštitúcie, rešpektovanie právneho štátu.“
A ako Sandilya vidí fungovanie občianskej spoločnosti v oblasti migrácie v strednodobom a dlhodobom horizonte? Celkom optimisticky.
„Práca občianskej spoločnosti je zásadná pre dlhodobé fungovanie krajín strednej a východnej Európy, najmä ak budú spoločne reagovať na výzvy, ktoré v konečnom dôsledku posilnia inštitúcie a demokraciu.“
