Príbehy mladých ľudí z našich Klubovní – Kevin

Ako môže vyzerať cesta mladého človeka z vylúčenej komunity, keď narazí na tých správnych ľudí, ktorí v ňom vidia jeho talent a snahu? Napríklad aj tak, ako tá Kevinova.  

Takto na stretnutie s Kevinom spomína naša kolegyňa Vierka

„Kevina som si všimla už ako malého chlapca na prvom stupni základnej školy v Kurove. Neskôr sa učil za inštalatéra a keď som ho raz stretla na ulici, vravím mu, príď sa pozrieť do nášho komunitného centra do Sveržova,“ spomína kolegyňa Vierka. A on sa tam naozaj ukázal. Zistil, že je to miesto, kde sa môže nielen pozhovárať, odpočinúť si, stráviť tam zmysluplne voľný čas, ale že tam nájde aj pomoc a podporu so školou a čímkoľvek iným. „Cez Messenger mi posielal učebné materiály, ktoré potreboval vytlačiť, aby sa mohol pripravovať na písomky a neskôr navštevoval naše centrum už aj priamo v Bardejove, kde sa ho zasa ujala kolegyňa Paula. Po čase sme ho nasmerovali na nášho ďalšieho kolegu Maroša Kušníra, ktorý mu pomohol s nájdením práce v Nemecku. Takže Kevina sprevádzame od detských čias až po dospelosť.“ 

„Keďže je medzi nami s Kevinom za tie roky vybudovaná dôvera, riešime spolu nielen pracovné záležitosti, ale aj tie ,srdcové‘, vzťahové. Keď napríklad pracoval v Nemecku a jeho partnerka ostala so synom tu, pre dvoch mladých ľudí bolo takéto odlúčenie ťažké. Vzdialenosť niekedy dokáže narobiť vo vzťahu dusno. Ja som vtedy bola medzi nimi dvomi niečo ako spojka a utešovala na striedačku raz jeho, raz ju, že si musia veriť a všetko spolu zvládnu,“ vysvetľuje s úsmevom svoju pozíciu „párovej terapeutky“ kolegyňa Vierka. 

Kevin

S Kevinom sme sa stretli v Komunitnom centre vo Sveržove. V čase rozhovoru bol práve doma z pracovného pobytu v Nemecku, keďže jeho partnerka bola chorá a potrebovala pomoc so starostlivosťou o ich malého syna. Do práce sa chce určite vrátiť, aby našetril peniaze na stavbu domu – mladá rodina sa chce osamostatniť a mať trochu iný život, na aký boli zvyknutí z detstva. 

S Vierkou som sa zoznámil, keď som chodil na základnú školu, ona bola moja družinárka. Pomáhala mi už vtedy v škole ako malému chlapcovi a pomáha mi aj teraz. A ja jej za to veľmi ďakujem.

Chcem darovať Šancu na vzdelanie

Po prvom stupni v rodnom Kurove išiel Kevin na základnú školu do Gaboltova na druhý stupeň. V  5. ročníku bol ešte vyznamenaný, ale v 6. a 7. ročníku to s ním išlo dolu vodou. Dal sa dokopy s partiou chlapcov z triedy a začal sa správať ako oni. Prestal si písať poznámky, dávať pozor na hodinách, učiť sa a papuľoval učiteľkám. „Ale za všetko môžem len ja sám, nikoho iného neviním.“ 

Za svoje správanie dostával neospravedlnené hodiny a hrozilo mu, že skončí v detskom domove. Alebo pôjde na inú školu. Jasné, že si vybral inú školu. „Tam už som bol v pohode, zvládal som aj správanie aj učenie. Dokonca som popri škole pomáhal školníkovi s drobnými prácami, opravovali sme napríklad poškodené lavice.“ 

Po základnej škole sa chcel mladý muž učiť za mechanika, ale odbor bol už obsadený, tak išiel za inštalatéra. V treťom ročníku ho majster poslal praxovať do firmy. Mal 17 rokov, frajerku a začal zarábať prvé peniaze. A potom sa im narodil syn. Peniaze, ktoré zarobil na praxi v škole, mladej rodine však nestačili na živobytie. Rodičia ho podporovať takisto veľmi nemohli, otec vykonával verejno-prospešné práce… A vtedy zaúradovala náhoda. Alebo šťastie?  

Opäť som stretol Vierku, ktorej som porozprával o mojom ťažkom období, ktoré som prežíval a ona ma nakontaktovala na svojich kolegov a kolegyne z  Človeka v ohrození. Tí mi pomohli napísať životopis a vybaviť prácu v Tescu. Pracoval som pri pokladni približne pol roka, ale stále nám to finančne nestačilo. Tak som opäť kontaktoval Vierku, či by sme neskúsili nájsť ešte niečo iné, lepšie ohodnotené.

Vierka Kevina spojila s kolegyňou Paulou a s kolegom Marošom. Aktualizovali životopis a začali hľadať. Všetci traja. A hoci Kevin najskôr nechcel o práci v zahraničí ani počuť, keď videl, že tu v okolí to je beznádejné, povedal si, že pôjde teda aj on von. Kolega Maroš mu vybavil pohovor a asi dva mesiace trvalo, kým prišiel verdikt, že ho berú. A že nastupuje o tri dni. Šibeničný termín, potreba vybaviť povolenia a zmluvy – to všetko sa podarilo narýchlo vybaviť vďaka kolegovi Marošovi.  

Potreboval som povolenia, aby som dostal pracovnú zmluvu a mohol vycestovať. Celý proces veľmi urýchlil pán Kušnír, bez jeho pomoci by sa to nepodarilo. Aj jemu patrí moja vďaka. A tak som vycestoval do Nemecka. Najskôr som pracoval na kamióne – nakladal som škatule. Neskôr ma koordinátor preradil na „pikovanie“, teda plnenie škatúľ. 

Po mesiaci a pol som sa však musel narýchlo vrátiť domov kvôli manželkiným zdravotným problémom. Musel som s ňou chodiť po lekároch. Z Nemecka mi telefonovali, či sa chcem vrátiť a ja sa určite chcem. Hoci partnerke sa to veľmi nepáči, nič iné nám neostáva, keď chceme slušne žiť a časom sa aj osamostatniť. Bývanie u rodičov nerobí dobrotu. 

Kevin sa do Nemecka neskôr vrátil a zarobil peniaze pre svoju mladú rodinu. Diaľka však nakoniec rozhodla, že už ďalej ostane pracovať na Slovensku, aby mohol vidieť vyrastať svojho syna a pomáhať so starostlivosťou oňho. Prednedávnom úspešne absolvoval pohovor a od nového roka začína pracovať v stavebnej firme na zmluvu.  

„Aj vďaka pomoci ľudí z Človeka v ohrození som dnes tam, kde som. Aj Vierku som vždy poslúchal na slovo a prišiel načas tam, kde mi povedala, že mám byť,“ smeje sa mladý muž, ktorý je plný odhodlania urobiť všetko pre to, aby so svojou rodinou viedli dôstojný život. 

A bodku za týmto príbehom dodáva Vierka:

Najviac ma na tejto práci teší a zároveň mi dáva zmysel to, že po určitých skúsenostiach si človek začne viac veriť. Napríklad teraz — posledný pohovor aj celú túto prácu si už riešil Kevin sám, s oveľa väčšou istotou. Ja som do toho už vôbec nemusela zasahovať, len mi oznámil, že ide na pohovor, a potom, že ho úspešne spravil a bude mať pracovnú zmluvu.

Kevinov príbeh je jeden z mnohých, pri ktorých v Človeku v ohrození stojíme. Niekedy zblízka, niekedy z väčšej diaľky, ale vždy sme nesmierne radi, ak vidíme, že naša pomoc, postrčenie, alebo len obyčajná viera v ľudské schopnosti a potenciál žnú výsledky v podobe slušného života. 

Podporovať mladých ľudí z vylúčených komunít na ich ceste za vzdelním dokážeme aj vďaka podpore zo Skutočného darčeka – Šanca na vzdelanie.