Prejsť na hlávný obsah
04 apr 2022

Pri háčkovaní sa buduje aj vzájomná dôvera, hovorí naša kolegyňa o ženskej skupine v Petrovanoch

„Keď príde rómsky muž z práce, naje sa a sedí. Ale rómska žena si nevie oddýchnuť, pokiaľ si neľahnú deti a nezaspia. Nemôže si ísť len tak niekam vypiť kávu. Musí mať navarené, upratané, inak je oheň na streche. Musí narúbať drevo, prípadne po to drevo ešte niekam ísť, nanosiť vodu. Majú síce častokrát krásne domy zvonku aj zvnútra, ale keď tam nie je voda, je to ťažké. A v dome je to po celý čas tiež: Mami, toto a mami, tamto. Stále to isté dookola, ženy sú unavené,“ popisuje dennú rutinu vylúčene žijúcich rómskych žien naša kolegyňa Gitka z komunitného centra v Petrovanoch.

Na prvý pohľad vyzerajú stretnutia ženskej skupiny ako posedenia priateliek pri káve a spoločných záľubách. Dve hodiny, ktoré ženy majú vyhradené pre seba jedenkrát do týždňa v komunitnom centre, im však dávajú oveľa viac. Získajú priestor mentálneho oddychu, ktorý kvôli každodenným povinnostiam nenachádzajú doma. Vytvárajú si tiež bezpečný kruh, v ktorom môžu s ostatnými ženami zdieľať svoje starosti aj radosti.

„S tým, že my si sadneme a háčkujeme, urobíme si čaj a rozprávame sa, veľa vecí sa dozvieš. A ony vedia, že ostanú v tom kruhu, že sa to nedostane ďalej, veci z osobného života…Vedia čo a kedy majú povedať, buduje sa tu vzájomná dôvera,“ hovorí Gitka. Okrem rozhovorov sa ženy venujú aj spoločným aktivitám. V čase pandemického uvoľnenia spolu napríklad piekli palacinky či chystali puding pre deti, aby mali po návrate zo školy olovrant. Pred Vianocami vyrábali ikebany a popri tom zdieľali každá svoje rodinné tradície. Pocit radosti, že mohli niečo vlastnoručne vytvoriť a vziať si výrobok so sebou, aby im skrášlil na sviatky domov, bol na nezaplatenie.

Na každom stretnutí ženy aj systematicky šijú. Začínali menšími vecami, ako boli vrecúška na prezúvky pre deti. Neskôr prešli na háčkovanie. Učili sa najprv jednoduché vzory a háčkovali štvorcové podsedáky. Postupne sa dostali k zložitejším vzorom a dekám. Vďaka dobrovoľníčke z OZ Malíček, ktorá ženám s háčkovaním pomáha, ženy háčkovali aj oblečenie pre predčasne narodené deti, na ktoré je inakšie problém zohnať dostatočne malé veľkosti.

Nielen priestor zdieľania, ale aj odbornej pomoci

Našou úlohou je dať ženám hlas, lebo nie sú zvyknuté rozmýšľať samy o sebe. Vychádzame zo skúseností nášho združenia, kde používame veľa didaktických hier, knižiek a povedzme aj ručných prác. Tie sú ale len podkladom celej aktivity, z nich vyplývajú témy, na ktoré sa začíname rozprávať. Niekedy je ťažké vysvetliť niektoré abstraktné pojmy, napríklad, že sa má niekto sústrediť, alebo má vydržať. A pri týchto hrách a knižkách to vieme zmaterializovať. Napríklad, pozri sa, myslela si teraz aj na niečo iné? A to je sústredenie. Keď to skúsiš aj niekde inde, tak ti tie veci pôjdu lepšie. A skrz tieto hry a čítania sa snažíme dostať aj k ženským témam. 

Janka Urban, Vyrovnávanie šancí

Ženské skupiny (okrem Petrovian aj v našich komunitách v Roškovciach a Kojaticiach) realizujeme v spolupráci s občianskym združením Vyrovnávanie šancí. Vďaka pomoci odborníčok sa tak miestne ženy dostávajú počas navonok neformálnych stretnutí aj k témam ženského zdravia či rodičovských zručností. Postupne sa tak učia niečo navyše nielen o sebe, ale aj ako sa otvoriť, lepšie komunikovať a emancipovať sa.

Stretávanie sa práve v komunitnom centre pomáha ženám aj na ďalších úrovniach. Učia sa pravidelnosti, buduje sa v nich pocit zodpovednosti, keď nemôžu prísť, tak to dopredu ohlásia. A v rámci ženských stretnutí sa tiež častokrát odhalia aj problémy, s ktorými im naši kolegovia vedia pomôcť v rámci svojej bežnej agendy. Naša kolegyňa Gitka takto pomáha napríklad vybavovať PNku, komunikáciu so škôlkou, zdravotnou posťovňou, či ďalšími úradmi, s ktorými ľudia žijúci v sociálnom vylúčení častokrát nedokážu efektívne komunikovať sami.

Stáva sa tiež, že má muž v rodine problém nájsť si prácu, avšak hanbí sa prísť požiadať o pomoc do centra. Jeho žena sa v rámci ženskej skupiny zdôverí s týmto problémom a na základe toho sa dohodne pre jej muža pracovnoporadenské stretnutie s niektorým z našich kolegov.

Gitka, sama Rómka z komunity, zohráva na stretnutiach okrem svojej roly pracovníčky centra, ktorá ženám pomáha v oblasti sociálnej integrácie, aj ďalšiu významnú úlohu: častokrát je mostom medzi potrebami žien a odbornou pomocou, ktorú môžu dostať v centre. „Ženy sa málokedy zdôveria chlapovi, a hoci mojich dvoch kolegov už dlho poznajú, radšej žiadajú o pomoc mňa. Viac dôverujú žene, manželia sú často žiarliví, vysvetľuje rozmer tradičnosti v rómskej komunite.

Gitka sa snaží ženy inšpirovať aj za hranice stretnutí v komunitnom centre.

Nabádam ich, aby sa doma rozprávali s deťmi. Keď majú voľnú chvíľku, aby len nesedeli pri telke. Môžu sa tiež spolu nejako zahrať, napríklad pexeso, prípadne spolu lúštiť hlavolamy. Jedna zo žien sa mi nedávno priznala, že sa doma rozprávajú len málokedy. Dá deťom najesť a potom zasa upratuje, dá oprať, a tak ďalej. Hovorím im, aké je dôležité, aby sa s deťmi rozprávali. Napríklad, keď dieťa príde zo školy, pokiaľ sa ho mama neopýta, tak nevie, čo sa tam udialo. A dieťa by možno aj samo povedalo, či bol nejaký problém alebo pochvala, ale nevie ako začať. Veľakrát stačí, aby sa mama zaujímala o to, ako bolo v škole a dieťa sa už rozrozpráva.

Jednou z nedávnych aktivít bola aj kniha príbehov. Bola to škatuľka, ktorú si ženy vyrobili a vyzdobili v centre a odniesli domov. Mala slúžiť na odkazy, na ktoré deti ale aj rodičia napísali, čo by chceli spoločne zažiť, napríklad návštevu kina či zoologickej záhrady.

Gitka so ženami z komunity. Foto: Tomáš Halász

Dôverný kruh žien v rámci stretnutí ženskej skupiny nenarúšajú ani Gitkini dvaja mužskí kolegovia z centra Lukáš a Marek. Avšak, pravidelných stretnutí sa paradoxne zúčastňuje aj jeden muž z komunity, pred časom boli dokonca dvaja. Priviedol ich k tomu záujem o háčkovanie a šitie, ktoré šlo obom veľmi dobre. Stali sa samozrejmou súčasťou ženskej skupiny, so ženami ich spájali rodinné väzby, ale aj to, že sa dlhé roky poznali. Aj oni dostávali v rámci stretnutí podporu a dokonca aj sami čosi prinášali – jeden z nich vie veľmi dobre česať, a tak ženám radil napríklad s výberom vhodnej vlasovej kozmetiky.

Naši kolegovia v komunitných centrách sa dlhodobo venujú deťom aj dospelým, ktorí sa narodili do prostredia generačnej chudoby. Vďaka ich podpore sa dokážu lepšie zaradiť do bežného života a vidina lepšej budúcnosti je zrazu o čosi bližšou realitou. V prípade žien je potrebná pomoc ešte špecifickejšia: keďže sú to práve ženy, ktoré sú motorom týchto komunít.

Projekt s názvom Rodová rovnosť pre rómske komunity (RRR) získal grant z Nórska v sume 206 000 €. Projekt bol spolufinancovaný v sume 15% príspevokom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je zvýšenie povedomia o rodovej rovnosti a posilnenie žien v marginalizovaných rómskych komunitách a taktiež narúšanie rodových stereotypov a predsudkov voči Rómom medzi študentmi základných a stredných škôl.

Projekt realizujeme spolu s EsFem a Vyrovnávanie Šancí.

Zdieľaj na:

Naše projekty

Skutočný darček

Festival jeden svet

Globálne vzdelávanie