Položili sme si za vás najčastejšie otázky o migrácii
Je úplne v poriadku mať veľa pochybností a otázok v súvislosti s migráciou. Práve preto sme pripravili odpovede na tie najčastejšie z nich:
- Je migrácia novodobý fenomén?
- Zvyšuje migrácia kriminalitu?
- Berú migranti prácu domácemu obyvateľstvu?
- Rovnajú sa lepšie podmienky v domovskej krajine poklesu migrácie?
- Zneužívajú migranti sociálny systém?
Je migrácia novodobý fenomén?
Na základe súčasných vyjadrení o migrácii vo verejnom priestore sa môže zdať, že ide o jav, ktorý nemá v histórii ľudstva obdoby. Pravdou však je, že ľudia migrovali vždy. Podobne ako dnes, aj v minulosti ľudia hľadali nové príležitosti alebo utekali pred konfliktami a útlakom. Či už išlo o presun našich predkov z Afriky do ostatných častí sveta alebo o veľké sťahovanie národov, migrácia bola a je podstatnou súčasťou utvárania ľudských spoločností. V priebehu času sa však významne menil jej smer a povaha.
V nedávnej minulosti emigrovali predovšetkým Európania, ktorí sa sťahovali na iné kontinenty v rámci dobývania a kolonizácie cudzích území. Od 16. storočia sa Európania postupne presúvali do Ameriky, Afriky a Ázie. V 19. storočí ich pohyby ešte viac zintenzívnila priemyselná revolúcia, ktorá vyvolala hromadné presuny ľudí z dedín do miest, aj cez hranice krajín. Medzi rokmi 1846 a 1924 opustilo v rámci transatlantickej migrácie Európu až 48 miliónov jej obyvateľov (približne 12 % vtedajšej populácie). Väčšina z nich sa usadila v USA.
Celosvetový trend sa začal meniť po druhej svetovej vojne. Dekolonizácia, ekonomický rast a pokles pôrodnosti spôsobili, že Európa sa postupne premieňala na cieľovú destináciu pre imigrantov z rôznych kontinentov. V rámci povojnovej obnovy hospodárstva si krajiny západnej Európy najímali zahraničných pracovníkov. Vytvorili sa aj nové väzby medzi krajinami, ktoré dodnes stimulujú migráciu, napr. migračné prúdy z Turecka do Nemecka alebo z Mexika do USA. V dôsledku útlmu migrácie z Európy sa zmenil i pôvod imigrantov. Už nešlo primárne o Európanov, ale predovšetkým o ľudí z Ázie a Latinskej Ameriky. Popri USA a západnej Európe je dnes najvýznamnejšou destináciou migrantov oblasť Perzského zálivu, ktorá láka predovšetkým pracovných migrantov z Ázie a Afriky.
Údaje OSN ukazujú, že na základe počtu migrujúcich je medzinárodná migrácia v nedávnej histórii relatívne stabilná. Od 60. rokov 20. storočia sa týka približne 3% svetovej populácie. Počet migrantov (definovaných ako ľudí, ktorí žijú mimo krajinu pôvodu najmenej jeden rok) teda rastie úmerne s narastajúcou populáciou.
Od roku 2015 sa tiež často hovorí o „utečeneckej kríze“. Z globálnej perspektívy však utečenci predstavujú len malý podiel medzinárodných migrantov. Počet utečencov sa pritom dlhodobo nezvyšuje, ale má tendenciu stúpať a klesať podľa toho, či niekde práve vypukol alebo skončil ozbrojený konflikt. V roku 1990 išlo napr. o 18,5 milióna ľudí a v roku 2005 o 8,7 milióna. V roku 2016 došlo hlavne pre vojnu v Sýrii k nárastu na 17,2 milióna utečencov. Stále sa však jednalo len o 8 % celosvetovej populácie medzinárodných migrantov. V Európskej únii tvorili utečenci 0,4 % celkovej populácie.
Videá:
Zvyšuje migrácia kriminalitu?
S imigráciou, najmä s „nelegálnou“, si ľudia veľakrát spájajú rozmach zločinu a stratu pocitu bezpečia vo svojej krajine. Podiel cudzincov na kriminalite však ľudia vplyvom mediálneho zobrazovania imigrantov ako kriminálnikov značne preceňujú. Pre nedostatok dát hypotézu o vyššej náchylnosti imigrantov páchať trestnú činnosť nie je možné podporiť. Zároveň, výskumy a dostupné dáta svedčia skôr o jej opaku. Nárast imigrácie buď nemá významný vplyv na celkovú kriminalitu v krajine, alebo dokonca spôsobuje jej mierny pokles.
Predovšetkým tzv. prvá generácia imigrantov pácha zločiny oveľa menej ako pôvodné domáce obyvateľstvo. Ako možné dôvody tohto fenoménu sa uvádza určitá predselekcia ľudí, ktorí do novej krajiny prichádzajú či skutočnosť, že spáchaním zločinu imigrant stráca omnoho viac ako pôvodný obyvateľ (riskuje napr. vyhostenie). Imigranti môžu mať dokonca vplyv na pokles kriminality domáceho obyvateľstva. Dôvodom je zrejme ekonomický rast či revitalizácia komunít, ku ktorým imigranti svojim príchodom a činnosťou výrazne prispievajú.
Pokiaľ patria imigranti medzi marginalizované skupiny a nenachádzajú uplatnenie na trhu práce alebo patria k neskorším generáciám migrantov s nedostatočnou integráciou do spoločnosti, dostávajú sa do veľmi nepriaznivej socioekonomickej situácie. Podľa výskumov v takýchto situáciách narastá pravdepodobnosť majetkovej trestnej činnosti. Napr. „nelegálni“ migranti nemajú možnosť legálneho zamestnania a sú vydaní napospas vykorisťovateľom. Bez nelegálnej práce sú bez príjmu a bez akéhokoľvek nároku na štátnu podporu. Ľahko sa tak môžu dostať do konfliktu so zákonom. Legalizovanie štatútu imigrantov má podľa výskumov nesporne pozitívny dopad na zníženie majetkovej kriminality imigrantov. Obavy z nárastu násilnej trestnej činnosti príchodom imigrantov možno na základe výskumov považovať za neopodstatnené.
Migranti majú v porovnaní s domácim obyvateľstvom menšiu tendenciu nahlasovať trestné činy, ktoré boli voči nim spáchané. Dôvodom môže byť nedostatočná orientácia v právnom systéme danej krajiny či nedôvera a strach z polície na základe predchádzajúcich skúseností. Pokiaľ však trestný čin spácha imigrant voči pôvodnému domácemu obyvateľovi, je pravdepodobnosť ohlásenia trestného činu najvyššia. Rasová a etnická diskriminácia zo strany domácich obyvateľov, polície a právneho systému, ktorá vyviera aj z celkového obrazu imigrantov ako potenciálnych zločincov, totiž nie je zďaleka výnimočná. Môže viesť až k nárastu kriminality, avšak nie zo strany migrantov, ale voči nim.
Kriminalita v Európskej Únii dlhodobo mierne klesá alebo sa drží zhruba na rovnakej úrovni a príchodom väčšieho počtu migrantov do niektorých krajín EÚ v roku 2015 žiaden rapídny nárast kriminality nenastal. Výnimkou sú znásilnenia tvoriace špecifickú kategóriu, pri ktorej nahlasovanie nikdy nezodpovedalo miere páchania.
Odporúčame prečítať:
Berú migranti prácu domácemu obyvateľstvu?
V súvislosti s tzv. ekonomickou migráciou sa často stretávame s dvomi protichodnými obavami. Domáce obyvateľstvo sa bojí, že príchod migrantov môže zhoršiť ich vyhliadky na pracovnom trhu, zároveň má strach, že cieľom migrantov je priživovať sa na sociálnom systéme európskych krajín. Ako to je? Berú migranti domácemu obyvateľstvu prácu?
Migranti v hosťujúcej krajine zvyčajne zastávajú pracovné miesta, ktoré domáce obyvateľstvo vykonávať nechce, alebo naň nemá kvalifikáciu. Migranti sa uplatňujú na pozíciách, ktoré nevyžadujú kvalifikáciu (pracovníci na stavbe, v poľnohospodárstve, v sociálnych službách a starostlivosti o deti a starších ľudí), ale aj na pozíciách vysoko kvalifikovaných (napr. v informačných technológiách). Zahraniční pracovníci nastupujú na voľné pozície alebo ich pozývajú firmy. Migranti preto nezastupujú domáce obyvateľstvo na pracovných pozíciách a neoberajú ho o prácu, ale ho de facto dopĺňajú.
Mnohé krajiny EÚ bojujú skôr ako s nadbytkom pracovníkov, s ich nedostatkom. Migranti, ktorí sú poväčšine ľudia mladí a ekonomicky aktívni, rozširujú pracujúcu populáciu a pomáhajú ekonomickej prosperite a prispievajú do sociálneho systému hostiteľskej krajiny. Štúdie ukazujú, že z práce migrantov okrem nich samých, profitujú predovšetkým podnikatelia, stredne a vyššie príjmoví občania krajín a ženy, ktorým migrantky ako opatrovateľky umožňujú participáciu na trhu práce. Naopak, ľudia s nízkym príjmom a bez kvalifikácie, často práve niekdajší imigranti, získavajú s príchodom nových migrantov na trh práce hlavne konkurenciu.
Videá:
Zneužívajú migranti sociálny systém?
Výskumy nepreukázali, že by migrantov lákali krajiny so štedrým sociálnym systémom. Toto tvrdenie podporuje aj značná imigrácia do krajín, ktoré majú v porovnaní s inými krajinami len slabý systém sociálneho zabezpečenia, ako napr. Veľká Británia alebo USA. Migranti sa rozhodujú podľa iných kritérií a predstava, že majú preštudované sociálne systémy naprieč krajinami je značne pritiahnutá za vlasy. Výskumy ukazujú, že úlohu pri rozhodovaní hrá predovšetkým prítomnosť príbuzných a priateľov, geografická vzdialenosť, výška platov, miera nezamestnanosti a dopyt po pracovníkoch v cieľovej krajine. Sociálne systémy nebývajú súčasťou počiatočného rozhodovania o migrácii.
Migranti ale zároveň v hostiteľských krajinách čelia vysokému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Znevýhodnené podmienky voči väčšinovej spoločnosti by im sociálne dávky mohli čiastočne kompenzovať. Ukazuje sa tiež, že pomoc imigrantom so začlenením sa na pracovný trh, jazykové kurzy, antidiskriminačné opatrenia a finančná výpomoc v začiatkoch pobytu, majú významný pozitívny dopad na integráciu do novej spoločnosti. Napr. Dánsko poskytuje imigrantom značnú sociálnu podporu a pomoc v zapojení sa do pracovného trhu, vďaka čomu je dĺžka poberania dávok imigrantami významne skrátená.
Miera nezamestnanosti migrantov nie je v porovnaní s domácim obyvateľstvom oveľa vyššia. Veľká väčšina imigrantov pracuje a prispieva do systému sociálneho zabezpečenia európskych krajín. Imigranti celkovo odovzdajú viac na daniach ako vyčerpajú na dávkach, pretože väčšina z nich prichádza do nových krajín v ekonomicky aktívnom veku, čo pre hostiteľské krajiny predstavuje značnú výhodu. Nemusia sa o týchto ľudí starať počas detstva a štúdia, ale zväčša len zbierajú plody ich produktívneho života.
Rovnajú sa lepšie podmienky v domovskej krajine poklesu migrácie?
Výskumy ukazujú, že najchudobnejšie krajiny sveta majú oveľa nižšiu mieru emigrácie ako rozvinutejšie krajiny. Najviac emigrujú ľudia zo stredne až vyššie príjmových krajín. Ľudia v nich si totiž migráciu môžu dovoliť. Extrémna chudoba naopak ľuďom pohyb znemožňuje. Najmä presun za hranice vlastnej krajiny je pre mnohých jednoducho finančne príliš nákladný a veľmi riskantný. Ekonomický rast, rozvoj infraštruktúry, lepšie životné podmienky či viac vzdelania majú za následok nárast informovanosti, možností a vôle emigrovať za ešte lepším životom za hranice svojej vlasti. Je tak akýmsi paradoxom migrácie, že rozvoj v skutočnosti vedie k výrazne väčšej miere emigrácie.
Video:
Ak chcete vedieť viac o migrácii
Migration Data Portal je súčasť Global Migration Data Analysis Centre Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Portál poskytuje komplexné štatistiky a spoľahlivé informácie o medzinárodnej migrácii. Jeho cieľom je prispieť k informovanej verejnej debate o témach migrácie.
Eurostat je Štatistický úrad Európskej únie, ktorý poskytuje v oblasti migrácie dáta týkajúce sa rôznych aspektov migrácie na úrovni celej EÚ, rovnako ako štatistické porovnania jednotlivých regiónov a členských štátov.
Oddelenie ekonomických a sociálnych vecí OSN (UN DESA)
UN DESA poskytuje demografické štatistické údaje a odhady. V oblasti migrácie obstaráva predovšetkým údaje týkajúce sa populácie migrantov na celom svete.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)
V oblasti migrácie OECD monitoruje migračné pohyby a politiky v členských štátoch i mimo nich a vytvára analýzy ekonomických a sociálnych aspektov migrácie.
Medzinárodná organizácia práce (MOP)
Intrenation Labour Organization (ILO), alebo slovensky Medzinárodná organizácia práce, je špecializovanou organizáciou OSN, ktorá presadzuje sociálnu spravodlivosť a medzinárodné uznávanie pracovných práv. V oblasti migrácie poskytuje informácie, publikácie, štúdie a správy so štatistickými údajmi, ktoré sa týkajú pracovnej migrácie.
World Bank je súčasť OSN. Zabezpečuje finančnú a technickú pomoc rozvíjajúcim sa krajinám s cieľom znížiť chudobu a zlepšiť životné podmienky ľudí na celom svete. V oblasti migrácie poskytuje dáta a publikácie týkajúce sa medzinárodnej migrácie a rozvoja.
Štatistická ročenka Slovenskej republiky
Štatistická ročenka vydávaná Štatistickým úradom SR poskytuje údaje o demografickom, sociálnom a ekonomickom vývoji Slovenska do roku 2017.
Migračný úrad Ministerstva vnútra SR
Migračný úrad je prvostupňový správny orgán rozhodujúci o udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany cudzincom. Okrem informácií o migračnej politike Slovenska poskytuje štatistické údaje o počte žiadostí o azyl a o udelených azyloch, doplnkovej ochrane a štátnom občianstve cudzincom.
Medzinárodné organizácie venujúce sa migrácii:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) je popredná organizácia v oblasti migrácie, ktorá bola založená s cieľom pomáhať presídleným osobám, utečencom a migrantom v Európe. IOM poskytuje služby a poradenstvo vládam a migrantom na celom svete. Vyvíja úsilie na praktické riešenie otázok migrácie, poskytuje humanitárnu pomoc migrantom v ohrození, vrátane utečencov a vnútorne vysídlených osôb, podporuje dialóg a medzinárodnú spoluprácu v oblasti migrácie, rozvíja výskum fenoménu migrácie a podporuje vlády v pochopení komplexnosti súdobej migrácie. Pri svojej činnosti vychádza z princípu, že humánna a organizovaná migrácia prináša prospech všetkým.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je medzinárodná organizácia, ktorej mandátom je riadiť a koordinovať medzinárodné úsilie na ochranu utečencov a riešenia s tým súvisiacich problémov na celom svete. Základným cieľom UNHCR je chrániť práva a bezpečnosť utečencov, vnútorne vysídlených osôb a osôb bez štátnej príslušnosti.
Organizácie venujúce sa migrácii na Slovensku:
Mareena je občianske združenie, ktoré asistuje cudzincom pri integračnom procese. Prostredníctvom komunitných aktivít vytvára priateľské prostredie, ktoré spája Slovákov s cudzincami a rozvíja otvorenú celospoločenskú diskusiu o témach migrácie, integrácie a ich výzvach.
Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré od roku 2005 podporuje utečencov a cudzincov na Slovensku. V rámci svojej činnosti poskytuje bezplatnú právnu pomoc a poradenstvo utečencom, žiadateľom o azyl a cudzincom. Združenie sa tiež venuje návratovej politike štátu. Mimo právnej pomoci sa zaoberá aj integráciou azylantov a cudzincov na Slovensku, či informačnou a edukačnou činnosťou.
Marginal je občianske združenie, ktoré od roku 2009 realizuje projekty zamerané na jednotlivcov a komunity ohrozené vylúčením. V súčasnosti sa primárne zameriava na aktivity smerujúce k integrácii migrantov, špecificky osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, do majoritnej spoločnosti.
