Kto iný, ak nie my? Takto slovenskí študenti menili svet okolo seba

„Až doteraz sme sa nad tým nikdy nezamýšľali. Nad príliš malými očakávaniami sveta od nás mladých – tínedžerov,“ píše Ján Kovačech, ktorý tento rok skončil druhý ročník na gymnáziu v Myjave. Rozmýšľa nad tým, ako pohodlne si dnes žijú mnohí mladí ľudia a ako často spokojne premárnia svoje dni ničnerobením.

Nemusíme nič robiť, lebo sa od nás nič neočakáva, hovorí. A vzápätí vysvetľuje, že aj ich veľmi malá snaha získala v minulosti vždy až neprimerané uznanie a chválu.

„Neraz sme si preto povedali: Výborne, veď my sa snažiť ani veľmi nemusíme! Omyl! Hoci máme viac slobody než ktorákoľvek generácia v našich dejinách, prichádzame o najlepšie roky svojho života ich premárnením,“ zdôrazňuje.

Aj preto sa Ján spolu so skupinou spolužiakov minulý rok zapojil do medzinárodného projektu, ktorý na Slovensku koordinuje nezisková organizácia Človek v ohrození. Projektu pod názvom Who Else? Teda Kto iný?

Kto iný zmení veci k lepšiemu v tvojom okolí, ak nie ty?

A presne o tom projekt bol. Mal podporiť občiansku angažovanosť mladých a zlepšiť tak niečo v ich okolí. Na Slovensku sa doň zapojilo päť skupín stredoškolákov, ktorí si vymysleli projekty, svojpomocne na nich získali financie a svoje predstavy aj sami zrealizovali.

V škole chceli motivačné prostredie

Žiaci z Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote sa rozhodli na školských chodbách vytvoriť pre svojich spolužiakov motivačné prostredie. Priestory premenili na chillout zóny s tulivakmi, knihami, antistresovými maľovankami či spoločenskými hrami.

„Mali sme len víziu a neostávalo nám nič iné len veriť v seba a svoje schopnosti,“ hovorí líderka tímu Frederike Lodová.

Aby nazbierali prvé financie pre svoj projekt, predávali vlastnoručne napečené koláče, vianočné ozdoby či vyrábali valentínske pozdravy. Vyhlásili tiež zbierku starých riflí a plastových fliaš, aj z nich sa totiž rozhodli svojpomocne si vyrobiť niektoré taburetky.

„Naučili sme sa rozmýšľať ekonomicky. Keď sme napríklad vyberali materiál, niekedy sme zašli aj do piatich, šiestich obchodov, aby sme našli tú najnižšiu cenu. Snažili sme sa ušetriť každý cent,“ spomína s úsmevom Frederike.

Hovorí, že vďaka projektu sa však naučili aj to, ako komunikovať s firmami. A nakoniec si našli aj sponzora!

Sme mladé a nič nedokážeme? Omyl

Frederike ale hovorí, že najväčšou výzvou bolo nenechať sa odradiť rečami od spolužiakov.

„Ste mladé, nič nedokážete. Nikto váš projekt nepotrebuje, prečo sa snažíte? Je to zbytočné. –  Takýmito komentármi nás veľakrát nepríjemne prekvapili. My sme do projektu vkladali veľa úsilia a očakávali sme aspoň podporu, keď už pomoc nie,“ spomína.

Takto vyzerá chillout zóna na gymnáziu v Rimavskej Sobote.

Gymnazisti by však do projektu šli znova, lebo ich tím to stmelilo a zažili pri tom aj množstvo zábavy. Aj preto chcú pokračovať. Ich najväčší sen? Viesť hipsterskú kaviareň!

„Verím, že časom sa nám podarí aj toto a všetkým neaktívnym, frflajúcim ľuďom ukážeme, že je potrebné začať najskôr niečo robiť a až potom kritizovať,“ dodáva Frederike.

Betónový dvor vs. zelená oáza

„Uvedomila som si, že nie som dobrá v plánovaní. Že toto nie je moja silná stránka. Naopak, ďalšia členka tímu sa v plánovaní a manažovaní doslova našla,“ hovorí Karin Schvarzbacherová z Gymnázia Jána Chalupku v Brezne o tom, čo počas projektu zistila aj o sebe samej.

Karin so spolužiakmi sa rozhodli premeniť ich betónový školský dvor na zelenú oázu.

Ako sa projekt rozbiehal, aj ich postretli prvé problémy.

„Nájsť si čas, porozprávať sa a zdieľať nové myšlienky. Komunikácia je základný bod pri skupinových aktivitách, no pre nás to bol asi ten najväčší problém,“ vysvetľuje.

Neskôr tiež tímu neschválili grant a tak si museli hľadať iné spôsoby, ako na projekt získať financie. Predávali vianočné pečivo, oslovili sponzorov a rodičov študentov. Nakoniec vďaka spojeniu síl s druhým tímom na škole, ktorý mal svoje finančné zdroje v rámci projektu Záhrada, ktorá učí, sa mohli pustiť do práce.

Stredoškoláci premenili ich betónový školský dvor na miesto, kde sa dá odpočinúť a natrhať si bylinky.

Betón nahradila záhradka s bylinkami, v drevených kvetináčoch rastú jahody a z paliet sú stoly i kreslá. „Keď som sa potom pozerala na dvor a videla, ako žiaci sedia na nových lavičkách a trhajú si v záhrade pažítku na chlieb, vedela som, že všetko to úsilie stálo za to,“ dodáva Karin.

Už teraz so spolužiačkami začína vymýšľať akcie, ktoré by sa dali na dvore usporiadať i ako dvor ešte viac pretvoriť na zelený. „Dúfame, že sa k nám pripoja aj ďalší, ktorí chcú niečo zmeniť, lebo sa to dá, keď naozaj chceme.“

Milovníci prírody

Pomôcť vybudovať novú voliéru pre zranené vtáky v záchrannej stanici v Brezovej pod Bradlom. To bol cieľ gymnazistov z Myjavy, ktorí na začiatku projektu vôbec nevedeli, ktorým smerom sa majú vydať, čo zmeniť či komu pomôcť.

„Keďže sú však všetci členovia nášho tímu milovníci prírody, rozhodli sme sa pomôcť voľne žijúcim zvieratám v prírode, ktorých postihlo nejaké zranenie,“ vysvetľuje gymnazista Ján Kovačech.

Na internete začali dražiť ručne vyrobené produkty a k projektu natočili napríklad i video na podporu fundraisingu. Vo svojej škole pritom robili aj osvetu o tom, načo slúžia záchranné stanice.

Ján vysvetľuje, že uskutočniť takýto veľký projekt nebolo jednoduché a zapojiť sa doň preto musel každý člen tímu. A iniciatíva mladých podľa Jána pokračuje ďalej aj po skončení projektu.

Dobrovoľne pre deti

Stredoškoláci zo Žiaru nad Hronom zas dobrovoľnícky pracovali v miestnom komunitnom centre, aby tak pomohli deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zorganizovali pre nich zbierku šatstva či hračiek, doučovali ich, trávili s nimi voľný čas, oslávili Deň detí.

„Nečakala som, že sa ako skupina neskúsených mladých študentov podujmeme k takej úžasnej veci. Išli sme do toho bez istoty, no s veľkým cieľom a čistým zámerom. A sme prekvapení, ako nám to spolu klapalo,“ hovorí Kristína Loziňáková zo žiarskej Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG.

Podotýka, že ak svojou prácou možno len trochu zmenili život niekomu inému, je to pre nich dobrá odmena.

Aby mladí stále nepozerali do mobilu

A tzv. restovňu vo svojej škole otvorili žiaci z Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne. Chceli, aby sa ich spolužiaci prestali neustále pozerať do mobilov a surfovať po internete, ale aby sa začali spolu rozprávať.

Steny novej restovne tak vymaľovali, priniesli do nej gauče, klavír i stolný futbal a na stenách sa objavili odtlačky rúk či rôzne texty.

„Nie vždy bola spolupráca v tíme ideálna, ale uvedomili sme si, že musíme ísť za svojím cieľom a nesmieme sa vzdávať. Keď sme potom vošli do restovne a uvideli výsledok našej práce, mali sme skutočnú radosť,“ hovorí Barbora Sotoniaková z Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne.

V zmenách vo svojom okolí chcú mladí z Dolného Kubína pokračovať aj ďalej. Zorganizovať by najnovšie chceli akciu na podporu ľudí v núdzi alebo ochranu prírody.

Do projektu Kto iný? sa zapojili študenti zo Slovenska, Českej republiky a Estónska, ktorí navzájom komunikovali a zdieľali svoje skúsenosti. Ich jednotlivé iniciatívy pomohli v ich krajinách zmeniť veci k lepšiemu v celkovo 15 lokalitách. Na organizovaní aktivít sa podieľalo spolu asi 120 študentov.

A čo sa okrem viacerých praktických vecí stredoškoláci naučili?

„Náš projekt nám dal naozaj veľa. Naučili sme sa, že v tíme treba vždy hľadať kompromisy a vypočuť si názory ostatných členov. Myslím, že aj vďaka tomu sme to dotiahli do úspešného konca.“ (gymnazisti z Rimavskej Soboty)

„Naučili sme sa pracovať v tíme, byť zodpovední, zlepšiť si komunikačné schopnosti a čo to znamená niečo tvoriť. Myslím si, že sme si tiež viac začali vážiť úsilie a výsledky druhých.“ (gymnazisti z Brezna)

„Účasťou v projekte sme získali balík rôznych skúseností, nových myšlienok i zážitkov. Naučili sme sa bojovať za to, v čo veríme a v čo dúfame, že je správne.“ (gymnazisti z Myjavy)

„Projekt nás prinútil rozmýšľať inak a zmenil náš pohľad na niektoré veci. Ako kolektív sme sa tiež naučili držať spolu.“ (študenti zo Žiaru nad Hronom)

„Naučili sme sa pracovať v tíme a spolupracovať, vyjadriť svoj názor, zvoliť si jednu podstatnú vec a zamerať sa na ňu.“ (študenti z Dolného Kubína)

V júni sa v Bratislave a Banskej Štiavnici stredoškoláci zúčastnili záverečného seminára, aby zhodnotili, čo dosiahli, čo sa naučili a inšpirovali sa aj inými úspešnými projektmi. Pozrite si zopár fotiek!

Projekt je podporený z programu Európskej únie Erasmus+.