Komu pomáhajú finančné prostriedky vyzbierané pre Ukrajinu? Rozhovor s vedúcou misie na Ukrajine

Doposiaľ sa nám pre Ukrajinu vďaka verejnej zbierke, individuálnym donorom, veľkým firemným a inštitucionálnym donorom podarilo vyzbierať  8 858 069,57 eur. Kde všade sa nám vďaka týmto vyzbieraným financiám už podarilo pomôcť? Na aké projekty sa použili? Na to sme sa opýtali našej kolegyne, vedúcej misie na Ukrajine, Veroniky Kusyovej.

Finančné prostriedky boli v prvých dňoch a týždňoch využívané v rámci okamžitej humanitárnej pomoci na hraniciach. Aktuálne sú dôležité na Slovensku v rámci integrácie a komunitnej práce s ľuďmi z Ukrajiny, ale aj na Ukrajine, kde sme vďaka nim vybudovali robustné programy pomoci hneď v niekoľkých oblastiach:

• materiálna podpora;
• psychosociálna podpora;
• podpora úprav dočasného aj dlhodobého ubytovania;
• podpora miestnych iniciatív a organizácií.

Všetky programy cielia na podporu nielen vnútorne vysídlených obyvateľov, ale i miestneho obyvateľstva na Ukrajine, ktoré je tiež zasiahnuté vojnou, čo odlišuje Človeka v ohrození v poskytovaní pomoci a sme jedna z mála organizácií, ktorá rozumie, že i miestne obyvateľstvo je zasiahnuté vojnou, hoci iným spôsobom. Samozrejme, prioritou sú pre nás i ďalšie zraniteľné skupiny.

Suma 8 858 069,57 eur je vysoká čiastka, určite sa nedá minúť všetko naraz. Existuje nejaký dlhodobý plán pomoci na niekoľko rokov, na základe ktorého sa budú postupne uvoľňovať peniaze?

Samozrejme, situácia sa neustále vyvíja. Nevieme, kedy vojna skončí, či to bude v najbližšom roku, dvoch, v tomto alebo budúcom desaťročí, alebo tu s nami bude dlhodobo. Od roku 2014 už ubehlo osem rokov a my sme si ani veľmi nevšímali, čo sa deje v našom susedstve, zvykli sme si. Takže, áno, finančný plán je potrebný, avšak musí byť aj dostatočne flexibilný, aby sa dokázal prispôsobovať neustále meniacej sa situácii. Musí byť tiež dostatočne odvážny, aby boli finančné prostriedky využité tak, aby mali čo najväčší dopad, a to z dlhodobého hľadiska. Človek v ohrození plánuje svoju pomoc na Ukrajine dlhodobo, avšak i krátkodobo s výhľadom na nadchádzajúci kalendárny rok.

Aký je predpoklad? Koľko rokov sa ešte bude čerpať z týchto peňazí?

Pomoc bude na Ukrajine potrebná desaťročia po ukončení vojny. Vojna ešte neskončila a zatiaľ ani nevidno svetielko na konci tunela. Bude potrebné minúť oveľa viac ako osem miliónov eur, aby sme pomohli stabilizovať životy aspoň malej čiastke preživších.

Aktuálne je viac než 6 miliónov vnútorne presídlených osôb na Ukrajine a ďalších viac než 7,5 miliónov v dôsledku vojny odišlo do zahraničia. To sú obrovské čísla. Štatistiky zničených domov, škôl, škôlok a ďalších budov radšej ani nepozerám.

Na rozhodovanie, kam zacieliť pomoc na Ukrajine, nie sme ako organizácia sami. Spájame sa s lokálnymi organizáciami, prečo je to dôležité?

Koordinujeme sa s medzinárodnými, miestnymi organizáciami i štátnymi a ďalšími inštitucionálnymi aktérmi a aktérkami. Humanitárnu akciu takýchto rozmerov je nutné koordinovať, aby bola efektívna. Výmena informácií, ale aj rozdelenie rolí, tém a geografických oblastí je zásadné. Samozrejme, lokálne organizácie najlepšie poznajú miestny kontext a naším cieľom je aj podpora a posilňovanie ich kapacít, aby mohla byť pomoc pre ľudí a komunity dlhodobá a vychádzať od nich samých.

Súčasťou tvojej práce je aj mapovanie potrieb vnútorne vysídlených rodín v kolektívnych centrách na Ukrajine. Čo je aktuálne ich najakútnejšou potrebou?

Hoc sa to možno zo Slovenska nezdá, situácia v Zakarpatsku, kde primárne pôsobíme, sa stále významne mení. V septembri žili mnohí vnútorne presídlení ľudia v extrémnom strese a obavách aj o tú najbližšiu budúcnosť, keďže sa so začiatkom nového školského roka veľké množstvo kolektívnych centier ktoré boli v školách a škôlkach, zatváralo pre vnútorne vysídlených. Zrazu už mnohí títo ľudia nemali ani istotu matracov (v lepšom prípade postelí) v kolektívnom centre a nevedeli, čo s nimi bude. Máme informácie, že mnoho ľudí sa napokon vrátilo do pôvodných oblastí, hoc to nemožno považovať za bezpečné.

Ďalší si museli hľadať ubytovanie v privátnom sektore, niektorým nezostáva nič iné než obývať dlhodobo opustené príbytky, kde podmienky nie sú adekvátne. Život v privátnom sektore je tiež nákladnejší, a zároveň je z pohľadu humanitárnej organizácie náročnejšie získať prístup k takto žijúcim ľuďom. Predpokladáme preto, že mnohí privátne žijúci, ktorí potrebujú okamžitú podporu, často zostávajú pre pomáhajúce organizácie neviditeľní. Na druhej strane, v kolektívnych centrách sa ľudia vyrovnajú so stratou súkromia a zníženou mierou samostatnosti a rozhodovania o sebe.

Ďalším spúšťačom problémov – fyzických i psychických – je očakávaný príchod zimy. Ľudia sa boja, že budú mrznúť, nemajú teplé oblečenie, deky, boja sa, že sa nebude dať kúriť a že v príbytkoch, v ktorých žijú, zimu možno neprežijú. Už teraz sú výpadky elektrickej energie, šetrí sa, v niektorých domoch nejde elektrika celý deň, večer sa vypína pouličné osvetlenie a všade je tma. Zároveň sa opäť zintenzívnili útoky aj na západe Ukrajiny. Tých spúšťačov je veľmi veľa a zima bude extrémne náročná.

Tiež si treba uvedomiť, že veľa ľudí, ktorí do Zakarpatska teraz prichádzajú, žili v dlhodobom strese a strachu, mnohí zažili násilie až brutalitu, avšak dlho nemali prístup k žiadnym podporným službám. Dlhodobý stres a strach tak už časom prerástli do komplexnejších problémov. Aktuálne napríklad do Zakarpatska prichádzajú aj ľudia zo zón, ktoré boli nejaký čas pod kontrolou ruskej armády, no aktuálne už sú opäť pod kontrolou Ukrajiny. Ich cesta z východu na západ krajiny je dlhá a ľudia na nej zažívajú rôzne neistoty.

Práve tento týždeň pri jednom rozhovore s pani, ktorá nedávno prišla z takejto zóny vyplynulo, že žila aj s deťmi štyri mesiace v kryte. Všetky deti počas tohto času prestali rozprávať a tento stav zatiaľ stále trvá.

Čo dávajú tebe osobne stretnutia s týmito ľuďmi?

Aktuálne sa zo svojej pozície už väčšmi stretávam s predstaviteľmi a predstaviteľkami medzinárodných i miestnych organizácií, samospráv, inštitúcií a s ďalšími aktérmi a aktérkami v rámci humanitárnej asistencie a jej koordinácie. V priamom kontakte s našimi klientkami a klientmi sú teraz zväčša naše pracovníčky a pracovníci v teréne. Avšak aj pre mňa je stále dôležité byť pravidelne v kontakte s jednotlivými ľuďmi, aby som si zachovávala kontakt s realitou. Jedna vec je koordinovať sa s rôznymi aktérmi a hľadať riešenia slovami, niečo iné je vidieť a zažiť, čo sa v jednotlivých mikrokomunitách deje.

Zrazu pochopíte, že bývať v jednom priestore s ďalšími tridsiatimi osobami je nesmierne náročné a stresujúce. K dispozícii máte len jeden matrac, žiadne súkromie a vydýchaný vzduch. A s človekom, ktorý žije na dvoch metroch štvorcových hneď vedľa vás, by ste sa možno v inom kontexte nikdy ani nerozprávali. Je samozrejmé, že tu vznikajú konflikty. Keď ste priamo na mieste, zistíte tiež napríklad, že keď je siréna, v kolektívnom centre nie je elektrina, iba temnotemná tma. Znalosť týchto podstatných drobností je pri našej práci nevyhnutá.

Samozrejme, ľudsky ma celá situácia a príbehy ťažia. Stále mám ale v tomto aspekte ľahšiu pozíciu než naše pracovníčky a pracovníci, ktorí sú každý deň v teréne. Na nich a na ne ľudské príbehy dopadajú najťažšie vrátane ich vlastných. Pretože aj im práve teraz násilne zomierajú blízki alebo známi.

Ako bojuješ proti vyhoreniu pri tvojej práci?

Je dôležité stanoviť si hranice – či už časové, a teda v určitú hodinu prestať pracovať a nájsť si počas týždňa kúsok voľna na vlastné aktivity, ale i mentálne v prijatí faktu, že ako jednotlivkyňa nedokážem pomôcť každému a každej, a že sú veci, ktoré jednoducho nedokážem ovplyvniť. Je ťažké prestať pracovať, keď viete, že váš spánok alebo oddych bude znamenať, že k ľuďom sa pomoc dostane o pár dní neskôr.

Avšak ak tu nebudeme my a ďalšie organizácie, ak sa my dostaneme do stavu absolútneho vyčerpania, objem pomoci sa zníži. Zatiaľ sa len učím oddychovať a minimálne čiastočné vyhorenia som už zažila snáď niekoľkokrát, podobne ako mnohí ďalší a ďalšie z tímu. Aj preto je v našej profesii dôležitá supervízia a psychologická podpora od profesionálov, ktorú má v Človeku v ohrození možnosť využiť každý na misii na Ukrajine.