Južný Sudán má pred sebou krásnu budúcnosť
V októbri minulého roka sme v Južnom Sudáne odštartovali ďalší poľnohospodársky projekt, ktorého cieľom je zlepšiť potravinovú bezpečnosť miestnych farmárov. V lokalite Deim Zubeir naša terénna pracovníčka Petra Petrová pripravila tri krátke pohľady zainteresovaných spoluracujúcich skupín, ako vnímajú doterajšiu interakciu Slovákov a Juhosudáncov.
1. Človek v ohrození spolupracuje s lokálnymi náčelníkmi
„Dôvera sa buduje časom. Ľudia v Deim Zubeir počuli priveľa prázdnych sľubov. Ľudia sú plní nasadenia chcú pracovať a učiť sa, no naučuli sa byť obozretní k tomu, kto im podáva pomocnú ruku. Občas sa totiž ruka odvráti skôr, ako ju môžu chytiť. Niet sa čo čudovať, veď ako môže niekto pomôcť komunite, keď sem príde a postaví býva v dome niekoho iného, ďaleko od komunity? Človek v ohrození však sídli v Deim Zubeir, zdieľa obydlie so svojim partnerom, Katolíckou diecézou vo Wau (KDW) a s našou komunitou. Vážime si, že ste k nám od začiatku otvorení a prinášate realistické ciele. To, že ste oslovili nás, náčelníkov, ako prvých a nešli ste poza náš chrbát jedine dokazuje, že nie ste ignorantskí k našej komunite a kultúre „.
„Odhodlanie ľudí zdokonaliť sa vo svojom farmárčení sa ukázalo hneď po našom príchode, keď sa komunita zmobilizovala za necelých pár dní. Spolu 150 obyvateľov vytvorilo skupiny a s odhodlaním v tvárach zisťovali, aké plodiny budeme spolu pestovať. Na našu otázku, kedy by mohli začať pripravovať demonstračné polia bez váhania vyhlásili, že deň ešte neskončil a sú pripravení chytiť motyku do ruky,“ uzatvára terénna koordinátorka ČvO Peťa.
Foto: Petra Petrová, Komunita v Deim Zubeir
2. Rozhovor s našim lokálnym poľnohospodárskym expertom Justinom Sorom
Ako vidíš budúcnosť Južného Sudánu?
Ako vidíš budúcnosť Južného Sudánu?
Budúcnosť nie je nikdy jasná, vždy je zahalená rúškom tajomstva.
Márne by ste sa snažili niečo si predstavovať, mýlili by ste sa.
Spomínaš si na deň, keď Južný Sudán získal nezávislosť?
Samozrejme. Ako by som mohol zabudnúť. V tom čase sme pracovali na našej nezávislosti. Na získaní slobody ľudí v krajine.
Prečo si sa začal venovať poľnohospodárstvu?
Z náhody a z prinútenia. Študoval som architektúru počas prvého roku VŠ. Nanešťastie, doma sme nemali elektrinu. V architektúre musíte veľa kresliť, v noci to však nešlo bez elektriny. Čo však bolo, bolo. Bolo to náročné presedlať na agrikultúru. Hlavne zo začiatku. Zbožňoval som kreslenie. Dnes už nie. Nekreslím, pretože z toho nie je úžitok.
Čo si myslíš, že Južný Sudán potrebuje najviac?
Nedá sa poukázať len na jednu konkrétnu vec. Bezpečnosť. Ale nie len to. Ľudia sa musia zmeniť. Pŕistup, mentalita, neviem, čo presne, ale niečo sa zmeniť musí. Dôvodom sú peniaze a politika. Veľa politikov len predstiera, že sú politici. Správajú sa nesprávne, no takéto zmeny vyžadujú čas. Veľa času.
Myslíš si, že čaká krajinu pekná budúcnosť?
Južný Sudán je nádherný. Jeden deň je všetko v poriadku, no na druhý sa všetko obráti naruby. V Južnom Sudáne sa musíte pripraviť na všetko. Tak ako v prírode. Život každej živej bytosti závisí od inej bytosti.
3. Brat Štefan / dobrovoľník lokálneho partnera, ktorý spolupracuje na projekte
„V deň vzniku Južného Sudánu sme mali ráno omšu. Prvú vec, ktorú sme potom spravili bolo, že sme zasadili strom na našej fare. Dva stromy. Biskup prikázal každej fare zasadiť istý druh stromu, ktorý má liečivé účinky. Rovnako ako naše stromy, Južný Sudán a Sudán taktiež rastú do krásy a dúfam, že vyliečia svojich ľudí rovnakými liečivými účinkami ako strom.
Južný Sudán má pred sebou krásnu budúcnosť, avšak veľmi vzdialenú. Nedostatok ciest, elektriny, vzdelania, medicíny – to sú všetko dôležité aspekty, ktoré sú potrebné na pretvorenie krajiny na prekrásne miesto. Potrebný je však čas. Ľudia v Južnom Sudáne sú veľmi milí. Zároveň sú však veľmi silní vďaka tomu, čo ich život naučil.
Čo si prajem, aby ľudia vedeli o Južnom Sudáne? Len jediné – to, aby vedeli, že krajina má budúcnosť. To, čo ma robí šťastným je, keď sa môžem rozprávať s hocikým bez pocitu strachu. Som vďačný, keď môžem byť súčasťou celku s ostatnými ľuďmi bez pocitu strachu. A keď môžem praktizovať agrikultúru bez strachu. Milujem agrikultúru kvôli tomu, že je to pre mňa prostriedok ako môžem niečo vrátiť naspať komunite. Môj starší brat sa pominul a ja som jediný kto sa môže postarať o mojich 15 súrodencov. Vďaka agrikultúre dávam život rukami. Možno niečo môžem vrátiť naspať. Farmárčim kvôli tomu, že som nikdy nemal nikoho kto by pomohol mne alebo mojim rodičom. Farmárčiť bez peňazí však znamená, že nemôžete veľa pestovať. Iba s prínosom ďalších ľudí, alebo komunity môžete niečo v agrikultúre dosiahnuť.
Bol som v Deim Zubeir posledné 3 roky. Keď som sem prišiel, tak tu stálo len niekoľko obydlí. Postupne sa však komunita rozrastá a minule som zahliadol niekoľko hektárov cirku. Zmena v Deim Zubeir je neprehliadnuteľná, a to aj vďaka Človekovi v ohrození, ktoré podporí rast tejto komunity ešte ďalej. S pomocou vašej organizácie vidím zmenu ešte ďalej. Vďaka vašej spolupráci môžeme pomôcť aj vdovám a sirotám. Váš projekt podporuje distribúciu potravín tým, ktorí to naozaj potrebujú. V Južnom Sudáne však nemáte možnosť sa niekam obrátiť o pomoc, keď ste na pokraji života.“
Projekt „Posilnenie potravinovej bezpečnosti v oblasti Deim Zubeir prostredníctvom zvýšenia množstva vypestovaných, spracovaných a uskladnených plodín“ realizuje občianske združenie Človek v ohrození z prostriedkov SlovakAid.
