INFOSERVIS Človeka v ohrození

Vedieme rómske ženy na ceste za sebapoznaním  

V Človeku v ohrození sa dlhodobo venujeme ženám z vylúčených komunít a pomáhame im rozvíjať sa. Ženy z rómskych komunít častokrát nie sú zvyknuté rozprávať samy o sebe, pretože pod ťarchou starostlivosti o deti a domácnosť nemajú čas na sebapoznávanie a sebarozvoj. V spolupráci s odborníčkami z občianskeho združenia Vyrovnávanie šancí sa im preto snažíme dať hlas.  

Na mesačnej báze odborníčky organizujú stretnutia v Prešove, ktorých sa okrem nich zúčastňujú aj naše kolegyne a líderky z jednotlivých komunitných centier. Spoločne sa venujú mnohým aktivitám, napríklad čítaniu a interpretácii textu. Líderka, ktorú si ženy v komunitnom centre samy zvolia, má následne za úlohou predstaviť danú aktivitu ženám v komunitnom centre.  

Podľa odborníčok z občianskeho združenia sú ženy v súčasnosti aktívnejšie a otvorenejšie než predtým, keď im aktivity samy predstavovali. Rozprávajú predovšetkým o sebe, aktívne vyjadrujú svoje myšlienky a pocity, a tak napredujú na svojej ceste sebapoznávania. Vedomosti z jednotlivých stretnutí tiež zdieľajú so svojimi deťmi, čím obohacujú nielen seba, ale aj svojich potomkov. 

Rozhovor s riaditeľkou: Prečo je dôležité pomáhať?  

Andrea Najvirtová pôsobí ako riaditeľka organizácie Človek v ohrození už viac ako dva roky. Nastúpila v období pandémie a situácia sa nezlepšovala ani v ďalších mesiacoch. Pod jej vedením organizácia prekonala niekoľko dôležitých míľnikov vrátane nárastu zamestnancov a zamestnankýň z pôvodných 70 na 200.  

Cení si profesionalitu kolegov a kolegýň a ich schopnosť pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Vďaku vyjadrila aj smerom k podporovateľom a podporovateľkám. „Každý človek, ktorý nás podporí, sa týmto pádom stane súčasťou konania dobra,“ povedala Andrea Najvirtová. Celý rozhovor s riaditeľkou organizácie Človek v ohrození si môžete prečítať tu.  

Hrou k poznávaniu a rozvíjaniu seba samých  

Naši kolegovia a kolegyne v komunitnom centre vo Sveržove sa spolu s deťmi venujú pravidelným týždňovým aktivitám, ktoré rozvíjajú ich myslenie, motoriku, ale aj kreativitu. Príkladom je módna prehliadka, kedy mali deti zaviazané oči a vyberali si oblečenie. Ich úlohou bolo svoj outfit predať ostatným, i keď nevyzeral príliš lichotivo. Prostredníctvom podobným aktivít deti rozvíjajú svoje komunikačné zručnosti a zároveň sa učia, ako samých seba presadiť. Medzi pravidelné aktivity patrí aj pečenie.

Mladšie deti sa zase venovali hudobnému krúžku, v rámci ktorého sa učili hrať na gitarách. Podľa našej kolegyne Jaroslavy Krukárovej z komunitného centra vo Sveržove sa na túto aktivitu veľmi tešili a želajú si, aby ich do centra prišiel učiť odborník alebo odborníčka. Vychutnali si však aj prírodu, do ktorej zašli, aby nazbierali materiál na výrobu vtáčích kŕmidiel. 

„Všetky aktivity sú formačné, vďaka nim môžu deti získať nové skúsenosti a zručnosti. Prichádzajú tým zároveň k novým hodnotám,“ dodala Jaroslava. Pre deti z vylúčených komunít predstavujú tieto aktivity častokrát jediný spôsob, ako sa učiť nové veci a rozvíjať svoje zručnosti či talenty. 

Vďaka táboru našli vnútornú silu

Sila Karpát je tábor, na ktorom sme sa podieľali ako spoluorganizátori. Účastníčkami boli ukrajinské ženy so svojimi deťmi, ktoré utiekli pred vojnou do Zakarpatska. Tam sa im naši kolegovia a kolegyne snažili pomôcť zlepšiť ich psychický a celkový zdravotný stav. „Hlavným prínosom kempu bolo pomôcť matkám s deťmi nájsť stabilitu a hľadať zdroje energie v sebe, lebo situácia, v ktorej sa nachádzajú, si vyžaduje obrovskú silu, psychickú flexibilitu a vytrvalosť a tiež schopnosť byť v kontakte so sebou samým, predovšetkým s ich vnútornými zdrojmi, aby vedeli čeliť problémom,“ povedala o projekte Natalia Shevchenko, psychologička kempu.

Program tábora bol postavený tak, aby sa rodiny čo najviac odreagovali pri spoločných aktivitách a upevnili si medzi sebou rodinné väzby. Zatiaľ čo sa deti zabávali pri rôznych hrách a tvorivých dielňach, mamy si mohli oddýchnuť pri fyzioterapeutických procedúrach. Mamičky boli počas kempu so svojimi deťmi ubytované v pohodlných izbách kúpeľného strediska. Hýbať a zabaviť sa mali možnosť v bazénoch, na futbalovom ihrisku a tiež na volejbalových a basketbalových ihriskách. Počas 10 dní trvania rehabilitačného pobytu sa našim kolegom a kolegyniam, psychológom a psychologičkám, lekárom a lekárkam podarilo pomôcť 40 rodinám na základe ich konkrétnych potrieb.