doučovanie v Kojaticiach

Doučovanie – nuda, alebo odrazový mostík k lepšiemu životu?

Každý človek si môže pri slovíčku „doučovanie“ predstaviť niečo iné. Od poobedňajšieho posedenia v prázdnej triede s nudnou prednáškou, ako trest za prehrešok, až po investovanie nemalých financií do lektorov, ktorí dieťaťu pomôžu dostať sa na prominentnú strednú či vysokú školu. Niekde však doučovanie môže byť hlavným pilierom toho, aby sa dieťa vôbec mohlo zapojiť do „bežného“ života. Respektíve toho, čo za „bežné“ považuje väčšina ľudí žijúcich na Slovensku. O význame takéhoto doučovania dobre vedia aj pracovníci komunitných centier, ktoré fungujú v piatich rómskych osadách vďaka organizácii Človek v ohrození.

Stôl, zošit, pero a rodič, ktorý vie pomôcť, nie sú samozrejmosť

Naozaj sú aj v dnešnej dobe domácnosti, kde pre dlhodobý nedostatok príjmov dieťa vôbec nemá vytvorené podmienky na prípravu do školy. Ako hovorí Majka Lichvárová, pracovníčka z KC Kojatice: „Deti doma nemajú vytvorené podmienky, napríklad nemajú stôl, kľud. Žijú totiž v mnohopočetných rodinách, s ostatnými blízkymi príbuznými.“

Je ťažké predstaviť si prváčika, ako sa pripravuje do školy, keď nemá k dispozícii stôl, či pokojné miesto na písanie a čítanie. Ďalšou prekážkou v školskom napredovaní detí sú nevzdelaní rodičia, niektorí nevedia čítať ani písať. Takíto rodičia len ťažko pomôžu svojmu dieťaťu s učením.

Pracovníci komunitných centier sa preto snažia neexistenciu vhodných podmienok suplovať v komunitnom centre, kde deti majú možnosť dostať to, čo je pre mnohých iných úplnou samozrejmosťou – pomôcky k učeniu, potrebný pokoj a láskavé osoby, ktoré deťom s doučovaním pomáhajú.

Pomáhame, koľko sa dá

Doučovanie je len jednou z činností komunitných centier, no ich pracovníci aj tak pomáhajú ako len môžu, keďže vzdelanie má podľa nich veľký zmysel. V KC Roškovce sa deti skupinovo doučujú trikrát do týždňa. „Zistili sme, že deti neovládajú abecedu, problémy im robí aj prepis textu či čítanie. Deťom sa venujeme aj individuálne. Robia si domáce úlohy, pripravujú sa na hodiny prírodovedy, dejepisu, na slovenčinu aj matematiku a vypracujú si projekty,“ hovorí Janka Kellnerová, ktorá v centre pôsobí.

Podľa Janky sa rodičia deťom nedokážu vždy venovať, keďže k tomu často nemajú ani potrebné vzdelanie. Je to škoda, pretože si všimli, že niektoré deti sú veľmi šikovné. „Vytipovali sme si pár detí, ktorým sa venujeme viac a skoro denne. Tieto majú chuť učiť sa a výsledky v škole ich posúvajú ďalej, majú z nich radosť. Škoda, len že povinnosti v KC nám nedovoľujú dať im viac času. Je pre nás veľkým zadosťučinením ak dieťa príde za nami sa pochváliť s dobrou známkou alebo pochvalou zo strany učiteľa. Naposledy napríklad prišiel Adamko, ktorý navštevuje ZŠ a pochválil sa známkou z projektu prírodovedy,“ dodáva Janka.

Všade trochu inak

Kým v niektorých komunitných centrách sa osvedčil princíp „najskôr učenie, potom zábava“, v KC Sveržov je to trošku inak. „Keď k nám deti rovno zo školy dôjdu, nechceme, aby sme sa hneď znova učili. Skôr sa s nimi hráme vedomostné hry a robíme iné aktivity. Ale ak nás hlavne staršie decká, ktoré nechodia do školského klubu, poprosia, že potrebujú pomôcť, radi to urobíme. A samozrejme akékoľvek doučovanie, alebo len hranie vedomostných hier či rozprávanie sa s nimi má zmysel,“ hovorí Marián Dudra so Sveržova.

„Deťom hlavne pomáhame s vypracovávaním projektov. Je príjemné počuť, keď nám na druhý deň prídu povedať, že ich učitelia v škole pochválili. Na druhej strane, venujeme sa aj maličkým predškolákom, napríklad minulý týždeň sme sa spolu učili zlepšovať si slovnú zásobu, alebo povedať niečo o Mikulášovi,“ dodáva Marián.

Výsledky hovoria za všetko

Deťom sa v škole prospech zlepšuje a učitelia ich chvália. „Vďaka doučovaniu deti ostávajú študovať na klasickej škole a nemusia ísť do špeciálnych tried. Majú tak väčšie šance ďalej pokračovať na strednej škole,“ vysvetľuje Majka Lichvárová z KC Kojatice. „Nám sa prvýkrát v histórii našej rómskej komunity stalo, že tri deti po skončení základnej školy začali študovať na strednej odbornej škole v odboroch cukrárka a murár,“ hovorí hrdo.

Nenadarmo Majka prednedávnom získala cenu za celoživotné vzdelávanie v kategórii Vzdelávací projekt. „Dennodenne zažívame s deťmi pri doučovaní milé príhody. Deti sa k sebe často veľmi pekne správajú a učia sa navzájom, opakujú si spolu veci, ktoré sa naučili v škole. Učenie neberú ako rivalitu, ale ako vzájomnú pomoc jeden druhému,“ dodáva Majka.