Detské postele, príbor, aj kúpeľne. Ako vyzerá život Ukrajincov v priestoroch materských škôl?

V regióne Zakarpatska, na západe Ukrajiny, našlo svoje dočasné domovy stovky tisíc Ukrajincov. Aká je aktuálna situácia v kolektívnych centrách a funguje už pravidelný systém zásobovania? Ako sa potreby ľudí zmenili v priebehu posledného mesiaca? Aj o tom nám porozprávala humanitárna pracovníčka Človeka v ohrození, Veronika Kusyová.

Zaujímajú nás i rozličné pohľady samospráv a centier na situáciu, snažíme sa pochopiť systém zásobovania, zisťujeme napríklad, či vnútorne vysídlení ľudia vyhľadávajú psychologickú podporu, či sa v centrách objavujú traumatizovaní ľudia.

V posledných dňoch si pracovný čas intenzívne trávila na Ukrajine. Čo si tam robila?

Spolu s ďalšími kolegami z Človeka v ohrození sme mapovali potreby v kolektívnych centrách v Zakarpatsku. Prvotné mapovanie materiálnych potrieb – teda zisťovanie, kde je nedostatok potravín, kde chýba vybavenie ako napríklad práčky, matrace a pod. – sme robili už v marci. Nadviazali sme na to teraz a snažíme sa situáciu uchopiť komplexnejšie. Samozrejme, naďalej sledujeme aj materiálne potreby, ale zaujímajú nás i rozličné pohľady samospráv a centier na situáciu, snažíme sa pochopiť systém zásobovania, zisťujeme napríklad, či vnútorne vysídlení ľudia vyhľadávajú psychologickú podporu, či sa v centrách objavujú traumatizovaní ľudia, či sa objavuje rodovo podmienené násilie, sledujeme, či štát registruje vnútorne vysídlených ľudí, akým spôsobom a akú podporu dostávajú.

Zaujímajú nás aj trendy – ako sa vyvíjajú vzťahy medzi domácim a presídleným obyvateľstvom alebo či sa v Zakarpatsku ľudia z východnejších oblastí už usádzajú s predstavou dlhodobosti.

Keď porovnáš mapovanie potrieb v marci a teraz, zmenila sa za ten čas situácia?

Čo sa týka materiálnych potrieb, tie sa ani nezmenili. Centier je veľa, čo znamená, že keď sme v marci hovorili, že niekde musíme priniesť práčky, sušičky a pravidelne dodávať jedlo, tak to isté platí aj teraz. V samosprávach aj naďalej chýba pravidelný systém zásobovania. Ich zásobovanie funguje spôsobom, že im jedno centrum, napríklad materská škôlka, povie, že dnes nemajú jedlo pre ľudí a potrebujú matrace pre prichádzajúcich a až v tej chvíli sa tieto veci začnú zháňať. Doposiaľ nebol vytvorený žiaden pravidelný a centralizovaný systém zásobovania, ktorý by zvládanie situácie uľahčoval. 

Čo sa zmenilo je fakt, že časť ľudí, ktorí prišli z iných častí Ukrajiny, tu už zostáva dlhšie. Postupne ľudia začínajú premýšľať, čo ďalej. Aj jednotlivé samosprávy začínajú premýšľať, ako zamestnať ľudí, ako im poskytnúť aj vyplnenie voľného času. Lenže so zamestnanosťou je v Zakarpatsku celkovo problém, ktorý môže viesť k vzniku napätia medzi domácimi a presídlenými ľuďmi.

Tiež už oproti prvému dňu postupne upadá vlna solidarity. Domáci sú solidárni, to nemôžeme poprieť, poskytujú jedlo, ubytovanie a základné potreby, na druhej strane je otázne, do kedy to takto vydržia ťahať. Hoc sa hovorí, že Zakarpatsko až tak nie je zasiahnuté vojnou, nie je to tak. Zrazu je v Užhorode dvojnásobný počet obyvateľstva, v dedinkách tiež – to sú obrovské čísla a je to veľký nápor na ekonomiku i miestne obyvateľstvo. 

V uplynulých dňoch si navštívila hneď niekoľko centier pre vnútorne vysídlených ľudí. Ako by si nám takú návštevu centra popísala?

V niektorých centrách boli prívetivejší a rozprávali sa s nami otvorene, v iných boli možno príliš hrdí a snažili sa ukázať, že situáciu zvládajú. Centrá sú rôzne, niektoré sú v priestoroch obchodov či tovární, ale veľa ich je najmä v škôlkach. Výhodou centier v škôlkach je to, že majú zabezpečenú aspoň čiastočnú infraštruktúru. To znamená, že tam, aspoň vo väčšine škôlok, funguje kúrenie či kuchyňa a  aj základné vybavenie. Takže v prvom momente, keď nemali inú možnosť, dokázali spojiť tri detské postele a vznikla z toho jedna posteľ pre dospelého. Na druhej strane je táto infraštruktúra prispôsobená deťom. Majú detské tanieriky, detské lyžičky, počet hrncov je prispôsobený počtu detských jedál. Vo väčšine škôlok majú len jednu sprchu a situácia nedovoľuje postaviť ich viac, nakoľko majú problém s kanalizáciou a so spádom vody.  

Výhodou centier v škôlkach je to, že majú zabezpečenú aspoň čiastočnú infraštruktúru. To znamená, že tam, aspoň vo väčšine škôlok, funguje kúrenie či kuchyňa a aj základné vybavenie. Dokázali si spojiť tri detské postele a vznikla z toho jedna posteľ pre dospelého.

V jednom internáte sa práčka pokazila v priebehu 5 dní, pretože išla nonstop. V inom centre napríklad suroviny na 1000 jedál denne krájali či strúhali ručne (kapustu, mrkvu, chlieb) a zároveň aj kuchynské riady, pri tomto počte, umývali ručne. Nesťažujú sa, pretože to nejakým spôsobom zvládajú, ale je otázne, či je tento spôsob udržateľný dlhodobo. Keď to takto bude pokračovať, budú unavení, frustrovaní aj fyzicky vyčerpaní. Pri predstave troch veľkých vaní plných nastrúhanej mrkvy sa pýtam, do kedy to takto môžu vydržať? 

Kolektívne centrá tiež zatiaľ fungujú v základnom móde, aby mali ľudia strechu nad hlavou, jedlo a spali relatívne v teple. Zatiaľ sa však nemyslí na kvalitu služieb ako napríklad, že deti potrebujú i priestor na hranie, rozvoj aj odreagovanie. 

Človek v ohrození naďalej pomáha ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine. Jeho prácu je možné naďalej podporiť.