Starčekovia z Ukrajiny: Ďakujeme za krásnych 10 mesiacov

Posledný rok sme na Ukrajine strávili opravou zničených domov a starostlivosťou o starkých, ktorí žijú v blízkosti bojovej línie. Opravili sme 50 domov, zamestnali 24 opatrovateliek a starali sme sa o 144 starých ľudí.

Život v dedinkách na východe Ukrajiny je veľmi ťažký. A zmeny stále neprichádzajú. Dôchodcovia tu žijú z minimálnych dôchodkov, v domoch zničených vojnou.

Výška dôchodkov sa tu pohybuje od 54 eur po maximálne 110 eur. Maximálnu výšku dôchodku však dosiahne len málokto a väčšina musí vyžiť z pre nás nepredstaviteľných 50 až 80 eur mesačne.

V niektorých domoch dodnes striehnu míny

Starí ľudia, ktorí zostali žiť v blízkosti bojovej línie, často nemajú nikoho, kto by sa o nich postaral. Svoje domovy napriek vojne nechceli, alebo nemohli opustiť a dodnes im hrozí nebezpečenstvo, i keď menšie ako predtým. Dnes sa už ani nemôžu presťahovať. Z dôchodku, aký poberajú, by nemali ani len na autobus do niektorého z väčších miest.

Ich domy sú často popraskané od otrasov, či poznačené ostreľovaním. „Dnes im toho už našťastie prelietava ponad hlavy menej, no keď bolo najhoršie, bežne spávali v pivniciach aj niekoľko dní,“ opisuje Veronika Filipek, koordinátorka humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ktorá je už niekoľko mesiacov na Ukrajine.

Mnohí z nich prežili svoje deti a sociálne pracovníčky boli pre nich ako ich vlastné. Objímali ich, počúvali, zhovárali sa a naberali novú energiu s každou ich návštevou.

Veronika Filipek, koordinátorka humanitárnej pomoci

Množstvo domov v týchto dedinkách zíva prázdnotou. V niektorých sú dokonca dodnes nastražené míny. „Mosty sú rozbombardované, kostoly zavreli, školy zrušili,“ hovorí Veronika. Život v týchto miestach zastal.

Niektoré z žien, ktoré sme vyškolili za opatrovateľky, pracovali ako učiteľky na základnej škole, no s príchodom vojny stratili prácu. „S plačom spomínajú na 1. september a dodnes sa im sníva o zvončeku v triedach,“ približuje Veronika.

Opatrovateľky si obľúbili ako svoje vlastné deti

Starí ľudia na východe Ukrajiny potrebujú nielen materiálnu pomoc, ale najmä asistenciu a opateru. Vyškolili sme preto 24 sociálnych pracovníčiek z miestnych žien, ktoré prišli o zamestnanie, a zamestnali sme ich, aby opatrovali 144 seniorov.

Po dobu 10 mesiacov ich dvakrát týždenne navštevovali v štyroch dedinkách – Pavlopiľ, Myrne, Andriivka a Kam’yanka. Spoločne vykonali 14,534 návštev starých ľudí.

Nakupovali im, nosili im pitnú vodu, strihali im vlasy, pomáhali im so záhradou, s kúrením, či s opatrovaním. Nevládnych pomáhali prebaľovať, umývať či kŕmiť a nosili im hygienické potreby.

Starkí dostali okrem pomoci aj niečo oveľa vzácnejšie. „Vďaka návštevám sa mali na čo tešiť a opatrovateľky už z diaľky vyhliadali a vítali. Mnohí z nich prežili svoje deti a sociálne pracovníčky boli pre nich ako ich vlastné. Objímali ich, počúvali, zhovárali sa a naberali novú energiu s každou ich návštevou,“ opisuje Veronika Filipek.

Opatrovateľkám však tento projekt tiež pomohol. Získali vďaka nemu prácu, ktorá im umožnila opraviť si domy, vyplatiť pôžičky, čo-to kúpiť sebe aj svojim rodinám.

„Niektoré si mohli kúpiť mobily a SIM karty, či si dokonca dať do domu zaviesť jediný dostupný internet, aby sa mohli spojiť so svojimi príbuznými,“ vysvetľuje Veronika. „Dávať prácu, nielen hmotné dary, je v humanitárnej práci veľmi dôležité a prínosné.“

„Ďakujeme za krásnych 10 mesiacov,“ odkazujú starkí.

Na Ukrajine sme mohli pomáhať vďaka SlovakAid. Ďakujeme.