S kubánskou veľkou zmenou opatrne
USA, počas 18-mesačného vyjednávania, ktoré predchádzalo 17. decembru, predložila aj ďalšie požiadavky. V rámci nich bola hádam najsledovanejšou podmienkou prepustenie 53 kubánskych politických väzňov, ktorej splnenie potvrdili včera predstavitelia americkej vlády. Kuba na oplátku privítala na ostrove troch kubánskych agentov (predstaviteľov tzv. „Las cinco“) prepustených z USA. Neobjavenie sa Fidela Castra na ich oficiálnom privítaní, rovnako ako aj fakt, že sa už viac ako rok neobjavil na verejnosti, sú živnou pôdou pre domnienky a chýry o jeho vážnom zdravotnom stave a v posledných dňoch dokonca aj o jeho smrti. Kubánske úrady sa k týmto fámam dodnes oficiálne nevyjadrili. K zlepšeniu kubánsko-amerických vzťahov sa kladne vyjadril aj pápež František I. Spojené štáty sa rozhodli po 60 rokoch znovu otvoriť svoju ambasádu v Havane a v dňoch 20. – 21. januára na Kubu dorazia predstavitelia USA, aby začali oficiálne rokovania o zlepšení vzťahov medzi krajinami, ako aj o ich spolupráci vo viacerých oblastiach.
Disidenti zatiaľ nemajú prečo oslavovať
Napriek oficiálnym vyhláseniam sa aktivisti a občianska spoločnosť vyjadrujú k zmenám veľmi opatrne. Podľa kubánskeho disidenta a zakladateľa Kubánskej komisie ľudských práv a národného zmierenia (CCDHRN) Elizarda Sancheza, rovnako ako podľa kubánskej disidentskej blogerky Yoani Sanchez, je veľmi predčasné očakávať, že sa na Kube zmení totalitný režim a prístup k základným ľudským právam. Kubánska občianska spoločnosť sa jednotne vyjadruje, že zbližovanie politických a ekonomických vzťahov nemá v súčasnosti vplyv na občianske a politické slobody. Dôkazom toho je, že ani nie dva týždne po oznámení zmien bola zatknutá známa kubánska umelkyňa Tania Bruguera. Dôvodom bolo, že 30. decembra zorganizovala na Námestí revolúcie v Havane diskusiu, ktorá mala za účel poskytnúť komukoľvek, kto mal záujem vyjadriť akýkoľvek svoj názor, počas minúty za mikrofónom umiestnenom na námestí. Aj ďalší disidenti, ako napríklad manžel Yoani Sanchez či člen organizácie Omni Zona Amaury Pacheco boli opätovne zatknutí a strávili noc vo väzení. Napriek prebiehajúcim vládnym rokovaniam situácia týkajúca sa ľudských práv na Kube zostáva jednou z najhorších na svete. Zlú situáciu v oblasti ľudských práv priznáva aj samotné USA. Podľa mesačnej správy kubánskej CCDHRN z decembra 2014 bolo v roku 2014 uväznených 741 politických väzňov, pričom v roku 2010 ich bolo evidovaných „iba“ 172. Yoani Sanchez na svojom blogu v reakcii na prejavy poukázala na fakt, že Raúl Castro sa, na rozdiel od svojho amerického kolegu, obmedzil na oznámenie zmien a oznámenie prepustenia Alana Grossa a absolútne nekonkretizoval žiadne dohody alebo prísľuby. „ Je potrebné využiť túto súčinnosť, … na naštartovanie verejného prísľubu, ktorý by mal obsahovať minimálne štyri konsenzuálne body, ktoré v občianskej spoločnosti počas posledných mesiacov vyzrievajú – oslobodenie všetkých politických väzňov, koniec politických represií, ratifikácia dohovorov o občianskych, politických, ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, … a uznanie kubánskej občianskej spoločnosti na ostrove ako aj mimo neho.“ píše ďalej Sanchez.
Dlhá cesta k ekonomickým zmenám a internet za poplatok
Ekonomickí odborníci v USA sú stále veľmi skúpi na slovo pokiaľ ide o konkrétne prognózy, dátumy a čísla týkajúce sa investícií na Kube. Embargo, ktoré musí byť zrušené zákonom prijatým v Kongrese, a to, že Kuba figuruje na americkom zozname štátov, ktoré podporujú terorizmus, predstavujú prekážky, pre ktoré väčšina odborníkov hovorí, že je „príliš skoro na vyjadrenia o konkrétnej ekonomickej spolupráci“. V posledných dňoch tiež rezonuje správa o tom, že Kuba, ako štát s jedným z najnižších internetových pokrytí na svete, zavedie koncom januára 2015 v provincii Santiago de Cuba prvé internetové wifi pripojenie. Paradoxom ale je, že poplatok 4,50 eur za hodinu pripojenia, ktorý by sa napríklad v Európe považoval za bežný, je pre väčšinu Kubáncov, ktorých priemerný mesačný príjem sa pohybuje na úrovni 20-30 dolárov, absolútne neprimeraný.
