Rozhovor s ukrajinskou psychologičkou: Trauma môže potrvať desaťročia

Liudmyla Baletska je psychologička z akademického a mimovládneho prostredia. Venuje sa deťom s traumou, kognitívno behaviorálnej terapii a individuálnemu poradenstvu. V súčasnosti v rámci organizácie Človek v ohrození Slovensko vedie program Psychosociálnej pomoci na Ukrajine. Cieľom programu je zlepšiť psychosociálnu pohodu, odolnosť a schopnosť zmierniť ľudské utrpenie medzi vysídlenými a inými vojnou zasiahnutými osobami na Ukrajine. Liudmyla odpovedala na niektoré z najdôležitejších otázok o Psychosociálnej pomoci na Ukrajine. 

Aké sú hlavné ciele programu Psychosociálnej pomoci? 

Po prvé, pomôcť ľuďom z Ukrajiny zotaviť sa a napraviť ich životy. Patrí to k psychosociálnej podpore, ktorá zahŕňa aj sociálnu pomoc. Po druhé, obnoviť pocit bezpečia. To sú dva kľúčové ciele, ktoré sa dajú charakterizovať veľmi všeobecne, podrobnejšie máme v rámci každého mikroprojektu ďalšie ciele, ktoré chceme dosiahnuť. 

Ako dlho tento program na Ukrajine funguje? 

Program začal v júni a naplno sa rozbehol v júli, keď sa od plánov spísaných na papieri zmenil na adresnú prácu s ľuďmi. 

Ako prebieha terapia? 

Terapia je najúčinnejšia, keď ide o súbor opatrení. Je to celý systém, ktorý musí byť v dostatočnej kvalite dostupný pre každého, kto potrebuje pomoc. Podľa globálnych odporúčaní môžu byť psychologické služby poskytované na úrovni komunity a na úrovni podpory rodiny. To môže zahŕňať psychologickú výchovu a vytváranie bezpečných priestorov vhodných pre deti a podobné opatrenia. Ďalšia úroveň starostlivosti zahŕňa cielenú psychologickú podporu pre ľudí s nejakými emocionálnymi problémami. Na zvládanie stresových situáciách je pre nich dôležité psychologické poradenstvo, individuálne aj skupinové, aby sa ich naučili zvládať svojpomocne a zotaviť sa. Na najvyššej úrovni je klinicko-psychologická starostlivosť, ktorú potrebujú ľudia s duševnými poruchami. V týchto prípadoch je použiteľná rovnako psychoterapia ako aj poradenstvo psychiatra alebo iných lekárov. 

Máte vytvorený nejaký postup, na základe ktorého poskytujete psychosociálnu pomoc?

Program sa realizuje v troch etapách. V prvej spúšťame dobrovoľnícke tímy v komunitách, v druhej zriaďujeme mobilné tímy, pričom v každom sú dvaja psychológovia a dvaja sociálni pracovníci. Funguje to tak, že mobilný tím zastrešuje jeden rajón (okres) a venuje sa trom komunitám. V rajóne to vyzerá takto: raz týždenne prichádza mobilný tím, ktorý poskytuje priamu psychologickú podporu vo forme poradenstva, skupinovej práce a psychologického vzdelávania. Sociálni pracovníci zatiaľ zisťujú potreby každej domácnosti a zbierajú informácie, aby mohli pomoc presmerovať a pomôcť adresne, či už humanitárne, materiálne alebo prostredníctvom poradenstva a odporučením iných orgánov, ktoré poskytujú informácie.

Znamená to, že jednotlivcom pomáhate prekonať traumu alebo im dávate aj vlastný priestor na vysporiadanie sa s nepríjemnými zážitkami?

Ak je to potrebné, pristupujeme ku každej rodine, jej potrebám v komunite a k jednotlivcovi veľmi konkrétne. Je ale veľmi dôležité zabezpečiť, aby táto pomoc nezasahovala do prirodzenej schopnosti človeka zotaviť sa po akejkoľvek traume. Koniec koncov, každý človek má svoju prirodzenú imunitu voči traume, vlastnú silu a spôsob zotavenia sa po traumatickom zážitku. Snažíme sa túto imunitu neblokovať a neposkytovať pomoc „nasilu“, ale pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú.

Kto je súčasťou odborného tímu?

Od roku 2014 máme na Ukrajine skúseného supervízora – človeka priamo spolupracujúceho s psychológmi, ktorí poskytujú psychologickú podporu. Je dôležité poznamenať, že tím má už 8-ročnú prax s prácou s ľuďmi poznačenými traumou. Vieme, ako pracovať s ľuďmi, ktorí prežili vojnu, ostreľovanie, rodovo podmienené násilie, mučenie a mnoho ďalšieho. Ak vidíme, že človek má záchvaty paniky, depresiu a iné ťažkosti, presmerujeme ho na úzkoprofilového špecialistu so zodpovedajúcimi väčšími skúsenosťami. 

S akými druhmi tráum ľudia prichádzajú? 

Ide o takú rozsiahlu škálu, že je vhodné urobiť malý krok späť a pozrieť sa na problematiku z individuálnej aj národnej perspektívy. Na jednej strane už môžeme vymenovať všetky druhy traumy, no na druhej strane vojna pokračuje, traumatické udalosti sa ešte neskončili a intenzívny stres pretrváva. 

Do akej miery vojna traumatizuje ľudí žijúcich na Ukrajine?

Vojna je ničivý jav. Niektorých ľudí postihla vo väčšej miere, iných v menšej. Ovplyvňuje všetkých Ukrajincov a Ukrajinky, dokonca aj tých, ktorí sú mimo krajiny. Momentálne nevieme presne odhadnúť, ako veľmi ľudí zasiahla. Myslím si, že jej úplný rozsah ani nevieme predpovedať, pretože sa rozprávame o problémoch, ktoré budeme mať najmenej najbližších štyridsať – päťdesiat rokov, ak rozmýšľame vo všeobecnosti a vezmeme do úvahy traumatické skúsenosti predchádzajúcich generácií, ako je druhá svetová vojna, hladomor a iné genocídy, ktoré Ukrajinci zažili. Práve preto teraz nevieme presne posúdiť rozsah problémov, ale deti aj dospelí, a nielen ukrajinského pôvodu, budú vojnou ovplyvnení.

Dokážu sa ľudia z tráum vysporiadať aj sami alebo je nevyhnutná prítomnosť odborníkov?

Počas šiestich mesiacov vojny sa začal u Ukrajincov a Ukrajiniek proces zotavovania. Väčšina z nich hľadá spôsoby, ako sa zotaviť svojpomocne.

Ak môžem hovoriť za všetkých Ukrajincov, myslím si, že sa len začíname spamätávať zo šiestich mesiacov teroru, v ktorom bola celá Ukrajina. A až teraz si začíname uvedomovať rozsah traumy.

To nám umožňuje chápať, ako trauma komplexne ovplyvňuje oblasti ľudského života. V individuálnej sfére sa najčastejšie stretávame s traumou týkajúcou sa narušeného pocitu bezpečia, schopnosti ovládať svoj život a udalosti, ktoré sa v ňom odohrávajú, ako aj časté a náhle stretnutia so smrťou príbuzných, blízkych priateľov, a ďalšie. V odbornej reči to vyzerá ako prípady PTSD, posttraumatickej stresovej poruchy, trauma súvisiaca s rodovo podmieneným násilím v čase vojny a trauma, ktorá súvisí so stratou. 

Prečo je terapia dôležitá? A aké môžu byť následky takejto traumy? 

Stojí za zmienku, že nie všetci ľudia potrebujú terapiu, ale každý potrebuje starostlivosť. Tu môžeme spomenúť klasickú psychologickú pyramídu starostlivosti, od základnej podpory až po špecializovanú terapiu. Vo všeobecnosti je v súčasnosti najdôležitejším bodom psychologickej pomoci pomôcť Ukrajincom a Ukrajinkám zotaviť sa a znovu vybudovať svoj život, poskytnúť im pocit podpory a pripomenúť im, že vo vojne nikto nie je sám a že sa skôr či neskôr skončí. Veľmi dôležitou súčasťou terapie sú pravidelné stretnutia, aktivity pre deti a každodenné umelecké a športové aktivity. 

Aká dlhá je cesta k zotaveniu?

K zotaveniu nedochádza okamžite, ale ubezpečujem vás, že dlhodobá práca s deťmi prináša výsledky. Začínajú si vytvárať denný režim, čo je pre deti nevyhnutné, pretože vďaka rutine sa „uzemnia“, upokoja a cítia sa bezpečne. Každý deň sa zobudia a vedia, že na nich čakajú tí istí dospelí, majú jednoduchý plán na celý týždeň a ich názor je rešpektovaný. Takýto návrat k pocitu bezpečia je základným atribútom, ktorý je možné z psycho-emocionálnej roviny považovať za dôležitý stavebný kameň budovania zdravého pocitu bezpečia u detí aj v budúcnosti.

Mať v živote zodpovedného človeka, ktorý za tebou príde každý deň, je veľmi dôležité.

Ak hovoríme o emocionálnom kontexte a pozitívnom prínose, v živote týchto detí sa objavili ľudia, na ktorých sa môžu spoľahnúť – dobrovoľníci, vďaka ktorým sa deťom podarí spoznať niekoho ešte pred nástupom do školy. V skutočnosti sa tak človek začleňuje do spoločnosti: spoznáva malú skupinu ľudí, potom väčšiu. Najprv spozná dve tri ďalšie deti, neskôr ide do školy a tam si rozširuje okruh známych, ktorý sa neskôr rozširuje ešte viac.  

Ovplyvňuje nejako práca s deťmi aj ich matky?

Výchove detí sa v súčasnosti venujú najmä matky, ktoré sú jedinými živiteľkami rodiny a ktoré musia chodiť do práce. Hovoríme tak o miestnych obyvateľoch, ako aj o vnútorne presídlených osobách. Vďaka programu majú ženy voľné jednu až štyri hodiny pre seba, pre prácu a voľný čas, čo je veľmi dôležité. Niekedy je to to najdôležitejšie, čo každá matka vo všeobecnosti potrebuje. Preto je tento bonus v rámci programu skvelý. 

Môže psychosociálna pomoc zmierniť katastrofické následky?

Traumatická udalosť so sebou prináša mnohé rôzne reakcie a spôsoby vyrovnávania sa s následkami takejto udalosti. V prípadoch, keď ide o traumu, je terapia životne dôležitá. Funguje ako základ pre samovražedné myšlienky, pomáha vyhnúť sa negatívnym stratégiám zvládania, ako je užívanie alkoholu a drog, a pomáha „trénovať svaly odolnosti“. Pokiaľ ide o traumu u detí, funguje to aj ako prevencia úmrtí v ranom detstve. 

Ako dlho trvá, kým sa človek spamätá z traumy? 

Záleží od mnohých faktorov: subjektívne skúsenosti osoby, sila traumatickej udalosti, rýchlosť poskytnutia prvej krízovej psychologickej pomoci, či je osoba na bezpečnom mieste a samotné typy intervencií, ktorými psychológ alebo psychoterapeut disponuje. Treba si však uvedomiť, že moderné metódy psychologickej intervencie sú zamerané na krátkodobú podporu. Patrí medzi ne napríklad prístup k liečbe podľa spoločných prvkov (CETA – založený na dôkazoch založenej liečbe depresie, úzkosti, užívania návykových látok a tráum a porúch súvisiacich so stresom); kognitívno-behaviorálna terapia zameraná na traumu (TF-CBT); behaviorálna aktivácia (BA) a ďalšie. Všetky sú nastavené na osem až dvanásť stretnutí medzi klientom a poradcom.