Rozhovor s dobrovoľníčkou Monikou: Dobrovoľníctvo v Libanone bol môj „dream job“!

Moniku odjakživa zaujímala arabská kultúra a dokonca sa učila aj po arabsky. Keď sa jej naskytla možnosť ísť do Libanonu ako dobrovoľníčka na 12 mesiacov, splnil sa jej sen. Je tam zatiaľ iba krátku dobu, no už teraz má zážitky a dojmy, s ktorými by sa chcela s nami podeliť.

Ahoj Monika, mohla by si sa nám na úvod predstaviť a povedať nám, čo ťa zavialo do Libanonu?

Volám sa Monika a dobrovoľníctvo v Libanone je prakticky najviac „dream job“ (práca snov) aký som kedy mala. Arabská kultúra ma zaujímala už od malička a v priebehu rokov som sa snažila učiť arabčinu alebo sa viac vzdelávať o regióne. Dokonca som si v posledných rokoch plánovala kúpiť kurz arabčiny práve v Libanone, v rámci dovolenky.

Považujem sa za angažovanú občianku a v minulosti som sa venovala a stále sa venujem dobrovoľníckym aktivitám v oblasti klimatickej spravodlivosti a rodovej rovnosti. V Libanone mám na starosti rozvíjať miestne včelárstvo. Spoznávam miestu flóru, ktorá je tu neskutočne rozmanitá, čo prispieva k naozaj špeciálnym typov medov, od dubového, po tymianový, levanduľový, či z citrusových kvetov. Zameriavať sa budem hlavne na zraniteľných podnikateľov a podnikateľky v regióne a v neposlednom rade aj na podporu mladých ľudí.

Ako sa ti v Libanone zatiaľ žije, zažila si už niečo kuriózne, nejaký nevšedný zážitok, s ktorým by si sa chcela podeliť?

V Libanone sa mi neskutočne páči a cítim sa tu veľmi komfortne. Ľudia sú veľmi prívetiví, príroda je úžasná a od krásneho mora k zasneženým kopcom sa dá dostať za pol hodinu autom. Zatiaľ si však len užívam tento výhľad, slovenská zima mi vôbec nechýba. Kuriózne? Kuriózne pre mňa bolo napríklad rola náboženstva v spoločnosti, odluka cirkvi od štátu tu prakticky neexistuje. Tiež bolo veľmi zaujímavé ochutnať tzv. batata sendvič, bageta naplnená hranolkami a coleslaw šalátom, nie je to zlé :).

V novej krajine si asi mesiac, stihla si si tam nájsť už nejakých priateľov? 

Áno, stihla. Je tu veľa angažovaných ľudí s ktorými som si sadla, máme tu aj komunitnú kaviareň, kde sa stretávame, je to veľmi fajn. Ale ako sa tu hovorí, „šuaj šuaj,“ čo znamená vo voľnom preklade niečo ako „krok za krokom“ :).

Akí sú miestni obyvatelia, ako na teba reagujú?

Ako všade, ľudia sú rôzni a tu obzvlášť. Kultúra je tu rôznorodá. Jednotlivé štvrte v mestách sa veľmi odlišujú, od náboženstva po bezpečnosť, takže zatiaľ som bola len na overených miestach. Pre miestnych ľudí je od krízy veľmi ťažké vycestovať a tak na Európanov prvotne reagujú akoby sme pochádzali z vysnenej zeme. No musím povedať, že prvotné dojmy sú super, je bežné, že vám ľudia vrátia aj posledné centy, i keď očividne ešte stále nerozumiete miestnej mene a sú veľmi rodinne založení. Už som bola na niekoľkých rodinných obedoch, a tak som mala možnosť ochutnať naozaj autentickú kuchyňu. Ak ste nevedeli, libanonská kuchyňa je úžasná, obzvlášť, ak ste vegetarián alebo vegetariánka.  

Čo ťa na dobrovoľníctve najviac baví?

Na dobrovoľníctve ma vo všeobecnosti najviac baví komunita, ktorú som v ňom našla. Je to niečo, čo som si slobodne vybrala a nikto ma do toho netlačí, stačí sa ukázať a každý spraví čo vládze. Tu mám samozrejme väčší záväzok, je to misia a nie voľnočasová aktivita. No mám relatívne voľnú ruku v tom, čo vidím ako zmysluplné a môžem sa rozvíjať v témach, ktoré ma najviac chytajú za srdce. Takto mám pocit, že môj život a moja kariéra má čoraz väčší zmysel a postupne vytváram pre seba a aj pre spoločnosť udržateľné hodnoty a bezpečný priestor, kde sa pohybovať. Samozrejme mať možnosť spoznávať miestnu krajinu, mojím spôsobom, je niečo, čo si neskutočne vážim.

Čo by si odkázala tým, ktorí ešte váhajú, či sa stať dobrovoľníkom?

V prvom rade by som sa snažila zistiť, prečo váhajú. Uvedomujem si, že mať kapacitu „dobrovoľníčiť“ je privilégium a vážim si, že som si popri všetkých tých rokoch našla k tomu cestu. Nakoniec to pre mňa vytváralo pocit stability popri niekedy neistých prácach, samozrejme účty to nezaplatilo, ale pocit, že sú ľudia na ktorých sa môžem spoľahnúť, kde môžem zmysluplne investovať moje skúsenosti a naučiť sa hodnotné poznatky je niečo naozaj na nezaplatenie. A možno to povedie aj k platenej práci, ktorá ma bude zároveň aj napĺňať.

Ďakujeme za rozhovor

Včelárstvo v Libanone môžete podporiť kúpou Skutočného darčeka VČELÍ ÚĽ

Monika je na dobrovoľníckej misii v Libanone vďaka podpore zo zdrojov SlovakAid a na projektoch v Libanone spolupracujeme s našou miestnou partnerskou organizáciou FairTradeLebanon.