Rozhovor: Chcú zničiť našu kultúru, históriu a krajinu, bomby ale národ zničiť nedokážu

Jednou z odvrátených tvárí vojny sú zničené mestá a kultúrne pamiatky. Vojna na Ukrajine výrazne znemožnila jej rozvoj, no rovnako ovplyvnila jej geopolitické smerovanie so žiadosťou o vstup do Európskej únie. Ukrajinka Daryna, ktorá žila na Slovensku ešte pred začiatkom vojny, vyrastala v dnes zničenej oblasti. Ako jedno z mnohých, aj jej rodné miesto sa stalo terčom vojnovej agresie. V rozhovore sa s nami podelila o svoje pocity z aktuálnej situácie v Ukrajine. 

Určite si videla zábery z miest zasiahnutých vojnou. Ako vnímaš, keď vidíš, čo sa deje s tvojou krajinou? 

Na začiatku to bolo veľmi ťažké. Necítila som voči Rusom nenávisť, ale teraz, keď s nimi pracujem a komunikujem, potrebujem poznať ich postoj k Ukrajine. Najťažšie pre mňa je, keď vidím, čo urobili s mestom, v ktorom celá moja rodina študovala, a ktoré dobre poznám. Zničili ho a rovnako chcú zničiť aj našu kultúru, históriu a celú krajinu. Bomby však náš národ zničiť nedokážu. 

My poznáme príbehy len zo spravodajstva a históriu z kníh. Ty s nimi máš osobnú skúsenosť, vnímaš veľký rozdiel medzi západnou, strednou a východnou časťou Ukrajiny?  

Od roku 2014 je situácia na východe Ukrajiny veľmi zlá. Pred vojnou bol rozvoj západnej Ukrajiny lepší ako východnej, aj kvôli tomu, že západ je bližšie ku krajinám Európskej únie a ľudia sa snažia dosiahnuť úroveň západu. Východ je bližšie k Rusku, a keď komunikujem s ľuďmi z východnej a západnej Ukrajiny, cítim niekedy veľký rozdiel. Je cítiť nenávisť voči západnej časti a ja nedokážem pochopiť, kvôli čomu táto nenávisť vzniká. 

Človek v ohrození pôsobí na Ukrajine od roku 2006, obzvlášť vo východnej časti, kde sme vymenili niekoľko kilometrov vodovodných potrubí do nemocníc, a máme odtiaľ poznatky, že životná úroveň je veľmi zlá. Je tam veľká chudoba? 

Áno. Keď človek prechádza hlavnou cestou, môže mať pocit, že nie je veľký rozdiel medzi východnou časťou Slovenska a západnou časťou Ukrajiny, keď však zájde ďalej, tak uvidí, aký je tam život ťažký. Ľudia nemajú internet a niekedy ani mobil, lebo ho nemajú ako použiť kvôli nedostatku signálu. 

S Človekom v ohrození sme nosili drevené brikety starkým v dedinách, aby nepomrzli. Naša dobrovoľníčka musela za každou starkou cestovať niekoľko desiatok kilometrov kvôli nefunkčnej infraštruktúre. Na bránach mali ľudia napísané, že tam žijú živí ľudia, vďaka čomu sme ich vedeli nájsť. 

Áno, môžete sa s takými prípadmi stretnúť. Náš súčasný prezident Zelenskyj toho dokázal spraviť pred vojnou za jeden a pol roka mandátu viac, než hociktorý predošlý prezident. Ukrajinci sa predtým sťažovali na zlú infraštruktúru, a on dal urobiť všetky hlavné cesty. Teraz je všetko zničené. Náš prezident sa veľmi snažil. Menej hovoril a viac robil. 

Podľa posledných informácií už viac ako šesť miliónov Ukrajincov a Ukrajiniek opustilo svoju krajinu. Ako sa pozeráš na fakt, že tak veľa ľudí odišlo? 

Veľa ľudí sa chce vrátiť naspäť. Mnohí, s ktorými sa rozprávam, mi hovoria, že by sa chceli vrátiť už budúci týždeň. Podľa mňa si neuvedomujú, že na nich stále môže každú chvíľu spadnúť bomba.  

Aký je názor mladých ľudí na otázku o vstupe Ukrajiny do Európskej únie?  

Komunikujem rovnako s mladšími aj staršími ľuďmi, a všetci sú za vstup do EÚ. Ľudia, ktorí do EÚ vstúpiť nechcú, sú zväčša tí, ktorí nechcú rešpektovať pravidlá, ktoré by sme pri vstupe museli zaviesť. Ako som však spomenula, ľudia, s ktorými komunikujem, chcú vstúpiť do EÚ. 

Znamenalo by to možno lepší život?

Áno, určite. Teraz sme prešli prvým stupňom prijatia do EÚ, na čo sme potrebovali podpísať Istanbulský dohovor, vďaka ktorému by ženy a ľudia inej etnicity alebo sexuálnej orientácie mohli na Ukrajine zažiť pokoj a normálny život. Ja ako žena a človek inej sexuálnej orientácie som cítila tlak stereotypov. Tie sú však najmenej závažnými, horšie sú fyzické útoky. 

Slovensko je ale stále konzervatívna krajina… 

To je pravda, LGBTIQ+ komunita na Ukrajine však cíti ten rozdiel, pretože tam žena nemôže svoju partnerku držať za ruku bez toho, aby im niečo nepovedali. Na Slovensku sa to nedeje, no nejdem hovoriť o dedinách, kde je to možno podobné ako u nás. Určite bude pre Ukrajinu veľmi veľa znamenať, keď vstúpime do EÚ. Nebude to ľahká cesta, ale o tom je každý proces.