Rómske ženy musia prekonávať omnoho viac bariér
Ženy z marginalizovaných rómskych komunít čelia záťaži, ktorá ďaleko presahuje bežnú starostlivosť o rodinu. V prostredí chudoby, obmedzených služieb a diskriminácie je ich cesta k vzdelaniu, zdraviu a dôstojnej práci oveľa ťažšia.
Na pleciach nesú viac než len starostlivosť o rodinu. Okrem chudoby a zlých podmienok čelia aj nerovnostiam, ktoré im berú čas, zdravie a šance na zmenu. Tak ako iné ženy, aj ony sa starajú o deti, domácnosť, chorých a starších. Rozdiel je v tom, že to robia v podmienkach preplnených príbytkov, vlhka, chladu a často bez vody či kúrenia. Táto neplatená starostlivosť je preto omnoho ťažšia a vyčerpávajúcejšia. Nezdravé a preplnené bývanie prináša častejšie choroby detí, čo zvyšuje stres matiek a skracuje čas, ktorý by mohli venovať sebe, svojmu zdraviu či vzdelaniu.
Diskrimináciu zažíva mnoho žien, no ženy z marginalizovaných rómskych komunít čelia až trojitému znevýhodneniu – ako ženy, ako Rómky a zároveň pre svoju chudobu. Tieto bariéry sa navzájom násobia a výrazne sťažujú prístup k práci, vzdelaniu, bývaniu aj zdravotnej starostlivosti.
Kombinácia sociálnej záťaže a diskriminácie prehlbuje izoláciu, zvyšuje zdravotné riziká a oslabuje ekonomickú samostatnosť. Aby mali rovnaké šance na lepší život, potrebujú podporu, kvalitné bývanie, prístup k vzdelaniu a férové pracovné príležitosti. Ak tieto ženy dostanú šancu a podporu, dokážu meniť nielen svoje životy, ale aj budúcnosť svojich detí, rodín a komunít. Lebo zmena je žena.
Aj mladé Rómky majú túžby
Mladé rómske dievčatá a ženy z marginalizovaných komunít čoraz častejšie hovoria o túžbe vzdelávať sa a pracovať. Realita im však stavia do cesty predsudky, skoré materstvo či rodovo podmienené násilie. To ich brzdí v možnostiach rozvíjať sa a udržiava generačnú chudobu.
Napriek tomu, že čoraz viac z nich hovorí o túžbe vzdelávať sa a pracovať, v praxi ich ambície narážajú na diskrimináciu. Napríklad už v škole alebo aj na trhu práce. Navyše, šancu pokračovať vo vzdelávaní brzdí aj skoré materstvo.
Vzdelanie je cestou k väčšej samostatnosti a pre tieto dievčatá je často jedinou cestou, ako prekonať generačnú chudobu a získať v domácnosti silnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Jeho absencia znamená prehlbovanie závislosti od partnera a obmedzené možnosti, ako zmeniť vlastný život.
Mnohé ženy zažívajú kontrolu zo strany partnera – obmedzovanie pohybu, prístupu k financiám či zdravotnej starostlivosti. Rodovo podmienené násilie, psychické aj fyzické, sa pritom často považuje za súkromnú vec, o ktorej sa nehovorí. Ženy tak zostávajú bez pomoci a ochrany.
Násilie má vážne následky pre všetky ženy, no u Rómok z vylúčených komunít sa spája s chudobou a nízkou dostupnosťou služieb. To znamená menej využívania antikoncepcie, viac neplánovaných tehotenstiev, zlý psychický stav v kombinácii s obmedzeným prístupom k psychologickej či lekárskej pomoci. Výsledkom sú vážne dôsledky pre ich život aj rodinu.
Bez vzdelania, bezpečia a podpory zostávajú životné šance týchto žien obmedzené. Potrebujú prístup k vzdelaniu, ochranu pred násilím a skutočnú príležitosť rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Len tak môžu prekročiť hranice generačnej chudoby a začať meniť životy svoje aj ďalších generácií.
Fakty o ľuďoch z marginalizovaných rómskych komunít:
Kratšia dĺžka života – muži žijú v priemere o 7,5 roka menej a ženy o 6,6 roka menej než majorita.
Zlá infraštruktúra a bývanie – viac ako 150 osád je bez vodovodu; 21 % domácností nemá prístup k pitnej vode; len 60 % má zabezpečený odvoz odpadu; časté je vykurovanie odpadom, čo má za následok zvýšený výskyt respiračných ochorení.
Vysoký výskyt chronických ochorení – metabolický syndróm 41,3 % (vs. 24,9 % v majorite); obezita 35 %; cukrovka 16,7 %; vysoký cholesterol 90 %.
Infekčné ochorenia – TBC, hepatitída A/B, parazity, kožné infekcie; častejšie sú epidémie pre nedostatok hygieny a nízku zaočkovanosť.
Nízka účasť na prevencii – slabá účasť na preventívnych prehliadkach; neskorá diagnostika; vysoká miera odvrátiteľných úmrtí.
Duševné zdravie v kríze – 77,4 % domácností je v dlhodobom strese; častá depresia, PTSD, závislosti; samovražedné pokusy u mládeže sú 2–3 krát častejšie než v majorite.
Skoré materstvo – dievčatá vo veku 15–19 rokov majú 10 krát vyššiu plodnosť než ich rovesníčky z majority; prvé pôrody sú už od 10–14 rokov.
Mnohodetnosť – priemer 3,9 detí na ženu (vs. 1,5–2 u majority); 25 % žien má päť a viac detí.
Vysoká dojčenská úmrtnosť – trikrát vyššia než v majorite; 55 % úmrtí súvisí s predčasnosťou alebo nízkou pôrodnou hmotnosťou; časté sú potraty a komplikácie pri pôrode pre zlý zdravotný stav matiek a chýbajúcu prenatálnu starostlivosť.
Reprodukčné a sexuálne zdravie – nízka účasť na gynekologických prehliadkach; vyšší výskyt rakoviny krčka maternice; nízke očkovanie proti HPV.
Infekčné ochorenia spojené so sexualitou – skorší sexuálny debut (pred 15. r. až 27,9 % dievčat vs. 4,5 % u majority), nízke používanie kondómov (8,8 % vs. 21,8 %).
Zaobchádzanie so ženami – skúsenosti s diskrimináciou a necitlivým zaobchádzaním pri pôrodoch; nízka dôvera k zdravotníckemu systému.
Duševné zdravie žien – vysoká psychická záťaž spojená s generačnou chudobou, násilím a traumou; časté úzkosti, depresie, psychosomatické problémy; stigma a nedostatok pomoci.
Sociálne postavenie – očakávanie skorého odchodu zo školy a prebratia roly v domácnosti; obmedzené možnosti osobného rozvoja.
