Pripomíname si výročie revolúcie, ktorá zmenila Kubu

Uplynulo presne 66 rokov od kubánskej revolúcie, ktorú viedol Fidel Castro. Jej následky boli mohutné a Kubu ovplyvňujú dodnes. Čo všetko táto revolúcia spôsobila? Ako ovplyvnila ľudí, ktorí žijú na Kube práve teraz a ako to súvisí s našou prácou?

Presne v tento deň, 26. júla 1953, sa skupina Kubáncov, ktorú viedol mladý Fidel Castro, rozhodla prepísať politickú a sociálnu históriu Kuby. Ostrovný štát vtedy utláčal batistický režim. Na jeho čele stál Batista, ktorý získal moc, bol prezidentom a nastolil tvrdú vojenskú diktatúru.

Draví, no slabo vyzbrojení mladíci zaútočili na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba a Bayama. No neúspešne. Akcia sa nepodarila a väčšina mladíkov prišla o život.

Fidel Castro s bratom Raúlom prežili a boli odsúdení. Fidel mal už vtedy dar reči a na konci procesu predniesol obhajovaciu reč, ktorá sa neskôr stála základom pre jeho revolučný program. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia, no čoskoro získal amnestiu a v roku 1955 bol prepustený.

Druhý pokus o prevrat

Odsúdenie Fidela nezastavilo a len tak ľahko sa nevzdal. Po návrate na slobodu založil Hnutie 26. Júla, pomenované podľa dátumu útoku na kasárne Moncada. Odišiel do Mexika, kde tajne pripravoval spolu so svojimi priaznivcami a sympatizantmi boj proti Batistovi a zvrhnutie jeho režimu.

Plán sa tentokrát revolucionárom na čele s Fidelom podaril, keď po tzv. gerilovej vojne (1956-58) v roku 1959 Batistov režim zvrhli.

Počas batistického režimu trpela Kuba dlhodobou poľnohospodárskou krízou a neslobodou. S novým režimom sa však veľa nezmenilo. Fidel Castro sa po prevzatí moci priklonil k socializmu a začal sa komunistickými praktikami nápadne podobať na Batistu.

kuba

Castro po návrate na slobodu založil Hnutie 26. Júla, podľa dátumu útoku na kasárne Moncada. Foto: Oliver Wolters

Revolučná vláda, ktorá upustila od ideálov

Castro využíval podporu Sovietskeho zväzu a Kubu transformoval na komunistický štát. A to aj napriek tomu, že komunizmus predtým verejne odmietal a kritizoval. Ako ústredná postava revolúcie mal v revolučnej vláde najväčší vplyv a svojimi prejavmi si na svoju stranu priklonil tisícky Kubáncov, ktorí ocenili bezplatné školstvo, zdravotníctvo a ekonomický rozkvet.

Po revolúcií sa životné podmienky na čas zlepšili. Kuba napredovala, no hneď po rozpade Sovietskeho zväzu všetko nabralo úplne iný spád. Nedostatok potravín, liekov a vody znamenal pre obyvateľstvo veľmi ťažké obdobie.

Castrova vláda dlhodobo nedodržiavala základné demokratické princípy, porušovala ľudské práva, obmedzovala slobodu prejavu, zatýkala a väznila disidentov a protirežimových aktivistov, ktorí sa snažili zmeniť Kubu na lepšie miesto pre život. Jeho dlhoročné praktiky majú dodnes negatívne následky pre miestne obyvateľstvo a väčšina Kubáncov žije v ťažkých podmienkach.

Ľudia nestrácajú nádej

Napriek ťažkým podmienkam sa na Kube stále nájdu ľudia, ktorí vidia svetlejšiu budúcnosť pre seba a ďalšie generácie. O týchto odvážnych ľuďoch vieme vďaka dlhoročnej iniciatíve Človeka v ohrození prispieť k rozvoju občianskej spoločnosti.

Na ostrove podporujeme aktivity nezávislých novinárov, aktivistov, právnikov a farmárov, ktorí chcú Kubu zmeniť a záleží im na tom, aby ich práca mala pozitívny dopad na miestne komunity. Sú to ľudia, ktorí sú unavení z dlhoročného utláčania a zároveň chcú s obrovskou dávkou odvahy meniť Kubu k lepšiemu.

Aby si už nikto viac nemusel pripomínať Castrove revolučné časy a ich negatívne následky, ktoré pre Kubáncov znamenali kruté hrátky s ich osudmi.