Príbehy príjemcov pomoci – SOS Pakistan 2010

…očami nášho lokálneho koordinátora Kamrana Aliho Shaha:

  • Bi Bi AISHA, dedina Band Mala Khan

K.Ali Shah, Pakistan, 2010: BiBi Aisha v jej obchode V počiatočnej fáze pomoci sme sa rozhodli realizovať projekt cash for work, ktorého cieľom bolo zapojiť mužov do čistiacich prác v oblastiach postihnutých povodňami. Spoločne s pracovníčkou ČvO Marcelou Ondekovou sme sa počas jej monitorovacej cesty v Pakistane pokúsili zostaviť zoznam osôb, ktoré budú do programu zapojené. Boli sme práve v dedine Band Mala Khan, keď sa okolo nás zhromaždila skupinka približne 15 ľudí. Staršia pani v jazyku pushto poznamenala : „Nikto sa nezaujíma o chudobných ľudí.“ Keďže som rozumel tomu, čo povedala, dobehli sme ju a opýtal som sa, kde býva. Jej dom stál neďaleko nás, na hlavnej ceste.

Počas krátkej návštevy sme zistili, že ide o vdovu, ktorá žije so svojou jedinou dcérou. Za domom mala záhradku, ktorá slúžila ako zdroj obživy a jej jediný príjem počas celého roka. V dôsledku záplav bolo všetko ovocie zničené a v záhrade stála voda do výšky viac ako pol metra. Prisľúbili sme jej zapožičanie vodného čerpadla, spolu s naftou, na odvodnenie záhrady. Zároveň som jej odporučil, aby uvažovala nad iným zdrojom obživy pre tento rok.

Neskôr preto prišla s návrhom, že by chcela prevádzkovať obchod pre ženy v domácnosti. Z prostriedkov združenia Človek v ohrození sme jej poskytli tovar na rozbehnutie obchodu.

Jej dom sme si tiež vybrali ako priestor pre realizáciu školení v oblasti hygieny a zdravotnej prevencie, ktoré sme pripravili pre ženy. Počas školení prichádzali ženy do jej domu, kde sa priamo stretli s výrobkami, ktoré predávala. Postupne sa tak záujem o ponúkaný tovar zvýšil. V súčasnosti sa  zárobok Bi Bi Aishe pohybuje medzi 94 a 117 EUR mesačne, čo je viac ako postačujúce pre dve osoby.

  • RASHEED KHAN, dedina Zareed Abad

K.Ali Shah, Pakistan, 2010: Rasheed Khan so svojou rodinou Túto rodinu sme objavili počas monitorovacej návštevy v dedine Zareen Abad. Pracovníčka nášho tímu, Seema, zazrela dievča, ktoré kráčalo od stanového tábora k starej dedine. Pustila sa s ňou do rozhovoru týkajúceho sa hygieny, no súčasne sa dozvedela aj o rodinných pomeroch.

Otec Rasheed je stolár. Chcel by pracovať, aby zabezpečil rodine príjem. Teraz sú závislí na jedle a prostriedkoch, ktoré prichádzajú v rámci humanitárnej pomoci, čo sa mu nepáči. Každý deň chodí na trh alebo do továrne na výrobu nábytku, ale nik ho nechce zamestnať, pretože nemá žiadne náradie. Povodne im zničili celý dom spolu s jeho pracovnými nástrojmi.

Sprevádzali sme dievča až k domu a stretli sme sa s jej otcom. Bol to mladý muž vo veku 38 rokov, má 1 syna a 5 dcér. Povedal nám, že mal v podstate šťastie – pretože celá rodina povodne prežila a navyše jedna izba ostala nepoškodená, kým ostatní v dedine stratili celé domy. V rámci projektu na podporu obnovy živobytia sme mu zakúpili náradie, aby si vedel nájsť prácu v okolí.