Povinná školská dochádzka pre ukrajinské deti? Jednoznačne áno.

Už takmer rok a pol je naša krajina domovom tisícok ukrajinských odídencov a odídenkýň, ktorí tu našli dočasné i trvalé útočisko po vypuknutí vojenského konfliktu v ich rodnej krajine. Už takmer rok a pol je Slovensko aj domovom množstva detí, ktoré na to, aby sa tu mohli komplexne rozvíjať a začleniť do spoločnosti, mali by navštevovať naše školy. Avšak právo na vzdelanie nie je zabezpečené u detí, pre ktoré neplatí povinná školská dochádzka.

Žiaľ, povinná školská dochádzka sa na ukrajinské deti stále nevzťahuje a podľa ostatného vyjadrenia ministra školstva Daniela Bútoru to neplánuje rezort zmeniť ani v nadchádzajúcom školskom roku, ale až v septembri 2024. Odborná verejnosť je presvedčená, že tento postup je nesprávny, ba dokonca môže byť v rozpore s našou ústavou, so školským zákonom aj s Dohovorom OSN o právach dieťaťa. V otvorenom liste preto ministra školstva žiada, aby čo najskôr zaviedol povinnú školskú dochádzku pre všetky deti v príslušnom veku na našom území vrátane detí z Ukrajiny a aby bola školám poskytnutá vhodná podpora na ich prijatie a začlenenie do vzdelávania.

K 24. februáru 2023 Slovensko zaregistrovalo 95 014 utečencov a utečenkýň z Ukrajiny, z toho 34 008 detí vo veku 0-17 rokov. Vzhľadom na túto situáciu je nevyhnutné, aby krajiny, ktoré utečencov a utečenkyne prijímajú, vrátane Slovenska, prijali aj vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany a poskytovania humanitárnej pomoci ich deťom.

Podľa UNICEF systém ochrany detí zahŕňa súbor zákonov, politík, nariadení a služieb požadovaných v rôznych sociálnych sektoroch, ako je sociálna starostlivosť, vzdelávanie, zdravie, bezpečnosť a spravodlivosť, aby účinne riešili a reagovali na riziká súvisiace s ochranou.

V každej humanitárnej kríze existuje aj kríza vzdelávania a je nevyhnutné chrániť a podporovať vysídlené deti, umožniť im vrátiť sa k normálnemu životu vrátane rýchleho prístupu k vzdelávaniu, ktoré nielen uľahčuje učenie, ale poskytuje deťom aj ochranné prostredie, kedy školy môžu slúžiť ako bezpečné priestory pre deti.

V iných krajinách sa to dá, u nás nie?

Členské štáty EÚ reagovali na výzvu prispôsobiť svoje vzdelávacie systémy tak, aby umožnili začlenenie vysídlených detí z Ukrajiny do miestnych škôl a zároveň im umožnili zachovať spojenie s Ukrajinou. Situácia sa v jednotlivých štátoch líši, pokiaľ ide o pripravenosť a existujúce kapacity škôl.

Štáty preto zvolili rôzne prístupy, od okamžitého zápisu do škôl hostiteľskej krajiny cez hybridné, špecializované a dvojnárodné modely paralelného vzdelávania až po denné dištančné vzdelávanie podľa ukrajinských učebných osnov. Napríklad i v susednom Česku je školská dochádzka povinná aj pre ukrajinské deti.

Slovensko si vybralo možnosť, aby deti, ktoré chcú študovať, túto možnosť u nás mali. Pozabudlo sa však na to, že to nie je o práve rodiča rozhodnúť sa, ale o práve dieťaťa na vzdelanie, ktoré v súčasnosti u týchto detí štát nezabezpečuje, nekontroluje a nevie vymôcť. Takže tým pádom nechráni všetky deti na svojom území pred zanedbávaním v oblasti vzdelávania.

Aká je realita?

Podľa posledných odhadov navštevovala naše základné školy iba približne polovica z ukrajinských detí, čo bude mať negatívny dopad nielen na ne samotné, ale aj na celú našu spoločnosť. Účasť na vzdelávaní zabezpečuje, aby sa deti mohli komplexne rozvíjať a začleniť do spoločnosti. V opačnom prípade hrozí, že nemusia dostať príležitosť osvojiť si slovenský jazyk, získať vzdelanie primerané svojmu potenciálu alebo záujmom či vytvoriť si väzby s inými deťmi.

Ministerstvo školstva sa na margo otvoreného listu vyjadrilo v duchu, že dá odporúčanie novej vláde, aby bola povinná školská dochádzka. To však ešte vôbec neznamená, že to tak aj v skutočnosti bude. Kým nová vláda začne pracovať, prejde jeden celý polrok a zasa hrozí riziko, že sa povinná školská bude odkladať.

Kvalitatívny výskum Človeka v ohrození

S cieľom lepšie pochopiť výzvy, ktorým čelia deti utečencov, ich rodičia aj pedagogickí a odborní zamestnanci škôl na Slovensku, uskutočnila organizácia Človek v ohrození terénny výskumný projekt. Jeho cieľom bolo identifikovať prekážky pri zápise do miestnych škôl a dôvody, ktoré viedli k uprednostňovaniu dištančného štúdia. Hĺbkový kvalitatívny výskum prebiehal od januára 2023 do marca 2023. Dvaja výskumní pracovníci urobili 38 rozhovorov v štyroch krajoch Slovenska: Banskobystrickom, Žilinskom, Prešovskom a Košickom. Rozprávali sa s rodičmi či zákonnými zástupcami ukrajinských detí, ktoré navštevujú len slovenské školy, alebo zároveň pokračujú aj v online vzdelávaní na Ukrajine, prípadne detí, ktoré sa vzdelávajú výlučne online a rovnako i detí, ktoré navštevovali slovenské školy, ale po istom čase z nich odišli. Rovnako dotazovali vedenie škôl, pedagogických a odborných zamestnancov škôl, v ktorých sa vzdelávajú ukrajinské deti.

Výsledkom sú kľúčové zistenia s poukázaním na potreby a programové nedostatky, ktorým je potrebné venovať pozornosť, aby sa zabezpečila integrácia a primeraná podpora ukrajinských študentov a študentiek v rámci miestneho vzdelávacieho systému. Zistenia výskumu by mali slúžiť ako základ pre rozvoj cielených zásahov a programových opatrení, ktoré vylepšia systémy na ochranu detí na Slovensku v súlade s medzinárodnými normami a osvedčenými postupmi. 

Väčšina respondentov z poslednej sledovanej skupiny (vedenie a zamestnanci škôl) vyzdvihla pozitívne skúsenosti s adaptabilitou ukrajinských detí, ich dobrými vzdelávacími výsledkami a jazykovým rozvojom. Prítomnosť tried, v ktorých sa ukrajinské deti vzdelávajú spolu so slovenskými deťmi, považujú za prínosnú pre inklúziu. Mnohí respondenti tiež uviedli, že prítomnosť ukrajinských detí prospieva ich rovesníkom, pretože si navzájom pomáhajú. Táto vzájomná podpora posilňuje solidaritu, je cestou budovania vzťahov a rúcania bariér medzi študentmi a študentkami. Z výskumu tiež vyvstala potreba rodičov dostávať informácie o škole a celkovo našom vzdelávacom systéme. Rodičia ocenili školy, ktoré tak robia a naopak, pri školách, ktoré informovali slabo alebo vôbec, sa cítili neisto alebo zmätení.  

 Zistenia projektu vo všeobecnosti poukazujú na dôležitosť odstraňovania jazykových bariér, poskytovania komplexných informácií a podpory, ponuky jazykových kurzov primeraných veku, podpory socializácie a zohľadnenia špecifických potrieb detí ukrajinských odídencov a odídenkýň s cieľom uľahčiť ich integráciu do slovenských škôl a spoločnosti. 

Mimovládne organizácie boli identifikované ako potenciálne zdroje pomoci, tlmočníkov a podpory vzdelávania pre učiteľov, učiteľky a deti. Spolupráca s mimovládnymi organizáciami môže pomôcť preklenúť nedostatok zdrojov a poskytnúť odborné znalosti pri podpore integrácie detí ukrajinských utečencov a utečenkýň. 

Celý výskum si môžete prečítať TU.

Aj naša organizácia Človek v ohrození bola jedným zo signatárov výzvy ministrovi a o tom, prečo by mala byť školská dochádza pre ukrajinské deti povinná, hovorí naša programová vedúca pre oblasť vzdelávania, Anna Dzurusová.

Proti povinnej školskej dochádzke častokrát zaznieval argument, že predsa ukrajinské deti sa môžu stále vzdelávať online na Ukrajine. Realita je však iná, priblíž nám ju, prosím.

Deti majú právo na vzdelanie a za to, aby sa toto právo dodržiavalo, sme zodpovední my dospelí. Argument, že sa tieto deti môžu vzdelávať online na Ukrajine v kontexte situácie, v akej sa nachádzajú, znie skôr smiešne. V praxi sa stretávame s tým, že mnohé deti sa majú problém pripojiť k vyučovaniu, vyučovanie často prebieha tak, že deti majú samé vypracovávať zadania, ktorým veľakrát ani nerozumejú. V rámci vyučovania online tieto deti trávia neprimerane veľa času na mobiloch, v lepšom prípade na počítačoch. Ich svet sa zúžil na prostredie ubytovne, ich sociálne kontakty s rovesníkmi sú slabé, ich jazykové znalosti zo slovenského jazyka sú minimálne resp. žiadne, čo ešte viac prehlbuje ich sociálnu izoláciu. Niektoré rodiny detí, ktoré nechodia do slovenských škôl sú pasívne, izolované a naopak, poznáme rodiny detí, ktoré naše školy navštevujú, a tie sú aktívnejšie a zapájajú sa do diania okolo seba. Samozrejme, nedá sa to zovšeobecniť.

Na telesnom i duševnom zdraví detí napáchala škody izolácia počas pandémie Covidu. Z tej takmer plynule prešli do traumy vojnového konfliktu a následne do izolácie online vyučovania na ukrajinských školách. Ako sa to na nich prejavilo?

Deti a rodiny strácajú režim, a tým i pocit istoty, že vedia čo sa bude diať zajtra, strácajú schopnosť ovplyvňovať svoj život, môžu upadať do apatie, pocitu bezmocnosti. Môžu mať tiež pocit osamelosti a odmietať i sociálnych pracovníkov, pretože tým priznávajú svoju zraniteľnosť. Už počas Covidu sme sa stretávali so zhoršeným psychickým zdravím najmä u mládeže a tu to máme znásobené vojnou a stratou domova. Práve týmto rodinám a deťom potrebujeme podať pomocnú ruku. Pretože na každom dieťati záleží. Na našich stretnutiach s partnermi v regiónoch potreba povinnej školskej dochádzky často zaznieva aj zo strany pracovníkov Ligy za duševné zdravie, či IPečka, organizácií a ľudí, ktorí sa priamo venujú deťom a poznajú ich problémy a potreby.

S akými odozvami sa stretávate medzi učiteľským zborom?

Mnoho učiteľov a učiteliek nám na stretnutiach vyjadruje veľké sklamanie. Podporu zo strany štátu vnímajú ako minimálnu alebo žiadnu. Nemajú vytvorené adekvátne nástroje pre začlenenie týchto detí, pričom mnohí a mnohé ich vnímajú ako veľmi nadané a šikovné a cítia to ako veľký nedostatok. Na stretnutiach sa venujeme aj problémom vzdelávania detí so špecifickými výchovnovzdelávacími potrebami.  Neposkytnutie či obmedzenie prístupu k vzdelaniu  ich  znevýhodnenie len prehlbuje. V praxi vnímajú naši kolegovia a kolegyne aj fakt, že deti nechodia do slovenských škôl, ale ani v rámci onlinu sa na Ukrajine nevzdelávajú v požadovanej kvalite i kvantite. Nemáme možnosti zisťovať presné štatistiky, ani to nie je našou úlohou, ale na základe reálnej práce v teréne odpovede na tieto otázky neznejú pozitívne.  Stále zostáva mnoho detí mimo slovenských škôl a to aj detí do 16 rokov, aj v kritickom tínedžerskom veku. Práve preto by sme potrebovali povinnú školskú dochádzku. Problém totiž je, že ak sa dieťa nevzdeláva, nikto s tým nič neurobí.  Zasiahnuť môže len rodič, resp. zákonný zástupca. Ak sa ten z rôznych príčin nemôže alebo  nevie  jeho vzdelávaniu venovať,  začína klíčiť problém, ktorý môže prerásť do veľkých rozmerov.

Ja som hlboko presvedčená, že v každom dieťati je túžba po vzdelaní, objavovaní. Je to ako v príbehu o dvoch vlkoch, ktorí žijú vo vnútri nás všetkých. Vyhrá ten, ktorého kŕmiš. Ktorú  prirodzenú túžbu kŕmime v deťoch? Túžbu po vzdelaní alebo tú opačnú?

Anna Dzurusová

Môžeš uviesť príklady z praxe?

Matka s dvomi deťmi prišla na Slovensko po vypuknutí konfliktu. Deti začali navštevovať slovenskú školu, prosperovali, mama bola aktívna v komunite aj mimo nej. Po necelom roku prišla na Slovensko jej príbuzná so svojimi deťmi. V tej chvíli nastal zlom. Deti prestali chodiť do školy, vytvorili si s príbuznými „svoj svet“ a žijú izolovane. Pri komunikácii s našimi pracovníkmi a ich snahe rodine pomôcť, matka na otázku, prečo deti neposiela do školy odpovedala, že to nie je povinné.

Ďalší príklad, ako by to nemalo vyzerať, je ten, kedy škola zaradila sedem a osemročné deti do materskej školy. Argument bol, že nemajú povinnú školskú dochádzku a nech sa trošku naučia slovenský jazyk v škôlke.

Existujú však aj pozitívne príklady, kedy sa školy do procesu inklúzie ukrajinských deti naplno zapojili a snažia sa im vytvárať podnetné prostredie.

Áno, máme aj veľa škôl, ktoré hneď po vypuknutí konfliktu v Ukrajine prijali veľa ukrajinských detí a riešili všetko bez špeciálnej prípravy, ako sa povie „za pochodu“. Jednoducho robili to, čo majú, boli otvorené pre všetky deti bez rozdielu. Ale stále je tu mnoho škôl, ktoré sa tvária, že ich sa to netýka, pričom jediný argument, ktorý by mal opodstatnenie deti odmietnuť, je plná kapacita tried. Tieto problémy majú najmä dva kraje a do určitej miery sa prejavovali už aj pred vojnou. Situácia s ukrajinským obyvateľstvom utekajúcim pred vojnou ho len v plnej miere odkryla.

Ako sa podľa teba táto problematika mala/má riešiť?

Od vypuknutia konfliktu sa tomu mala úplne prirodzene venovať primeraná pozornosť. Obávam sa však, že sa to riešilo len „po povrchu“. Skôr som sa stretla s tým, že školy mali tendenciu pri prejavení sa akýchkoľvek problémov s ukrajinskými deťmi odporúčať ich zákonným zástupcom, aby deti nechali radšej doma na online vzdelávaní. Alebo boli rodičia a ZZ upozornení, aby si nevyberali isté školy, keďže tie majú svoje tempo a ukrajinské deti ho nezvládnu. Ale to je presný opak inklúzie. Pri inklúzii škola vytvára podnetné prostredie pre všetky deti, povedané jednoduchšie: škola  sa prispôsobí dieťaťu, nie dieťa sa prispôsobuje škole.

Myslím si, že Ministerstvo školstva aj NIVAM by mali byť na základe doterajších skúsenosti pripravené systematicky pracovať so školami. Vyjadrenie, že školy sa potrebujú pripraviť, veľmi neobstojí – čo ak sa zákonní zástupcovia a zástupkyne detí z Ukrajiny rozhodnú vo veľkej miere, vzhľadom na vývoj situácie, zapísať deti do slovenských škôl? Kde je tá hranica, že prijať toľko detí sme pripravení, ale ďalšie už nie?

Rovnako, ako niektoré školy pripravujú napríklad rodičom budúcich prvákov informačný materiál vo forme brožúry, ktorú dostanú pri zápise, odporúčame pripraviť takýto dvojjazyčný manuál aj pre rodičov a ZZ ukrajinských detí. Ten by mal obsahovať informácie o fungovaní a pravidlách školy, spôsob komunikácie so školou a pod. Môže byť v tlačenej aj online podobe.

Vhodnejšie ako čakať na to, čo bude, by bolo pripraviť sa na viac možností, scenárov a reálne budovať školy ako otvorené a pripravené prijať všetky deti a sprevádzať ich na istej (náročnej) etape ich životnej cesty. Stačí sa vcítiť do tých detí. Často nemajú dom/domov a hľadajú pre seba to najlepšie…

Anna Dzurusová

Pre pedagogických a odborných zamestnancov i širšiu verejnosť sme v spolupráci s IRC – International Rescue Committee pripravili METODICKÉ VIDEÁ. Ponúkame v nich návod a inšpiráciu ako pracovať s inakosťou v triede, ako nastaviť pravidlá, systém práce, komunikáciu, aby sa práve rozdielnosť stala zdrojom obohatenia a nie odsúdenia. Videá prinášajú témy ako ranné kruhy ako nástroj budovania dobrej školskej klímy, nenásilné a vedome formovanie triedy prostredníctvom otvorenej komunikácie, formatívne hodnotenie, formatívne hodnotenie žiakov s odlišným materinským jazykom. Video, ktoré sme pomenovali Chceli by sme povedať, prináša silné výpovede štyroch mladých ľudí. Sú teda určené pre všetky školy, nielen pre tie, v ktorých sa vzdelávajú ukrajinské deti.  Veríme, že dokážu byť impulzom pre všetkých pedagogických i odborných zamestnancov a zamestnankyne.

Videá nájdete na našom YouTube kanáli.