Po návrate
Po návrate na Slovensko z Kene nastáva kolobeh otázok a odpovedí. Od rodiny, od kamarátov, od kamarátov rodiny a od kamarátov kamarátov. Niektorí sa ma pýtali, či si teraz po skúsenosti žiť v rozvojovej krajine viac cením, čo máme na Slovensku. Áno samozrejme, avšak sú to len maličkosti. Vôbec sa mi nezdalo, že by sa môj život tam drasticky líšil od života tu. Bývala som na peknom byte, teplú vodu sme mali stále, supermarket bol 10 minút pešo, kluby vyzerali rovnako, počet smartfonov na počet ľudí v krajine bol podľa mňa ešte vyšší než u nás a anglicky hovorili skoro všetci. Len pivo možno stálo o 50 centov viac než na Slovensku, v podnikoch podávali horšiu kávu (a mali pomalší servis).
Avšak nemôžem považovať Keňu za kópiu Slovenskej republiky a hovoriť, že neexistujú rozdiely. Rozdiely sú. Nie v ľuďoch, ale v infraštruktúre, spoločnosti a kultúrnych zvykoch. A ako som hovorila všetkým, Keňa je plná kontrastov. Patrí k najmodernejším krajinám na africkom kontinente. V mestách nájdete moderné budovy, luxusné byty a vily, nájdeme tu jedno zo 4 hlavných sídiel Organizácie spojených národov. Nemôžem tiež tvrdiť, že ide o krajinu bez problémov. Ak sa zas prejdete viac na sever ku hraniciam so Somálskom alebo Južným Sudánom, alebo odľahlejších dediniek a slumov, život už nie je tak ľahký. Obchody, benzínové pumpy nájdete síce všade, ale často sa stretávame aj s problémami s nedostatkom pitnej vody, ženskou obriezkou a chudobou.
Ale s istotou môžem povedať, že i na Slovensku o nej vedia mať skreslený pohľad. Môžu za to aj médiá a televízia. Hladujúce deti, epidémie, to je Afrika ako ju ľudia poznajú z mainstremových médií. A obrázky celebrít pózujúcich s malými vysmiatymi deťmi iba rozširujú túto predstavu. Afrika je kontinent, nájdeme tu desiatky rozličných krajín. Veď len celý arabský sever má úplne inú kultúru a históriu než stred a juh. Podobne ako u nás, aj v Keni fungujú stereotypy o bielych ľuďoch. Napríklad, jeden z tých najtradičnejších je, že bieli ľudia nevedia tancovať, stereotyp, ktorý sme sa im poctivo snažili vyvrátiť. Taktiež nás občas hádžu do jedného vreca národností, ako my niekedy hádžeme ich. Som biela, takže som Američan alebo Brit a mám veľa peňazí. Samozrejme, iné odpovede by boli v Alžírsku, v Kongu alebo na Madagaskare, podľa národnosti kolonizátorov. Veľmoci si kedysi rozdelili africký kontinent, aby rozšírili svoje impérium. Po čase odišli a nechali rozvrátené krajiny, nech sa postarajú sami o seba. A oni sa postarali. A to, že s tým občas potrebujú pomôcť, nie je známka slabosti. Je to znak odvahy naďalej bojovať za svoju budúcnosť.
Foto: Vladana Hrivnáková
Dobrovoľnícky pobyt finančne podporil SlovakAid. 
