Obama roztápa srdcia Kubáncov. A čo doposiaľ ľadové diplomatické vzťahy?
Barack Obama sa stal pre Kubáncov aspoň taký populárny ako pápež. A to je latka, ktorú na katolíckej Kube, dosiahne len málokto. Nie je teda žiadnym prekvapením, že prvú oficiálnu návštevu amerického prezidenta po 88 rokoch sledovala nielen medzinárodná komunita, ale takmer každý Kubánec. Či už žije na „ostrove slobody“, alebo v exile.
Napriek rozpačitým snahám kubánskej vlády o posilnenie svojej pozície toho, „kto má navrch a nebude robiť ústupky“, splnila Obamova návšteva svoj účel – získala si srdcia kubánskeho ľudu, ukázala snahu USA o ukončenie studenej vojny medzi krajinami a zanechala nezmazateľný míľnik v kubánsko-amerických vzťahov počas funkčného Obamovho obdobia.
To prvé nebolo až také náročné. Program cesty plný symbolických gest i naživo vysielaný príhovor amerického prezidenta boli pre Kubáncov znakom, že Obama je priateľom ich ľudu tak, ako o sebe viac krát vyhlásil. Raúl Castro pri ňom ťahal za kratší koniec. Stačilo sledovať, ako kubánsky líder znervóznie, keď sa ho vôbec po prvýkrát zahraniční novinári otvorene pýtali na porušovanie ľudských práv na Kube.
Druhým cieľom návštevy, ako sa zhodnú kritici aj podporovatelia Obamovej politiky voči Kube, bola snaha amerického prezidenta čo najviac znemožniť svojmu nástupcovi v Bielom dome návrat k starým chladným vzťahom. Tým sa do dejín zapísal do ako prezident, ktorý začal novú éru, a splnil tým sen mnohým Kubáncom na ostrove aj mimo neho.
Hoci Obama v prejavoch otvorene spomenul rozdiely vo vnímaní ľudských práv, nepredložil kubánskemu režimu žiadne ultimáta. A práve za to žal vlnu kritiky časti disidentov a odporcov nielen v Kongrese. Zatýkanie protestujúcich zo skupiny Dámy v bielom počas pravidelného nedeľného pochodu či Castrove vyjadrenie, že prepustí akéhokoľvek politického väzňa, ak nejaký ešte v kubánskom väzení zostal (vyžiadal si od novinárov zoznam mien, ktorý kubánska opozícia do pár hodín predložila), nahráva do kariet práve tým, ktorí tvrdia, že Kuba je stále tvrdým diktátorským režimom. Obamovo stretnutie so skupinou najvýznamnejších oponentov režimu, medzi ktorými boli bývalí politickí väzni, či jeho „odporúčanie“ Castrovi, aby sa nebál slobody prejavu a hlasu kubánskeho ľudu, sa však dajú čítať ako diplomaticky vyjadrená kritika.
Ako tvrdí sám Obama, je na Kubáncoch, aby zmenili svoju vlastnú budúcnosť. Dnes už pritom nie je otázkou, či obyvatelia Kuby vôbec zmenu chcú. Otázne zostáva, či vytúžené ekonomické zmeny, ako aj uvoľnenie americko-kubánskych vzťahov stačia na to, aby priniesli kubánskej spoločnosti, kde panuje diktát, krok vpred a k lepšiemu. Je totiž celkom zrejmé, že Castrov režim nie je pripravený ani ochotný robiť kľúčové ústupky v oblastiach, ktoré mu nevyhovujú. A tých je, bohužiaľ, stále veľká väčšina.
Autorka: Alexandra Kubizniaková, projektová manažérka Človeka v ohrození. Venuje sa ľudským právam na Kube.
Komentár bol publikovaný v denníku SME.
