Matka invalidnej dcéry: Ako si môžem opraviť dom, keď ledva chodím?

Vojna často najsilnejšie zasiahne tých najslabších. Chorých, bezbranných či starých. Sami sa jej následkom neubránia. Potrebujú našu pomoc.

Situácia na východnej Ukrajine, ktorou už päť rokov otriasa vojnový konflikt, je stále alarmujúca. Konflikt priamo zasiahol 4,4 milióna ľudí. Niektorí svoje domovy opustili, iní však nemohli alebo nechceli z oblasti odísť.

Od septembra začíname pomáhať ľuďom, ktorých životy zasiahla vojna. V nasledujúcich mesiacoch budeme pôsobiť v nárazníkovej zóne v okolí Mariupoľu, kde budeme poskytovať humanitárnu pomoc.

„Starší ľudia, ktorí majú často aj zdravotné problémy, potrebujú pomocnú ruku a ochranu. Živitelia rodín, ktorí prišli o prácu, potrebujú uživiť svoje rodiny. A všetci potrebujú strechu nad hlavou. Náš projekt to všetko prepája,“ hovorí Andrea Najvirtová, koordinátorka rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, ktorá oblasť nedávno navštívila.

Andrea Najvirtová navštívila v septembri oblasti a ľudí, ktorým budeme v nasledujúcich mesiacoch pomáhať. Foto: Tomáš Halász

Ako by sme mohli odísť?

Alja Viktorovna Brodjanskaja má len 57 rokov, ale trápenie, ktoré zažila, sa jej podpísalo na tvári. Keď sa začal konflikt na východnej Ukrajine, spadla jej do záhrady bomba.

Tlaková vlna vyrazila okná, vybila dvere, zničila strechu, vonkajšiu sprchu aj záchod. Počas ostreľovania sa s dcérou schovávali v pivnici. O tri roky neskôr sa ostreľovači vrátili a museli sa znova ukryť. Dom ale opustiť nemohli.

„Moja dcéra je odmalička invalidná, ako by sme mohli odísť?” povzdychne si Alja, ktorá dostáva dôchodok ledva 60 eur. Akoby trápenia nebolo dosť, prednedávnom si ešte aj zlomila nohu a má teraz ťažkosti s chôdzou.

Alja si vlastnými silami opravila záchod, susedia pomohli s hrubou opravou strechy, no práce nie sú dokončené. Dom stále potrebuje opravy.

V troch obciach neďaleko bojovej línie chceme v najbližších mesiacoch zrekonštruovať 50 domov, ktoré boli poškodené pri ostreľovaní a bombardovaní. Zima sa blíži a domy teraz svojich obyvateľov dostatočne nechránia.

Alja V. Brodjanskaja nemohla svoj dom opustiť, ani keď ich s dcérou ohrozovalo bomardovanie. Foto: Tomáš Halász

Drevo je veľká, no nie najväčšia starosť

Piotr Pavlovič Miľko si kvôli vojne nemôže už päť rokov vybaviť protézu dolnej končatiny. Konflikt výrazne otriasol celým sociálnym systémom v oblasti a najvýraznejšie to cítia starí a chorí obyvatelia.

Piotr má 64 rokov a ako dôchodca dostáva mesačne penziu 100 eur. Každú zimu má problém zaobstarať si palivo na kúrenie. Uhlie nie je dostupné a brikety sú veľmi drahé. Drevo na kúrenie ho vyjde 11 až 20 eur mesačne, čo je pätina jeho dôchodku.

Drevo však napriek tomu nie je najväčšia starosť. Piotr žije sám a potrebuje každodenú pomoc s nákupmi, návštevami nemocnice či v domácnosti.

Piotr Pavlovič Miľko si kvôli vojne nemôže už päť rokov vybaviť protézu dolnej končatiny. Foto: Tomáš Halász

V oblasti chceme pomáhať seniorom ako je Piotr. Nebudeme preto len opravovať domy, ale tiež zabezpečovať sociálnu pomoc. Vyškolíme na to sociálnych pracovníkov z obyvateľov, ktorí v tejto oblasti žijú a sú nezamestnaní aj v dôsledku konfliktu.

Asistovať budú s tým, čo je práve treba – od osobnej pomoci seniorom so zdravotnými ťažkosťami, cez výpomoc v domácnosti, nákupy, odvedenie k lekárovi, až po vybavovanie úradných záležitostí. Za svoju prácu získajú mzdu, ktorá pomôže aj ich rodinám.

Ľudí v núdzi je ale v tejto oblasti veľa a naše možnosti sú obmedzené. Spustili sme preto aj kampaň pre pomoc ľuďom na Ukrajine. Každý príspevok môže znamenať viac opravených domov, či asistenciu väčšiemu množstvu seniorov.

Ďakujeme!

 

Do zničených oblastí sa postupne vracia život, no niektoré budovy zostávajú opustené. Foto: Tomáš Halász