Kubánske listy pre Európu

Upršaný bruselský február, Európsky parlament a prázdne stoličky. Na pozvanie švédskej neziskovej organizácie Civil Rights Defenders (CRD) sa stretli európske mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú zlepšiť situáciu ľudských práv na Kube. Cieľom bolo, aby si spolu s členmi Európskeho parlamentu a verejnosťou vypočuli svedectvá a silné príbehy Kubáncov, ktorí boli alebo sú perzekuovaní, pretože hovoria pravdu a odvážne bojujú proti porušovaniu ľudských práv.

Pozvanie nahlas vyrozprávať svoj príbeh v parlamente dostalo osem rodených Kubáncov. Nakoniec prišli traja, a to len vďaka tomu, že v súčasnosti žijú v USA. Ostatní piati aktivisti žijúci na Kube sa z ostrova slobody nedostali. Už na letisku v Havane ich tajná štátna polícia zastavila. Preto tie prázdne stoličky v parlamente.

Tridsať listov

„Nepustiť niekoho z krajiny len tak, bez dôvodu, je jasný príklad porušovania ľudských práv,“ otvoril José Ramón Bauzá, člen európskeho parlamentu pre občiansku spoločnosť, verejné vypočutie.

Na Kube pôsobí veľa mimovládnych organizácií, zanietených aktivistov, novinárov aj študentov, ktorí otvárajú témy porušovania ľudských práv, zvyšujú povedomie o tejto téme, píšu, rozprávajú a… trpia. Oni sami aj ich rodiny. Čelia tyranii zo strany vlády.

Zákaz vycestovať a iné nezmyselné zákazy opakovane obmedzujú ich slobodu. „Vláda si častokrát vymýšľa dôvody na to, aby mohli niekoho poslať do väzenia,“ dopĺňa Rosa María Payá, ktorá stojí na čele platformy Cuba Decide.

Tentokrát obrankyne a obrancovia ľudských práv spojili sily a ozvali sa ešte hlasnejšie. Napísali Európe tridsať listov, v ktorých opísali situáciu, ktorú denno-denne prežívajú. Tvrdú realitu, pre mnohých z nás nepredstaviteľnú, ako aj návrhy riešení, ktoré by mohli Kube pomôcť stať sa demokratickou krajinou.

Traja odvážní v parlamente

Aktivistka Rosa María Payá, dcéra slávneho aktivistu Oswalda Payá, ktorý pred ôsmimi rokmi zomrel pri záhadnej autonehode, čelí podľa jej vlastných slov na Kube absurdnej a vymyslenej perzekúcií. Stojí na čele platformy Cuba Decide, ktorej víziou je priniesť na karibský ostrov demokratizáciu. Spolupracuje s aktívnou opozíciou z radov občianskej spoločnosti – celými komunitami, ale aj náboženskými a inými aktivistami.

Podľa Rosy je potrebné zmeniť celý systém – miestny totalitný režim. Najviac ju znepokojuje právo štátu použiť zbraň proti hocikomu, kto chce tento systém zmeniť. Pre jej aktivity ju napríklad kubánska vláda vníma ako nepriateľku. Na ostrove aj mimo neho opakovane trpela obťažovaním a dokonca aj vyhrážaním sa smrťou.

Juan Adolfo Fernández Saínz pôsobil ako novinár. Keď mal 54 rokov, dostal sa do väzenia. Bol jedným zo 75 kubánskych disidentov Čiernej jari, z ktorých mnohí dostali viac ako 25 rokov. Za čo?

„Bol som nezávislý novinár, písal som články, v ktorých som vyjadroval svoje obavy nad situáciou. Nepáčil sa mi spôsob vládnutia Fidela Castra. Písal som citlivým spôsobom, bez toho, aby som niekoho urážal. Posielal som telegramy do zahraničných organizácií, ktoré ma podporovali v mojej novinárskej činnosti a články publikovali. Alebo som všetko diktoval cez telefón,’“ približuje, ako to v tom čase fungovalo.

Za svoju prácu bol kruto potrestaný. „Je smutné, že ešte aj dnes stále platí pravidlo ‚môžeš mať názor, ale nemôžeš ho povedať’,” skepticky dodáva Adolfo.

Laritza Diversén je nezávislá právnička a riaditeľka právnickej organizácie Cubalex, ktorá poskytuje bezplatnú právnickú pomoc tým, ktorí poukazujú na porušovanie ľudských práv. Laritza počas stretnutia vysvetlila, že veľkým problémom na Kube je fakt, že „ľudia nepoznajú svoje ľudské práva, keďže štát učí len to, čo mu vyhovuje. Ak aj študujete právo na univerzite, o ľudských právach počas celého štúdia nepadne ani slovo.“

Vzdelanie je preto podľa Laritzy kľúčové, aby sa veci na Kube pohli tým správnym smerom.

Dialógom k demokracii

Ľudia na Kube túžia žiť v demokracii a skoncovať s diktatúrou. Počas vypočutia v parlamente viackrát zaznelo, že samotní aktéri, organizácie a aktivisti na ostrove potrebujú medzinárodnú podporu európskych inštitúcií a lepšiu stratégiu.

Anders L. Pettersson vysvetlil, že Európska Únia potrebuje novú stratégiu, pretože to, čo urobila v minulosti, v praxi nefungovalo. Situácia obrancov ľudských práv sa zhoršila. A bez obrancov ľudských práv neexistuje ani skutočná občianska spoločnosť. A bez občianskej spoločnosti neexistuje demokracia.

„Ešte stále cítime nedostatok podpory,” doplnila Rosa María Payá. „A preto sme prišli do Bruselu. Chceme vytvoriť diplomatický tlak – zviditeľniť ľudí a organizácie, ktoré bojujú za lepšiu Kubu. Viesť dialóg medzi EÚ a kubánskou vládou.“

„Okrem toho chceme, aby všetci, ktorým bola vzatá sloboda, boli oslobodení a mohli žiť slušný život,” zhodli sa traja odvážni v parlamente. Podľa ľudsko-právnych organizácií je v súčasnosti vo väzení až 120 politických väzňov.

Všetky listy, ktoré Kubánci napísali Európe, si môžete v angličtine prečítať TU  alebo v španielčine TU.