Kuba. Cieľová destinácia našich emisií

Komentár Dany Marekovej

Naši najvyšší si obľúbili Kubu. No nie ako dovolenkovú destináciu, dojednávajú biznis. Tento týždeň viedol návštevu dvoch ministerstiev na Kube náš financmajster a ani nie pred dvoma týždňami zase na ostrov zavítala štátna Eximbanka.

Vzájomne prospešná pomoc by bola fajn, ale zdá sa, že Slovensko dohaduje projekty za „dumpingových“ podmienok pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Kuba má asi sedemdesiat tepelných elektrární, potenciál a aj chuť zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov z aktuálnych štyroch percent na tridsať. Ale Slováci sa zatiaľ držia overených kotlov.

Našimi verejnými peniazmi nejdú podporiť vývoz progresívnych firiem, ktoré idú s trendom a ponúkajú napríklad fotovoltiku. Našimi verejnými peniazmi Eximbanka radšej rozvíja vzťah so SES Tlmače a ich fosílnymi palivami.

Čo tam po tom, že na Slovensku aj v EÚ im už pomaly odzvonilo. Stále sa nájdu krajiny, kde sa menej dbá na „luxus” typu emisie, na zdravie či, nebodaj, na klimatické záväzky. Príležitosť robí tentoraz nie zlodeja, ale zničenú Kubu.

Tlmačskí strojári majú v hľadáčiku niekoľko zákaziek. Z nich najhorúcejšia, v hodnote takmer sto miliónov eur, sa týka „modernizácie“ šiesteho bloku ropnej elektrárne Mariel blízko Havany.

Eximbanka, ktorá pre SES Tlmače poisťuje vývozný úver, na svojom webe uvádza, že ide o projekt „s menej vážnym negatívnym vplyvom na životné prostredie a/alebo sociálnym dosahom”. Toto sa z priloženej štúdie však dá ťažko zistiť.

Odborníci na posudzovanie vplyvov sa pozastavovali nad jej nejasnosťou. Popri výrazne zvýšených emisiách a riziku prírodných katastrof sme skúmali aj ľudský rozmer. Mal vôbec niekto šancu sa do posudzovania vplyvov projektu zapojiť? Na Kube či u nás, keď už naše peniaze sú v hre?

Asi málokoho prekvapí, že v postfidelovskej republike sa nedá hovoriť o reálnej účasti verejnosti na rozhodovaní. S elektrárňou Mariel bezprostredne susedí komunita La Boca, ktorá bude v prípade neprimeraného znečistenia ovzdušia vystavená zdravotným rizikám.

Ale netreba sa obávať, lebo komunita má svojho „delegáta výboru na ochranu revolúcie“, cez ktorého s ňou investor komunikuje. A keď sa im niečo nepáči, môžu sa obrátiť priamo na vládu či komunistickú stranu, píše sa v štúdii vplyvov.

Takže, kto sa v prípade zákaziek podporených štátnou Eximbankou má šancu pýtať a žiadať o dodržiavanie hodnôt a pravidiel? Žeby my tu na Slovensku? Z miesta, kde svet meníme cez fosílne zákazky podporené z verejných zdrojov.

Hádam už čoskoro nám Eximbanka pri rozhodovaní o projektoch začne odkrývať svoje karty a konečne do hry prizve aj verejnosť.

Komentár bol napísaný pre SME.