Komunitné centrá pomáhajú deťom z vylúčených lokalít aj počas sprísnených pandemických opatrení

Čo znamená vyučovanie na diaľku pre deti z prostredia generačnej chudoby? Napríklad to, že aj keď doma majú pripojenie na internet, možno majú len jeden smartfón a k tomu niekoľko súrodencov, s ktorými zdieľajú jednu izbu a online vyučovanie v rovnakom čase. Alebo je s nimi v miestnosti ešte aj mama, ktorá potrebuje navariť, menší súrodenci, ktorí sa chcú hrať, a oni možno nemajú ani stôl, na ktorom by si urobili úlohy. Možno nemajú ani elektrinu. Alebo len skrátka potrebujú, aby im niekto vysvetlil úlohu, ktorú vidia napísanú v pracovnom liste.

Súčasťou našej dlhodobej práce vo vylúčených lokalitách je aj prevádzkovanie piatich komunitných centier. Sú miestom, kde sa ľudia z okolia môžu schádzať a načerpať iné podnety, než im poskytuje ich každodenná rutina. Prebiehajú tu rôzne komunitné aktivity, ale aj základné a špecializované poradenstvo v oblasti práce, sociálnych vecí či financií.

Pre deti a mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia sú komunitné centrá miestom, kde sa môžu nielen stretávať a rozvíjať v rámci skupinových aktivít, ale aj pracovať na svojom vzdelaní. V centre majú ideálne podmienky na to, aby si v pokoji a sústredene urobili domáce úlohy, majú k dispozícii školské pomôcky a prístup k počítaču, komunitní pracovníci im tiež môžu dovysvetliť veci, s ktorými mali v škole problém. S príchodom pandémie sa však oklieštili nielen aktivity v centrách, ale aj prístup detí k vzdelaniu.

Pripojenie k internetu nestačí

O tom, ako prebiehala naša pomoc so vzdelávaním detí z vylúčených komunít počas prvej vlny pandémie, na jar 2020, sme už písali TU. Keď v lete prišlo uvoľnenie opatrení, zorganizovali sme letnú školu. S nástupom jesene a druhej vlny bolo ešte možné doučovanie v komunitných centrách aspoň v obmedzenom počte detí.

Lockdown, ktorý prišiel tesne pred Vianocami, však zastavil všetky skupinové aktivity v centrách. V najlepšom prípade sa zachovali len individuálne stretnutia. Práce s mládežou však komunitní pracovníci nemajú menej, skôr naopak. Online vyučovanie totiž nie je dostupné či vhodné pre každého a naši kolegovia musia často preberať rolu učiteľov.

V prípade, že deti majú smartfóny, tablety, alebo ojedinele aj počítač, učíme ich prihlasovať sa na online vyučovacie portály a hľadať úlohy, ktoré im učitelia zadali. Veľakrát sme narábať s online nástrojmi učili aj mamy, prípadne sme im radili cez videohovor. Mnoho rodičov, aj tých, ktorí žijú v najbiednejších pomeroch, totiž aj na základe našej dlhodobej spolupráce chápe, aké je vzdelanie ich detí dôležité pre lepšiu budúcnosť.

Aj s dostupnosťou techniky však deti len málokedy majú doma vhodné podmienky na učenie sa. Stredoškolák z Petrovian, ktorý je najmladším zo súrodencov, a tak má izbu sám pre seba, je skôr výnimkou. Bežnejšia je situácia, že v jednej miestnosti žije dokopy viac členov rodiny, spravidla aj ďalších detí, a na sústredenú online výuku skrátka nie je priestor.

Ďalším problémom je to, že aj keď školáci zvládnu prihlásenie a nájdu si úlohy, veľakrát potrebujú asistenciu pri ich vypĺňaní. V nejednej rodine sa vďaka domácemu vzdelávaniu spolu s deťmi učia aj ich rodičia. S náročnejšími úlohami im ale tým pádom nedokážu pomôcť. V bežnom režime v našich komunitných centrách pracujeme aj na zvyšovaní zručností či gramotností dospelých. Počas krízy však nie je vhodný čas pripomínať rodičom ich limity, ktoré si aj sami až pridobre uvedomujú. Naši kolegovia z komunitných centier tak radšej hľadajú cesty, ako môžu oni sami deťom pomôcť s učivom.

Individuálne doučovanie v komunitnom centre

V centrách, ktoré na to majú priestorové kapacity, prebieha počas sprísnených opatrení aspoň individuálne doučovanie. Deti prichádzajú po jednom na hodinu v priebehu dňa, vystriedať sa potrebujú všetky ročníky a všetky predmety. Napríklad vo Sveržove, kde je viac miesta, môžu prísť naraz aj dve-tri deti, a každé môže sedieť v inej triede. Po odchode jedného školáka a pred príchodom ďalšieho sa priestory dezinfikujú.

V praxi tento prístup znamená, že kým v jeseni sa naši kolegovia venovali naraz aj trom-štyrom deťom (prípadne piatim, pokiaľ bol s nimi jeden pracovník a dodržal sa tak počet maximálne šiestich osôb pokope), teraz sa venujú osobitne každému dieťaťu a zaberá to značnú časť dňa. To všetko popri ich ďalšej agende, individuálnom poradenstve pre dospelých či humanitárnej pandemickej pomoci. Zamestnanci komunitných centier sa nateraz stali skutočnými krízovými pracovníkmi, a to aj v oblasti vzdelávania.

Na doučovanie do centra prichádzajú školáci s rôznymi potrebami, na ktoré sa naši kolegovia snažia pružne reagovať. Pokiaľ ide o prácu s počítačom, napríklad v Plaveckom Štvrtku učíme deti pracovať nielen so vzdelávacími portálmi, ale aj s Wordom a Excelom, vyhľadávať informácie na internete, či si jednoducho robiť poznámky, keďže na takýto typ samostatnej práce nie sú, hlavne prospechovo slabší študenti, zvyknutí.

Veľa detí, ktoré sú bez prístupu k internetu, dostáva namiesto online úloh vytlačené zadania. Aj v taktomto prípade potrebujú od našich kolegov aspoň uistenie, či napísanú úlohu pochopili správne. Väčšina úloh je zameraná na opakovanie staršieho učiva, deti však rýchlo zabúdajú a je potrebné im veci odznova vysvetľovať. Kým deti chodili do školy, bolo to jednoduchšie, lebo preberanú látku im už počas vyučovania vysvetlili učitelia. Teraz to musia robiť komunitní pracovníci, ktorí nemajú pedagogické vzdelanie a sami si v niektorých témach nie sú istí. Má to však aj pozitívny rozmer – deti vidia, že sa naši kolegovia nevzdávajú a snažia sa hľadať riešenia, čím školákov inšpirujú.

Školáci sa väčšinou chcú učiť a nadprácu našich kolegov si veľmi vážia. Chýbajú im však kontakty s rovesníkmi a pocit, že niekam idú. To sa týka hlavne detí, ktoré nemôžu ísť do komunitného centra ani individuálne, lebo na to bohužiaľ nie sú vhodné podmienky. Kontakt s deťmi sa však snažíme udržiavať aj inak. Napríklad v Petrovanoch komunikujú deti s naším kolegom cez skupinu na sociálnej sieti a keď sa potrebujú o niečom poradiť, je možné stretnúť sa vo dvojici v bezpečnej vzdialenosti aspoň na ulici.

Spolupráca so základnou školou

„Spočiatku bolo v niektorých prípadoch potrebné presviedčať učiteľov, aby to s deťmi nevzdali len preto, že žiju vo vylúčených lokalitách. Ubezpečiť ich, že deťom vieme sprostredkovať úlohy a pomôcť či už s nimi alebo s kontaktovaním pre online výučbu. Napokon sa nám podarilo nadviazať so školami celkom peknú spoluprácu, samozrejme to však nie je rovnaké vo všetkých lokalitách,“ hovorí Lenka Zápotocká, metodička a koordinátorka našich komunitných centier.

V Kojaticiach, kde pod naše komunitné centrum spadá 50 základoškolákov, ktorí sú všetci bez prístupu k internetu, nie sú momentálne ani podmienky na individuálne doučovanie. „Pripravené materiály učitelia donesú do centra, my ich rozdelíme podľa tried, roznesieme a potom vypracované zbierame. Pokiaľ je pre deti niektorá úloha náročnejšia, napíšu k nej pre učiteľov poznámku, a tí na základe toho nabudúce úroveň úloh prispôsobia,“ hovorí Mária Lichvárová, garantka komunitného centra.

V Petrovanoch prináša do centra úlohy pre deti bez pripojenia na internet (je ich necelá polovica) riaditeľka základnej školy, rozdelené už s menovkami pre každé dieťa. Naši kolegovia ich deťom roznesú a ak je to potrebné, pomáhajú so zadaniami aspoň na diaľku. Vo Sveržove preberajú rodičia úlohy pre svoje deti na podpis, deti si ich potom samy prinesú do centra. Riaditeľ školy konštatuje, že úroveň detí, ktoré si úlohy vypracujú v komunitnom centre s pomocou našich kolegov, je vyššia než v okolitých obciach, kam chodia len terénni pracovníci a deťom nemá kto poradiť.

V Roškovciach a Plaveckom Štvrtku sa distribúcia úloh nerieši cez našich komunitných pracovníkov, keď to však deti potrebujú, prídu s úlohami na individuálne doučovanie do centra a naši kolegovia sa im intenzívne venujú. Nie je však momentálne v ich silách ustriehnuť, či všetky školopovinné deti v komunite úlohy naozaj dostali alebo vypracovali.

Ako pokračovať ďalej

Individuálne doučovanie sa týka hlavne detí z druhého stupňa ZŠ. Prichádzajú však aj stredoškoláci, ktorí potrebujú pomôcť s úlohami, ktoré im škola posiela poštou, prípadne sa pripojiť na počítači v centre k online vyučovaniu. Sú to väčšinou študenti stredných odborných škôl a učilíšť, ktorí kvôli pandémii teraz nemajú možnosť praxe a zadania robia väčšinou len zo slovenčiny, matematiky či iných teoretických predmetov. Podobne, ako základoškoláci, však nie všetci zvládajú náročnejšie úlohy a potrebujú asistenciu našich kolegýň a kolegov.

Vďaka štipendiám sme niektorým stredoškolákom mohli pomôcť aspoň čiastočne aj tým, že prostriedky, ktorými by si za normálnych okolností platili cestu do a zo školy, sa použili na nákup tlačiarne alebo počítačového softvéru. Jednej mladej cukrárke sa dokonca za štipendium kúpila kuchynská váha a pomôcky na vykrajovanie, aby si mohla trénovať v domácnosti bez elektriny aspoň nepečené cukrovinky.

Deti z prvého stupňa ZŠ síce vynechali najmenej prezenčného vyučovania, no ani ich situácia nie je ideálna. Niektorí rodičia sa aj napriek tomu, že sa školy znovu otvorili, boja pustiť svoje deti na vyučovanie, a tak aj naďalej fungujú v krízovom režime a dostávajú vytlačené úlohy. Niektorým deťom zasa chýba vhodné oblečenie. Svoje staré už vynosili a kvôli veľmi chudobným podmienkam rodičia nemajú možnosť kúpiť im napríklad nové zimné topánky. Stalo sa však už aj to, že autobus, ktorý deti vozí do školy, nemohol do osady kvôli snehovej kalamite prísť celé tri dni.

Situácia je náročná nielen pre deti, ktoré túžia po vzdelaní, ale aj pre našich kolegov a kolegyne, ktorí sa snažia robiť, čo sa dá, aby im učenie aspoň trochu uľahčili, a to aj nad rámec svojich obvyklých pracovných povinností. Medzitým sa snažíme aj o zlepšovanie spolupráce so školami. Chceme im ukázať, že komunitné centrá vedia byť relevantým partnerom. Veríme, že sa situácia čoskoro zlepší a deti z prostredia generačnej chudoby neprídu o svoju šancu na lepší život.