Jazyková a odborná príprava azylantov (2005 – 2007)

Projekt JOPA – Jazyková a Odborná Príprava Azylantov a žiadateľov o azyl – bol realizovaný Rozvojovým partnerstvom JOPA (pozri bližšie info o členoch nižšie). Rozvojové partnerstvo bolo členom Nadnárodného partnerstva MOLE (More Options: Labour and Education).

Kľúčové aktivity projektu :

• Vytváranie systémového riešenia jazykovej a odbornej prípravy azylantov a žiadateľov o azyl

• Vypracovanie metodiky na vyučovanie slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre azylantov a žiadateľov o azyl a následné pilotné overovanie v azylových zariadeniach Ministerstva vnútra

• Vytvorenie systému tréningových modulov zameraných na získanie základnej orientácie, sociálnych a pracovných zručností cieľovej skupiny

• Zavedenie „Podporovaného zamestnávania“ ako inovatívneho prvku do systému odbornej prípravy azylantov s cieľom ich pracovnej integrácie

• Formovanie pozitívneho postoja potencionálnych zamestnávateľov voči cieľovej skupine

• Empowerment „posilňovanie“ cieľovej skupiny ako súčasť celkovej stratégie zamestnanosti azylantov a zvýšenie ich samostatnosti pri obhajovaní svojich práv vo vzťahu k sociálnemu postaveniu v spoločnosti formou aktívneho zapojenia sa do riešenia azylovej problematiky

• Testovanie nových prístupov pri práci s azylantami a žiadateľmi o azyl, ktoré odrážajú ich priame potreby a vyzbrojujú ich potrebnými zručnosťami s cieľom adekvátnej prípravy na otvorený trh práce.

Cieľovou skupinou v rámci projektu JOPA boli: žiadatelia o azyl, azylanti, cudzinci na tolerovanom pobyte, cudzinci na dočasnom útočisku

Realizované aktivity:

• Príprava a vypracovanie „metodickej príručky na vyučovanie slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre azylantov a žiadateľov o azyl“ v spolupráci s partnerom – Katedra slovenského jazyka a literatúry, Fakulta Humanitných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

• Pilotné overovanie vypracovanej metodiky v spolupráci s partnerom – Katedra slovenského jazyka a literatúry, Fakulta Humanitných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

• Poskytovanie tréningov „Orientačný balík“ zameraných na získanie všeobecnej orientácie v azylovej procedúre a socio-ekonomických podmienkach Slovenska pre žiadateľov o azyl v azylovom zariadení Liptovské Vlachy pri Ružomberku a Integračnom stredisku vo Zvolene, v spolupráci s partnerom – Agentúra Podporovaného Zamestnávania, Banská Bystrica

• Poskytovanie tréningov „Získavanie sociálnych a pracovných zručností“ pre azylantova žiadateľov o azyl v Integračnom stredisku vo Zvolene, v spolupráci s partnerom-Agentúra Podporovaného Zamestnávania, Banská Bystrica

• Poskytovanie balíka komplexných služieb v rámci programu „Podporované zamestnávanie“ pre azylantov, vybraných žiadateľov o azyl (spĺňajúcich zákonom stanovené podmienky možnosti uzavretia pracovného pomeru), cudzincov na tolerovanom pobyte a cudzincov na dočasnom útočisku žijúcich v Integračnom stredisku vo Zvolene a mestách stredného Slovenska – Ružomberok, Zvolen, Banská Bystrica, Lučenec v spolupráci s partnerom- Agentúra Podporovaného Zamestnávania, Banská Bystrica

• Informačné stretnutia so zamestnávateľmi

• Vypracovanie manuálu odbornej prípravy azylantov a žiadateľov o azyl v rámci pracovnej integrácie

• Nadnárodná spolupráca (zdieľanie dobrej praxe, výmena skúseností pri jazykovej príprave a pracovnej integrácií cieľovej skupiny)

Dlhodobá účinnosť efektov realizácie projektu – podporno-motivačných aktivít – sa prejavila vo väčšej samostatnosti a aktivite cieľovej skupiny azylantov a žiadateľov o azyl. Absolvovaním tréningových programov zameraných na získanie základnej orientácie, sociálnych a pracovných zručností sa prenáša primárna integračná aktivita zo sociálnych pracovníkov mimovládnych organizácii a Migračného úradu na samotného azylanta a žiadateľa o azyl. Azylant a žiadateľ o azyl už nie sú len pasívny prvok v nesystematickej integrácii, ale vďaka získaným vedomostiam a zručnostiam ovládajú, kontrolujú a môžu ovplyvňovať azylovú procedúru i samotnú integráciu.

Získaním jazykovej a odbornej prípravy sa zlepšili možnosti cieľovej skupiny uplatniť sa na trhu práce, nájsť si zamestnanie, stať sa sociálne a finančne sebestačnými a nebyť závislý na sociálnej pomoci štátu. Absolvovaním podporno-motivačných aktivít získali azylanti a žiadatelia o azyl zručnosti potrebné k plnohodnotnému uplatneniu sa na otvorenom trhu práce – naučili sa vypracovávať vlastný životopis, žiadosť o prijatie do zamestnania, sprievodný list, správne vyplňovať úradné tlačivá a pod., taktiež ovládať PC, tlačiareň, telefón, fax, Internet, teda komunikačné prostriedky nedostupné väčšine z nich.

Rozvojové partnerstvo JOPA

Členmi Rozvojového partnerstva JOPA sú občianske združenie Človek v ohrození, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Katedra slovenského jazyka a literatúry a Agentúra podporovaného zamestnávania Banská Bystrica.

Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Katedra slovenského jazyka a literatúry

Dlhoročným prevažujúcim poslaním katedry je príprava učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov v špecializácii slovenský jazyk a literatúra. Od roku 2005 katedra v spolupráci s Metodickým centrom UMB pripravila a odborne garantuje výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka pre zahraničných študentov UMB.

V rámci partnerstva JOPA bola táto katedra odborným garantom prípravy metodiky výučby slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre azylantov a žiadateľov o azyl.

Agentúra podporovaného zamestnávania, n.o., Banská Bystrica

Agentúra podporovaného zamestnávania, n.o. poskytuje nasledovné služby:

• pomoc pri zamestnávaní občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou

• sociálno-právne a finančné poradenstvo

• zosúladenie predstáv zamestnávateľa a klienta

• prieskum trhu práce z hľadiska voľných pracovných miest pre občanov so ZPS

Nadnárodné partnerstvo MOLE – More Options: Labour and Education!

Členovia Nadnárodného partnerstva:

o DP SAGA, Nemecko

o DP Land Ahoy, Nemecko

o DP NET 2005, Česká republika

o DP JOPA, Slovensko

Na medzinárodnej úrovni bolo uzatvorené Nadnárodné partnerstvo (Transnational Co-operation Partnership, TCP) medzi Rozvojovými partnerstvami z Českej republiky, Nemecka a Slovenska. Partnerstvo sa nazývalo MOLE – More Options: Labour and Education! (Viac možnosti: práca a vzdelanie). Cieľom Nadnárodného partnerstva bola vzájomná výmena informácii a spolupráca pri realizácii národných projektov. Naši partneri realizovali projekty podobné nášmu projektu, s cieľom jazykovo a odborne pripraviť azylantov a žiadateľov o azyl a pomôcť im pri integrácii a uplatnení sa v spoločnosti

V rámci Partnerstva boli vytvorené tri pracovné skupiny (Working groups, WG): WG Policy, WG Empowerment a WG Evaluation.

Cieľom pracovnej skupiny WG Empowerment bolo zlepšenie vedomosti cieľovej skupiny o zamestnávaní a súvisiacich otázkach s cieľom poskytnúť pracovné príležitosti, predchádzať nelegálnej práci a nelegálnej pracovnej migrácii. Toto bolo dosiahnuté vypracovaním a šírením materiálov súvisiacich s uvedeným problémom, informovaním o rozdieloch medzi legálnou a nelegálnou prácou a dopadoch na azylanta pri vykonávaní nelegálnej práce.

Dôvod vytvorenia pracovnej skupiny WG Policy vychádza z predpokladu, že práca a kvalifikácia azylantov a žiadateľov o azyl je v záujme cieľovej skupiny ale i prijímajúceho štátu a spoločnosti. Cieľom pracovnej skupiny bolo informovať politických predstaviteľov na európskej úrovni o prístupoch, ktoré poskytujú úspechy pri zamestnávaní a zvyšovaní kvalifikácie azylantov a vplývať na tvorbu Európskej politiky v uvedenej oblasti.

Hlavným cieľom pracovnej skupiny WG Evaluation bola supervízia evaluácie činnosti TCP. Táto skupina v záujme pravidelného informovania a vyhodnocovania aktivít TCP úzko spolupracovala so Steering group a evaluátormi jednotlivých národných projektov.

Projekt JOPA bol spolufinancovaný Európskou Úniou, prostredníctvom Iniciatívy Spoločenstva EQUAL.

Ďalšie informácie:

Skúsenosti s realizáciou projektu JOPA – články od pracovníkov projektu

Umiestňovanie azylantov na trhu práce

„Jedným z cieľov projektu JOPA je zvyšovať potenciál azylantov vo vzťahu k zamestnateľnosti a v konečnom dôsledku umiestnenie azylantov na slovenskom pracovnom trhu.

Za touto pomerne dlhou vetou sa však skrýva oveľa dlhší proces, ktorý sme započali začiatkom roka 2005. S hocakoveľkým entuziazmom sme sa vrhli do realizácie cieľov, hneď na začiatku sme sa stretli s veľkou prekážkou – jazyková bariéra. Jednoducho aj u nás platí – v ktorej krajine si, tou rečou rozprávaj. Dvakrát to platí, ak si chceš nájsť zamestnanie. Viete si predstaviť Saihu, ktorá bola v domovskej krajine predavačkou v supermarkete, ako pri otázke, či majú to tričko aj v inej farbe odpovie: „To máte takú velká chndá.“ Preklad: „Hnedé máme len veľké čísla.“ Takže proces zamestnávania sa zbrzďuje a my sa snažíme s lekciamu slovenčiny rozpoznávať pracovné zručnosti a skúsenosti z predchádzajúcich rokov, ktoré by mohli azylanti uplatniť na aktivačných prácach. Tu sa stretávame s rôznymi prístupmi. Niekde nás nechcú ani vidieť, pretože pracujúci Slováci na AP robili všetko, len nepracovali. Nuž a organizáciám väčšinou jedna takáto skúsenosť stačí. Ale na druhej strane sme sa stretli aj s úplne bezproblémovým prístupom, kedy po prvom stretnutí už na druhý deň Goran šmirgloval lavice.

Svetlou stránkou jazykovej bariéry je situácia, kedy sa práve dokonalá znalosť cudzieho jazyka stáva devízou, ktorá sa dá premeniť v zamestnanie – lektor, alebo učiteľ. V takomto prípade by sa zdalo, že už máme vyhraté, ale zabudli sme na iné kultúrne prostredie v ktorom náš azylant doteraz žil. A tento faktor prináša veľmi zaujímavé situácie, ale o tom nabudúce.

PS: Taká perlička. Po zaevidovaní sa na ÚP má každý azylant povinnosť doniesť každý druhý týždeň papierik, na ktorom je potvrdenie od potenciálneho zamestnávateľa, že sa u neho uchádzal o zamestnanie. Keď si predstavím niekoho kto práve prišiel do úplne cudzieho mesta, nevie kde je sever, nevie reč a pobehuje s papierikom po uliciach, neviem či sa smiať, alebo………..“

Inka Zibrinová, sociálna pracovníčka

Výučba slovenčiny

„Cieľom projektu JOPA je aj vytvorenie pracovných listov a metodickej príručky na vyučovanie slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre azylantov a žiadateľov o azyl. Vypracovaním pracovných listov a metodickej príručky sa zabezpečí systematické jazykové vzdelávanie azylantov a žiadateľov o azyl v SR.

Posilnením jazykového vzdelávania azylantov na Slovensku sa zlepší obmedzená možnosť zamestnania sa tejto znevýhodnenej skupiny na trhu práce. Uvedomujeme si, že práve vylúčenie z trhu práce je často hlavným dôvodom celkového sociálneho vylúčenia tejto skupiny.

Jedným z dôležitých cieľov, na ktorý sa zameral projekt JOPA, je vytvoriť vhodné učebné texty, ktoré by prístupnou a pútavou formou pripravili azylantov ako aj žiadateľov o azyl samostatne aplikovať osvojené rečové zručnosti. Cieľom jazykovej prípravy je vybudovať a upevniť základné komunikačné kompetencie azylantov, s dôrazom na praktické používanie jazyka v každodenných situáciách. V slovenčine, ako flektívnom jazyku, je dôležitá aj znalosť gramatických javov. Pri tvorbe pracovných listov a metodickej príručky však nebudeme vychádzať len z gramatickej metódy. Gramatická metóda síce poskytuje systematický a detailný výklad gramatických javov, ale jej nevýhodou je schématickosť a problémy v „živej komunikácii“, keď azylanti síce vedia správne dopĺňať cvičenia zamerané na gramatiku, ale nevedia rozprávať.

Naším cieľom je vytvoriť komunikatívnu učebnicu, vo forme pracovných listov, v ktorých gramatika bude prostriedkom k vyjadreniu určitého myšlienkového obsahu. Pracovné listy budú rozdelené do štrnástich lekcií. K jednotlivým lekciám budú vytvorené metodické postupy ako dané jazykové javy vysvetľovať. Lekcie budú obsahovať súvislé texty, texty dialogického typu, ktoré vychádzajú z reálnych životných situácií a veľa rôznorodých komunikatívnych cvičení.

Vyučovanie slovenského jazyka utečencov je v každom prípade zaujímavé, ale niekedy môže byť aj obtiažne. Uvedomme si, že v triede máme študentov z tých najrôznejších krajín sveta (Kongo, Togo, Srí Lanka, Afganistan, Irán, Irak, Pakistan, India, Čečensko, Mongolsko, Gruzínsko…). Študenti sú rôznych vekových kategórií (väčšinou od 20 do 60 rokov) a samozrejme aj rôzneho vzdelania.

Frekventantov, teda účastníkov kurzu slovenského jazyka, zvyčajne rozdeľujeme do dvoch študijných skupín. Prvú skupinu tvoria rusky, respektíve slovansky hovoriaci frekventanti. Druhú skupinu tvoria frekventanti z neslovansky hovoriacich krajín.

Frekventanti zo slovansky hovoriacich krajín zvyčajne nemajú problémy zvládnuť slovenský jazyk. Slovenčinu zvládajú v rýchlom tempe bez výrazných chýb.

Pri výučbe frekventantov z neslovansky hovoriacich krajín postupujeme pomaly, krok za krokom. Pre niektorých frekventantov (najmä frekventantov hovoriacich semitskými jazykmi – arabčinou a pod.) je obtiažne písať a čítať latinkou, preto sa zvyčajne prvé hodiny venujeme iba písaniu a čítaniu. Pre našich „študentov“ vyzerá určite hrôzostrašne čítanie slov s viac ako troma konsonantmi (napr. krk, zmrzlina, srdce, streda, atď.) Pri nacvičovaní dialógov sa zásadne nikto nikdy nestretáva vo štvrtok o štvrtej, pretože povedať päť konsonantov spolu je pre cudzincov veľmi ťažké. Francúzski hovoriaci frekventanti z afrických krajín majú často problémy s čítaním konsonantov -ch a -h, ktoré zvyčajne čítajú ako -k (napr. kuchyňa = kukyňa).

V tejto skupine frekventantov postupujeme pomaly, od zvládnutia úplných základov – predstavenie sa, pozdravy, základné zdvorilostné frázy, cez základnú slovnú zásobu substantív a adjektív. Vo výučbe smerujeme k zvládnutiu základných gramatických pravidiel slovenčiny, aj keď zvládnutie gramatiky nie je našim cieľom. Prvým kameňom úrazu sa často stávajú rody substantív. Frekventanti nerozlišujú prirodzený a gramatický rod a vychádzajúc z prirodzeného rodu substantív sa našim „študentom“ zdá byť čudné, prečo slovo dievča je stredného rodu, keď je to evidentne žena, a teda, mal by to byť rod ženský. Taktiež, prečo je slovo stolička rodu ženského a slovo pero rodu stredného. Žiaľ, zvládnutie rodu substantív je nutné z dôvodu tvorenia správnych sufixov pri adjektívach, v tvorení plurálu a vôbec pri správnej deklinácii substantív. Frekventantom zvyčajne pomáhame pomôckou majoritných koncoviek rodu (substantíva zakončené na -a sú zvyčajne ženského rodu…). Pre cudzincov je chyba zle určeného rodu typická (napr. ten stolička je pekná, tá dievča je pekná..). Pri fixovaní rodov substantív sa osvedčilo používanie ukazovacích zámen (ten, tá, to) spolu so substantívami (ten stôl, tá stolička, to pero…). Pri čítaní, opakovaní, alebo vymenovávaní substantíva hovoríme vždy spolu so zámenom, čím fixujeme zapamätanie si a zautomatizovanie rodu pri jednotlivých substantívach. Metóda upevňovania rodu sa nám osvedčila viac ako používanie latinského, prípadne anglického variantu Masculinum, Femininum, Neutrum.

Miriam Uramová, lektorka jazykovej prípravy

Skúsenosti so zamestnávateľmi

Všetko je to o človeku. A je jedno, či je majiteľom malej firmy, alebo konateľom nadnárodnej spoločnosti, ku ktorému sa mimochodom nemáme šancu dostať. Takže presnejšie – o personálnom manažerovi nadnárodnej spoločnosti. Je to o tom, aký postoj má vybudovaný, alebo, aká je jeho spontánna asociácia pri vyslovení slova azylant, alebo utečenec. Postoj je príliš silné slovo, lebo sa v skutočnosti s témou „utečenci“ vôbec nestretávajú. Takže podľa doterajších skúseností by som si zamestnávateľov dovolila rozdeliť do niekoľko skupín:

1. „Vy ste spadli z mesiaca?!“- tento zamestnávateľ je zhrozený a spravodlivo čúlený, lebo nechápe, prečo sa niekto zaoberá zamestnanosťou niekoho, kto spadol z palmy, keď je toľko „našich“ ľudí bez práce.

2. „Profesionálny personálny manažer“ – s príslušným úsmevom, vyplní dotazník, založí, nechá visieť vo vzduchu otáznik, na ktorý vie odpoveď už pri vstupe nášho človeka do miestnosti.

3. „Potrebujem, ale….“- je to väčšinou majiteľ menšej firmy, ktorý chce niekoho na konkrétnu pozíciu, ale nemá čas ani chuť sa zapodievať s nuansami, ktoré by prišli v súvislosti so slabou znalosťou jazyka, iným spôsobom myslenia a pod.

4. „00″ – to sú tí, ktorých sme oslovili žiadosťou, poslali profesný CV v požadovanej forme a jazykoch, no neunúvali sa poslať ani zamietavú odpoveď.

5. „Pani empatická“ – nuž, má veľké sociálne cítenie, vypočuje si so záujmom dramatický osud, ale pokiaľ by zamestnať tohto človeka znamenalo viac, ako presunúť papier z jednej kopy na druhú, tak sa nám s ľútosťou porúča.

6. „Človek“ – tento typ hľadá spôsob, akým by mu mohol byť náš azylant užitočný, ak ho nájde a cení si to, čo by mohol do jeho firmy priniesť, tak je mu nápomocný nielen v práci, ale aj v osobnom živote.

7. „Altruista“ – sa snaží pomôcť aj keď by to malo byť páranie svetra, ktorý on práve doplietol, obrazne povedané. Obetavý človek, nehľadiaci na to, či on z toho môže mať nejaký úžitok.

Viete, čo je úžasné? Že sme pri snahách zamestnať „našich ľudí“ naozaj stretli aj posledné dva typy.

Inka Zibrinová, sociálna pracovníčka

Získavanie sociálnych a pracovných zručností

Od novembra 2005 je s azylantmi realizovaný vzdelávací kurz pod názvom „Získavanie sociálnych a pracovných zručností“. Na základe predchádzajúcich skúseností s realizáciou podobných kurzov pre ľudí so zdravotným postihnutím môžem konštatovať, že práca s azylantmi je náročnejšia. Hlavným dôvodom je jazyková bariéra. Azylanti sa síce väčšinou dohovoria po slovensky, ale na kurzoch sa venujeme aj odborným výrazom, ktorým nerozumejú alebo ich nechápu. Snažím sa im preto všetko vysvetľovať na názorných príkladoch. Žiaľ aj ich skúsenosť z krajiny pôvodu je rozdielna a tak mnohé príklady ešte nezažili v praxi. Rozdielom medzi prácou s ľuďmi so zdravotným postihnutím a azylantmi je aj ochota spolupracovať. Azylanti na rozdiel od ľudí so zdravotným postihnutím nemajú takú ochotu spolupracovať. Vo väčšej miere sa spoliehajú na pomoc štátu alebo mimovládnych organizácii. Majú pocit, že potom ako im bol na Slovensku udelený azyl, by sa o nich mal postarať štát a pasívne čakajú na to, čo sa s nimi stane. Kurz „Získavanie sociálnych a pracovných zručností“ reaguje aj na tento ich postoj, keď im je prezentovaný slovenský sociálny systém, fungovanie trhu práce a nástroje na podporu zamestnanosti.

I napriek menšej aktivite súčasných účastníkov kurzu je celkovo možné hodnotiť prínos kurzov pre azylantov veľmi pozitívne. I keď momentálne ešte nedokážu kvalitne narábať so všetkými informáciami, ktoré sú im poskytnuté, myslím si, že časom pochopia význam týchto a v budúcnosti ich využijú.

Mgr. Peter Barin, riaditeľ Agentúry podporovaného zamestnávania, n.o., Banská Bystrica

Zdieľaj na: