Dôstojné bývanie pre všetkých

Program Shelter vracia ľuďom, ktorí museli kvôli vojne na Ukrajine opustiť svoje domovy, nielen strechu nad hlavou, ale aj dôstojnosť.

V súčasnosti je na Ukrajine približne 5 miliónov vnútorne vysídlených ľudí, ktorí kvôli vojne prišli o strechu nad hlavou. V Zakarpatskej oblasti sa ich od začiatku vojny pohybuje okolo 400 000. Človek v ohrození im pomáha v rámci Programu Shelter. Voľne by sme mohli tento výraz preložiť ako prístrešok, úkryt, príbytok.

Hlavným cieľom programu je poskytnúť vnútorne vysídleným osobám prístrešie s prístupom k vzdelaniu, službám a živobytiu a pomôcť im postaviť sa znovu na vlastné nohy. Snažíme sa, aby mali aspoň aké-také súkromie, prístup k hygienickým zariadeniam, ku kuchyni a tiež spoločenské priestory aj priestory vhodné pre deti.

Kolektívne centrá

Medzi najzraniteľnejšie vnútorne vysídlené osoby patria ľudia, ktorí žijú v takzvaných kolektívnych centrách. Mnohé z nich totiž nie sú vhodne vybavené na dlhodobé bývanie. Vo väčšine žijú aj  zraniteľné skupiny obyvateľstva, teda starší ľudia, ľudia so zdravotným znevýhodnením či matky s deťmi.

V mnohých kolektívnych centrách chýbajú bezbariérové sprchy a vo viac ako tretine z nich je celkovo nedostatok hygienických zariadení. Vyše polovica nemá hygienické zariadenia oddelené zvlášť pre ženy a pre mužov.

Sedemdesiat percent z nich potrebuje nejakú formu opravy – vymaľovať, opraviť vodoinštaláciu, vymeniť dvere a okná, zrekonštruovať zateplenie či vykurovací systém. Väčšina z nich by potrebovala aj nové kuchynské a jedálenské vybavenie, práčky a sušičky, uteráky.

Regionálna štátna administratíva v Zakarpatsku nám poskytla zoznam budov, ktore treba opraviť alebo vybaviť zariadením. Niektoré budovy sme identifikovali aj na základe mapovania potrieb v regiónoch, prostredníctvom našich terénnych koordinátorov. Budovy zariaďujeme podľa našich interných štandardov.

Bolo náročné sledovať podmienky, v akých presídlené rodiny žijú. Veľa ľudí sa nemá kam vrátiť a žijú v kolektívnych centrách na západe Ukrajiny dlhodobo. Ak im chceme pomôct žiť dôstojne a začať nanovo niekde inde, je nevyhnutné, aby sme zlepšovali podmienky pre život v týchto centrách.

Andrea Bednáriková, manažérka programu Shelter

Naša pomoc v číslach

V roku 2022 sme sa zapojili do renovácie a distribúcie nábytku v 35 kolektívnych centrách a 20 modulárnych domoch vo všetkých 6 oblastiach Zakarpatska pre 2240 príjemcov. Vykonali sme ľahšie opravy v 37 interiéroch, ktoré sa využívajú buď ako priestory vodné pre deti, alebo aj ako bombové úkryty.

V tomto roku sme zatiaľ pomohli vytvoriť ubytovanie pre 234 ľudí v 8 kolektívnych centrách a 12 modulárnych domoch. Do konca roka zariadime ešte ďalších 9 kolektívnych centier, z toho štyri ubytovacie zariadenia sa nachádzajú v rehabilitačných centrách pre deti. Budú tak môcť ubytovať aj rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením.

Naša pomoc v príbehoch

Velykyi Bychkiv

Budovu bývalého lýcea zrenovovala naša partnerská organizácia Člověk v tísni a my sme ju vybavili kuchynskými spotrebičmi, riadom a posteľnou bielizňou. Určená je primárne pre rodiny s deťmi, ktoré museli opustiť svoje pôvodné domovy nachádzajúce sa vo vojnovej zóne.

Ženy s deťmi, ktoré tu získali nové bývanie, dovtedy žili v spoločných miestnostiach aj s celkom neznámymi ľuďmi. Súkromie si nevedia vynachváliť. S deťmi rady trávia čas v spoločnej kuchyni, kde môžu kedykoľvek pripraviť čerstvé jedlo, alebo len zdieľať svoje každodenné radosti a starosti. Býva tu i sedemčlenná rodina, ktorá má konečne aspoň ako-také súkromie v dvoch vlastných izbách.

Nie je to ozajstný domov, ale oproti tomu, kde sme boli pred tým, sú tu omnoho lepšie podmienky.

ukrajinské mamy zo sheltru vo Velykom Bychkive

Mukačevo

Nadiia je mladá sympatická mama štvorročného Timura. Pochádza z ukrajinského mesta Krivij Rih. Po ruskej invázii jej manžela okamžite povolali do armády, a tak spolu so synom nasadli na evakuačný vlak a pricestovali do Mukačeva. Takmer 1,5 roka bývali v miestnom internáte, ale v júli Nadiia ako jedna z prvých dostala kľúče od bytovej jednotky v modulárnom dome, ktorý sme tiež pomáhali zariaďovať v rámci programu Shelter.

Mladá žena je tu veľmi spokojná a páči sa jej najmä sloboda a súkromie, ktoré v predchádzajúcom ubytovaní nemala, keďže ho zdieľala s inými ženami. Jej syn Timur je nadšený z poschodovej postele a omnoho viac času trávi na čerstvom vzduchu. O svoju rodinu na Ukrajine sa veľmi bojí a čaká, kedy to všetko skončí a budú môcť byť spolu.

Čas čakania na koniec vojny sa snaží využiť aktívne, aby sa nepoddávala negatívnym myšlienkam a psychicky neupadala. Upratuje si svoj nový domov, zapája sa do rôznych aktivít, navštevuje podujatia a venuje sa synovi, ktorý takmer polovicu svojho života musí žiť mimo domova, bez otca.

Serednie

Súrodenci Ilona a Roman so svojim otcom, ale aj iné rodiny z Luhanskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti sa v lete nasťahovali do modulárnych domov, kde majú konečne súkromie a nemusia sa „tlačiť“ s ďalšími štyrmi osobami v jednej miestnosti, ako doposiaľ. Konečne majú vlastnú kuchynku a kúpeľňu. V rámci programu Shelter sme domy vybavil posteľami, nočnými stolíkmi, skriňami, matracmi, posteľnou bielizňou, kuchynským riadom a doplnkami.

Okrem nového bývania majú tamojší obyvatelia aj možnosť zamestnať sa v malej šijacej dielni, ktorá stojí neďaleko domov. Nápad zriadiť ju tam a dať tak miestnym ľuďom šancu pracovať rozvinul Štefan Hric.

Mať strechu nad hlavou je úžasné, ale rovnako dôležité je aj mať prácu. Tá totiž dáva človeku nádej a sebahodnotu.

Štefan Hric, autor konceptu Odpadnesh

Dnes je dielňa vďaka iniciatíve a financiám niekoľkých slovenských podnikateľov a organizácií v prevádzke a miestni ľudia v nej šijú z reklamných bannerov tašky a iné výrobky. Tie od nich Odpadnesh vykupuje a predáva ďalej na Slovensku. Takto ich vie kontinuálne podporovať.

Dubové

⁠ Aliona Fedorova je mama 8-ročnej Yelisavety a 4-ročnej Anny. S manželom pochádzajú z Charkovskej oblasti a v marci 2022 utiekli z rodného mesta do Zakarpatska. Po oslobodení charkovského územia sa rozhodli vrátiť späť domov. Bohužiaľ, dlho tam neostali. Ďalšie nepretržité ostreľovanie mesta ich donútilo vrátiť sa späť do Zakarpatska.

Najskôr jedna raketa dopadla na neďaleké pole. Následne spadla ďalšia do dediny neďaleko nášho mesta. A napokon raketa Iskander zasiahla i samotné mesto. Ten výbuch bol ohromujúci, silný a veľmi hlasný. Vtedy som si povedala, na čo máme ďalej čakať?

Aliona

Momentálne žije rodina v budove vysokoškolského internátu v Dubovom, ktorú sme pomáhali zariaďovať v rámci programu Shelter. Chvíľu im trvalo, kým si zvykli. Najmä dievčatá sa spočiatku veľmi báli počas leteckých poplachov, ktoré im pripomínali bombardovanie v rodnom meste. Mama Aliona si pochvaľuje blízkosť školy a škôlky aj celkové podmienky a poriadok v novom domove.

Kolochava

Pomohli  sme aj s rekonštrukciou a zariaďovaním protileteckého krytu v miestnej škole v ukrajinskej Kolochave. Študuje tam takmer 500 detí a ďalšia stovka navštevuje materskú školu. Nič by totiž nemalo prekážať deťom v získavaní vedomostí, vo vzdelávaní. Ani vojna a letecké poplachy.

Do krytu sme namontovali vzduchotechniku, kúrenie, odstraňovač vlhkosti, upravili sme miesta na spanie a sedenie, zrekonštruovali toalety, vymaľovali steny. Deti sa tam môžu učiť, ale aj venovať rôznym aktivitám a hrám. A keďže sa budova školy nachádza v samom strede obce, do krytu sa v prípade núdze môžu schovať aj jej obyvatelia.

Yasinia

Yasinia je malebná horská dedina v okrese Rakhiv. V areáli miestneho Centra sociálnych služieb sa nachádza niekoľko budov a jedna z nich slúži po nedávnej rekonštrukcii ako príbytok pre vnútorne vysídlené osoby. Väčšinu z nich tvoria starší ľudia a za bývanie a stravu tu nemusia platiť. Je to pre nich obrovská pomoc.

Olena a Vasyl pôvodne žili v doneckej oblasti. Po vypuknutí vojny a následnej evakuácii sa neustále presúvali z jedného miesta na druhé. Všade museli za bývanie platiť a keďže ich úspory sa postupne míňali, hľadali možnosti bezplatného ubytovania. Od mája je Yasinia ich novým domovom.

Keď mi v telefóne oznámili, že nás tu s manželom ubytujú a ešte k tomu zdarma, bol to pre nás po všetkých tých presunoch obrovský darček a boli sme v stave absolútnej eufórie.

Olena

V ďalšej z izieb žije pani Zinaida so svojou dcérou a vnučkou, tiež pôvodom z doneckej oblasti. Podmienky na bývanie tú majú vraj omnoho lepšie ako všade tam, kde žili doposiaľ. Nemusia sa v jednej izbe obchádzať s neznámymi ženami, mužmi a deťmi a dievčatko navštevuje miestnu školu aj mimoškolské aktivity.

Opravy budovy príbytku zabezpečoval náš český partner Člověk v tísni.  My sme zadovážili nábytok, posteľnú bielizeň, domáce spotrebiče a bytové doplnky.

Bezpečné miesto pre každého

Aj naďalej budeme pomáhať pri rekonštrukciách a zariaďovaní kolektívnych centier, modulárnych domov a príbytkov, aby mali tamojší obyvatelia a obyvateľky čo možno najväčší komfort, aby sa v nich cítili bezpečne a príjemne.